Divočina

Divočina

Práve som odložil na policu Divočinu od Cheryl Strayedovej a už mi leží na stole Inferno. Divočina je skutočný príbeh ženy, ktorá hľadá sama seba. Do istej miery som sa v jej príbehu našiel aj ja. Moja "divočina" sa však vždy obmedzovala na "jednodňovú" turistiku s maximom 20 km v horskom teréne za deň. A potom dva dni oddychu so svalovicou... Keď som sa dočítal, že Cheryl sa vybrala na túru horami Nevady, Kalifornie a Oregonu v dĺžke 1700 km, nechcel som tomu uveriť. Bez akejkoľvek prípravy, či nebodaj tréningu.

Život je niekedy zložitý aj v Amerike. V tomto príbehu, podľa skutočne prežitých udalostí priamo v teréne, v divočine, čitateľ vníma aj realitu prostredia, či ľudských vzťahov. Autorka opisuje, na pozadí strastí a nebezpečenstiev túry, svoj rodinný a manželský život, ktorý ju priviedol na taký bláznivý nápad, dať sa na diaľkovú túru vysočinou Pacifických hôr (PCT - Pacific Crest Trail - meria celkom 4286 km). PCT je niečo podobné ako naša turistická magistrála Cesta hrdinov SNP - cca 750 km, ktorá je súčasťou Európskej turistickej trasy E8 - 4390 km.

Pred rozhodnutím vydať sa na PCT skĺzla Cheryl aj do sféry drog, odkiaľ nebýva návratu. Možno práve preto sa tak rozhodla a to bolo jej záchranou, na poslednú chvíľu nájsť samu seba. Spočiatku som ku knihe pristupoval ako k ženskému románu, lebo to bolo tak trochu aj o psychológii ženy, o jej vzťahu k umierajúcej matke a k manželovi, s ktorým sa rozvádza napriek tvrdeniu, že sa stále majú radi, len kvôli jej nevere.

Na prvý pohľad obyčajný diaľkový pochod trvajúci pár mesiacov je tu opisovaný dobrým rozprávačským štýlom. Čitateľ stále očakáva prekvapenia a stále obdivuje jej odvahu a vytrvalosť. Napriek svojej neskúsenosti si cestu podrobne rozvrhla podľa cestovateľskej príručky. Nie všetko jej však vychádzalo tak, ako si naplánovala.

Jej rozprávanie som často konfrontoval s vlastnými skúsenosťami a v mnohom som jej dával za pravdu. Niektoré postupy a hlavne tá bezmedzná odvaha, boli pre mňa skoro až nepochopiteľné. Asi to je tak, že keď človek príde na hranicu svojich možností, vlastne mu ide o život, tak prekoná aj neprekonateľné prekážky.

"To na čom záležalo, bolo absolútne nadčasové. Diaľková túra, to nie je len presun z bodu A do bodu B, ale súvisí to aj s pocitom byť v divočine. Aké to je, bezdôvodne kráčať kilometre iba preto, aby ste videli stromy a lúky, hory a púšte, potoky a skaly, rieky a trávu, východy a západy slnka." (Voľne podľa knihy).

Recenzoval: Jozef Javurek