bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Dnešok nie je naposledy - Elan Mastai

Poznáte budúcnosť, ktorú nám predpovedali ľudia žijúci v päťdesiatych rokoch 20. storočia? Ich predstavy sa naplnili! V tom roku 2016, v ktorom žije Tom Barren, ľudstvo prekvitá v technoutopickom raji s lietajúcimi autami, pohyblivými chodníkmi a mesačnými základňami, v ríši, kde sa avokáda nekazia a punk rock nikdy neexistoval... Jednoducho nebol potrebný. Tom si však v tomto očarujúcom idealistickom svete nevie nájsť miesto, a to ešte predtým, ako sa mu život obráti hore nohami. Osudová nehoda ho položí na lopatky. Urobí unáhlené rozhodnutie, ktoré zásadne zmení nielen jeho život, ale aj samotnú štruktúru vesmíru. Pri cestovaní v čase nastane incident a Tom uviazne v našom roku 2016, vo svete, ktorý pokladáme za skutočný. Naša normálna realita mu pripadá ako dystopická pustatina. Keď však Tom objaví absolútne neočakávané verzie rodinných príslušníkov, kariéry a možno – naozaj iba možno – aj svojej spriaznenej duše, musí sa rozhodnúť. Napraví plynutie času a vzkriesi svoj utopický vesmír, alebo sa pokúsi založiť si nový život v našej neporiadnej, nepredvídateľnej realite?

Dnešok nie je naposledy ma zaujal hneď obálkou a potom aj anotáciou. Nevedela som si spojiť ako by s tým mohol súvisieť citrón, a preto som sa odhodlala to zistiť. Okej, to určite nebol ten hlavný dôvod, to je jasné. Tému cestovania v čase mám mimoriadne rada, keďže sa s ňou dá naozaj vyhrať a v podstate už je toľko kníh, ktoré hovoria o paralelných svetoch a o tom ako bude vyzerať naša budúcnosť, že sa máte aj čoho veľmi ľahko chytiť. Elan Mastai sa túto tému rozhodol poňať po svojom a myslím, že odviedol dobrú prácu.

 

"Stroj, ktorý sa nikdy nepoužije, je ako dieťa, čo sa nikdy nenarodí."

 

Tom si nevie nájsť svoje miesto. Nevie sa stotožniť s dobou, v ktorej žije. Až do chvíle, keď sa jeho život obráti naruby a on sa ocitá v našom svete v našom roku 2016. Už hneď teraz bola upútaná moja pozornosť, keďže 99% príbehov si zakladá na tom, že postavy cestujú z aktuálnej prítomnosti, ktorá je nám všetkým známa a v ktorej žijeme, do minulosti alebo budúcnosti, poprípade iného existujúceho sveta mimo toho nášho. V tomto prípade to bvšak bolo naopak - rok 2016, v ktorom žije Tom napreduje oveľa viac dopredu ako ten náš a o takom niečom my môžeme len snívať a je to hudba ďalekej budúcnosti. A práve z takéhoto moderného sveta, kde je nielen technika, ale aj medicína, doprava, proste všetko na oveľa vyššej a komplikovanejšej úrovni sa dostáva do nášho roku 2016, kde to pre neho pôsobí, ako keby niekto z nás sa dostane, poviem príklad do stredoveku. Bolo mimoriadne zaujímavé sledovať ako Tom sa oboznamuje so svetom, ktorý nesrší takými vymoženosťami. Autor nám naozaj podrobne ponúkol pohľad na svet a myslím, že jeho úmyslom bolo poukázať aj na to, ako je naša spoločnosť nastavená, ako funguje naše myslenie a podobne. Často sa mi stalo, že som sa len tak pri čítaní pozastavila a nad mnohými vecami premýšľala, dokonca som svojich priateľov a rodinu aj zaskočila nejakou otázkou, ktorá mi na podnet tejto knihy prišla na rozum (viete si predstaviť, ako sa asi tvárili). Príbeh teda už nie je čítaním pre deti, keďže autor sa pozrel na túto tematiku už z takej, povedzme, dospeláckej stránky a poňal ju vážne. Pamätám si, že som nedávno videla film Žena cestovateľa v čase a niekedy som mala pi čítaní pocit, ako keby som znovu pozerala tento film. Je vidieť, že autor túto knihu písal už pre dospelého, uvedomelého čitateľa, ktorý si vie pospájať jednotlivé súvislosti a vytvoriť tak skvelý príbeh, ktorý zaujme mnohé vekové kategórie.

"Chce mi ukázať svoje miesto. Strávil som v ňom väčšinu života, no takmer ho nespoznávam."

Aby bol príbeh pre čitateľa zaujímavý, nemal autor ľahkú úlohu vytvoriť zaujímavú epickú zložku, ktorá doplní jeho videnia sveta a modernej budúcnosti. Páčilo sa mi, že to vymyslel najmä cez postavy - že aj členovia jeho rodiny boli odlišní, neboli to tí istú ľudia ako v paralelnom svete, z ktorého sa dostal do toho nášho. Práve tu sa skvelo prejavilo, aký majú na človeka vplyv jeho blízki a akí aj my dokážeme byť odlišní, podľa toho ako sa k nám oni správajú. Knihu by som sa pre to nebala označiť z istej časti ako takú malú psychológiu ľudského ja. Nie vždy som nadšená, keď sa autor rozhodne nám priblížiť vnútorný život postavy, no v tomto prípade to podľa mňa skvelo dokreslilo celkový dojem z príbehu. Ako som už spomínala, kniha bola napísaná úplne iným štýlom s akým som sa doposiaľ stretla. Autor sa snažil písať naozaj formálne, niekedy trošku vecne, ale o to väčší dojem vo vás potom kniha zanechala. Priznám sa, že občas sa nejaké to hluché miesto našla a možno by som príbeh trošku oživila nejakými zaujímavejšími scénami, ale aj napriek tomu som bola spokojná viac ako som predpokladala, keď som sa púšťala do čítania. Príbeh bol naozaj vymyslený do úplných detailov, všetko spolu do seba zapadlo ako puzzle a hlavne som naozaj rada, že to nebola len ďalšia mainstreamovka, ktorá kopíruje predošlé knihy. Nechýbala ani ľúbostná zápletka, ktorá však nebola príliš výrazná a rozhodne by som netvrdila, že by bol príbeh založený výlučne na nej alebo že by čerpal autor len z nej. Svoje patričné miesto zaujala a zohrala aj svoju úlohu, no kvalitným čítaním túto knihu urobila autorova fantázia, predstavivosť, chytľavý štýl a schopnosť prebudiť vo vás rozličné myšlienky. Na záver by som ešte poznamenala, že sa kniha číta veľmi dobre a rýchlo aj vďaka ozaj krátkym kapitolám. Skoro všetky majú len nejaké stránky, preto ich nájdete v knihe až vyše 130, ale príbeh to posúva oveľa plynulejšie dopredu, čo poteší hádam každého čitateľa.

Keďže sa občas vyskytli nejaké miesta, kedy príbeh zaostával a epická zložka trošku poľavila, predsa len to bolo vynikajúce a zaujímavé čítanie, Elan priniesol niečo nové a ja som rada, že som si mohla tematiku cestovania v čase opäť užiť aj z iného hľadiska. Toto dielko vám odporúčam nielen ak máte radi cestovanie v čase, ale ak ste sa aj báli dať takýmto knihám šancu. Dnešok nie je naposledy je skvelá možnosť, čím začať, aj keď sa vám potom budú rovnocenné tituly hľadať ťažšie.

Recenzovala: Veronika Dedíková
https://book-fans.blogspot.sk/2017/06/dnesok-nie-je-naposledy-elan-mastai.html

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.