Dvanástka (Justin Cronin)

Dvanástka

Obálka nie je to jediné, čo je lepšie ako v jednotke. Príbeh bol zaujímavejší, pútavejší, čítal sa rýchlejšie. Možno to je tým, že som si už na autora zvykla, ale nevadilo mi tam už ani to striedanie uhlov pohľadu. Rozhodne to bol obrad o 180° od jednotky. A to k lepšiemu. Mala som problém sa od toho odlepiť. Bolo to veľké prekvapenie. Keď som pri jednotke dúfala, že dvojka bude lepšia, tak ma ani nenapadlo že až o ťoľko. 

V čom som sa zozačiatku zle orientovala, bol čas, v ktorom sa kniha odohrávala. Prvá kapitola bola za čias Amy, Petra a spol a bolo to päť rokov po konci jednotky. Hneď zistíme, že Maus a Theo sú už mŕtvi a chudáčik Caleb je sirota (to nie je spojler, fakt to bolo hneď na začiatku). Potom to skočilo na rok nula a po niekoľkých kapitolách späť. No zorientujte sa v tom! 

Akurát mi vadili vety typu O niekoľko rokov sa bude zamýšľať nad tým a tým... Nebolo ich zas toľko, ale predsa viac než je milé. Ale toho Letca tvojho bolo menej.

Ale tak, nebudem preháňat, nebola to žiadna katastrofa. Aj postáv tam bolo neúrekom, ale na konci knihy je prehľad postáv, odkiaľ sú, čo sú zač a iné užitočné informácie. Často som ho využívala. Je to veľmi užitočná pomôcka. 

Keď už som pri tých postavách, tak moja obľúbená bol Caleb. Škoda, že ho tam bolo tak málo. Inak mi bola sympatická väčšina postáv, až na Guildera a Lily. Ono možnože je fajn žiť mimo reality už len kvôli vašej psychike (nikto nepotrebuje traumu na celý život hoci v tomto prípade je otázne, aký dlhý ten život bude), ale fakt to "trochu" preháňala. Čítať si časopis o bábätkách, keď všade naokolo je kopa mŕtvol a ešte sa tvárila na akom super výlete je. Ehmm... Ešteže nechcela, aby každý meter zastavovali, kvôli nejakým fotečkám... 

Viete čo je celkom irónia? Jedna z kolón sa volala Domovina a bolo to to najpríšernejšie miesto z celej knihy. Poviem vám, tam by som žiť teda rozhodne nechcela. 

Som rada, že som knihy dostala naraz, pretože som si istá, že keby som jednotku čítala skôr (ak by som ju vôbec bola schopná dočítať), tak by som po dvojke už nesiahla. A to by bola škoda. Som zvedavá ešte na trojku. Ak ste si vy povedali, že pokračovanie už čítať nebudete, tak urobíte chybu. Ak ste prežili Priechod, toto nič nepokazí. 

Napadlo ma, že z tohoto by bol zaujímavý seriál. Možno nejaké tie scény by neboli moc chutné, ale proste sa to na seriál podobalo. Autor niečo načal, potom skončila kapitola, začal o niečom inom a po niekoľkých kapitolách (keď už človek pomaly aj zabudol, že v knihe niečo také bolo) sa k tomu opäť vrátil.

Ak vás kniha zaujala o pracovný výtlačok môžete súťažiť v mojej súťaži (a o kopu iného).

Po jednotke by ma v živote nenapadlo, že táto kniha by mohla dostať také vysoké hodnotenie, ale hviezdičky dostala úplne oprávnene ;)

Hodnotenie: **** a pol

Za knihu sa chcem veľmi poďakovať vydavateľstvu IKAR. Knihu si môžete objednať TU.

Recenzoval: Maťa Wolf
books-mylife.blogspot.sk