Delia sa o posteľ, no nikdy sa nevideli | Spolubývajúca

Spolubývajúca však už od prvého momentu znela dobre. Príbeh je netradičný a bola som zvedavá, ako sa autorka popasuje s vlastným nápadom, ktorý jej knižné postavy uvádza do netradičnej situácie. Dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nestretli, no i tak zdieľajú jednu posteľ a komunikujú cez odkazy na papierikoch... nepamätám si, že by som sa stretla s niečím podobným. Takže aj to bolo motiváciou knižku si prečítať. (Prispela k tomu, aj milá obálka, no o tom pomlčím...)

Napokon som rada, že som sa rozhodla nevyhýbať sa žánru, ktorý čítať nezvyknem, ale že som naopak vyšla zo svojej komfortnej zóny. Nebola to žiadna strata času a o nič som neprišla. Skôr som získala tým, aké skvelé pobavenie na mňa čakalo.

Ako to už býva, úplný začiatok príbehu pre mňa nebol ľahký. Mala som pocit, že autorka si nedokáže udržať moju pozornosť a jej štýl písania mi nesedel. Avšak rýchlo som si zvykla. Prestala som hľadať chyby a ohŕňať nosom nad "jednoduchosťou" a naopak som si začala užívať charaktery a zápletky príbehu, ktoré vlastne neboli vôbec nudné. Zvykla som si aj na štýl autorky, aj na všetko, čo mi predtým prekážalo. Nuž a potom to šlo už samo. Za jeden deň som prečítala takmer polovicu knihy a čas mi príjemne ubiehal. Nemala som dôvod ju odložiť, či nútiť sa do toho, aby som ju do rúk vzala... Autorka už spomínanú pozornosť mala v hrsti.

Veľmi svetlým bodom knihy sú postavy, ktoré spomedzi stránok žiaria, ako lúče slnka. Tiffy je totižto veľmi svojská a zábavná. Má rada kreatívne činnosti, pre život má vášeň a zároveň je tak milo ľudská, lebo dni ju taktiež vedia dohnať a tak sa vie neraz opustiť. Je to však osoba, ktorá chápe, že jeden zlý deň neznamená, že svet sa končí a rozpadá, a tak si uvarí šálku čaju alebo zavolá svojim priateľom, s ktorými je svojim spôsobom nerozlučná, nuž a všetko je hneď opäť jasnejšie. Tiež to však nemala jednoduché a tak je zaujímavé sledovať, ako sa vyrovnáva so svojimi prežitými skúsenosťami, či do akej miery ovplyvňujú jej terajší život.

Leon mi však prirástol k srdcu úplne. Ani o ňom sa nedá nepovedať, že nie je svojský. Je. A veľmi... No svojský je skvelým spôsobom a tak vám neraz pri čítaní jeho charakter zahreje srdce. Leon je veľmi tichý a necíti sa úplne dobre v spoločnosti ľudí. Trvá mu kým si na niekoho zvykne a pustí si ho k telu, no i tak je veľmi nápomocný a obetavý. O svoje okolie má obrovský záujem. S Tiffy sú vlastne pomerne odlišné osobnosti, no aj tak sú spriaznenými dušami, bez najmenších pochýb.

Príbeh teda nie je len romantickým počinom, ale ako som už predtým spomenula - je v ňom zapojených viac zápletiek, ktoré mu dodávajú dobrú dynamiku a sviežosť. 

Rozhodne som sa nakoniec nenudila a som rada, že som si knihu prečítala. Na jej konci som sa cítila strašne spokojne... Chcelo sa mi len usmievať a celkovo by som povedala, že ma to pohladilo na duši. Už dlho som nečítala niečo tak rozkošné, lebo tento úsmev mi na tvári nevybehol len raz. Množstvo scén bolo krásnych a nakoniec porazenecky uznávam, že Spolubývajúca sa mi dokonca dostala do rúk v období, kedy som ju potrebovala. Neostáva mi teda nič iné, než vám ju (s úsmevom) odporúčať ďalej.

Recenzovala: Kristína Dražovská
https://krystyblog.blogspot.com/2019/08/delia-sa-o-postel-no-nikdy-sa-nevideli.html