bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







David Jackson – Ani nepípni

Ťažký a neodpustiteľný zločin predčil ešte horší zločin. Zločiny na deťoch sú vždy veľmi kruté. Narušiť detský svet dospeláckymi vpádmi, to chce falošnú odvahu alebo správnu dávku vyšinutosti. Téma, ktorú autor v knihe otvoril, je ťažkým kalibrom.

Ako ju mlátil remeňom, všeličo jej rozprával. Ako to robí len preto, lebo ju má veľmi rád. Ako si skutočná láska niekedy vyžaduje aj bolesť. Ako dúfa, že to chápe. Ako to zblíži celú rodinu. Ako je to len pre jej dobro.

Daisy uniesli, keď mala iba sedem rokov. Stratila sa svojej mame, ktorá ju už nikdy nenašla. Namiesto toho si ju nechali tí, ktorí ju vzali. Ktorí ju uniesli. Bensonovci sú manželský pár, ktorý nemôže mať vlastné deti. Dlho sa trápili a skúšali všetky možné metódy počatia, no neúspešne. Navonok sa zdajú ako normálni ľudia, ktorí si len úzkostlivo strážia súkromie. Nevytŕčajú z davu. Pozdravia a odzdravia, no nikomu sa nepletú do života. Podobné spôsoby očakávajú aj od okolia. Keď im totiž skrsne v hlave nápad, ako si zadovážiť vlastnú rodinu, spoločenské móresy musia ísť bokom. Musia svoje tajomstvo, svoju dcéru, držať v čo najväčšej tajnosti. Daisy má všetko čo potrebuje… okrem slobody. Až do jednej chvíle, kedy jej privedú sestru. A nie jednu, ale rovno dve nové sestry. Zmätok, aký u Daisy nastane je neopísateľný. Nová situácia jej do krvi prileje novú dávku energie, ktorú bude potrebovať.

David Jackson - Ani nepípniDavid Jackson je autorom série kriminálnych trilerov s americkým detektívom NYPD Callumom Doyle a prvá kniha zo série a zároveň debut s názvom Pariah získal najvyššie odporúčanie poroty Asociácie autorov detektívnej literatúry pre udeľovanie ceny Dagger. Spolu s manželkou a dvomi dcérami žije na polostrove Wirral. Photo from goodreads.com

A tu nastupuje na scénu detektív seržant Nathan Cody a jeho kolegyňa detektívka Megan Webleyová, ktorým prípad unesených detí pristane na stole. Niet sa čoho chytiť, prípad vyzerá beznádejne. Nasledujpce kroky, ktoré budú musieť obaja podstúpiť im prinesú do života obrovskú temnotu. Detektív Cody sa stretne s najsmutnejším a najstrašnejším prípadom vo svojej kariére. A ten ho dostane do kolien. Zlomí ho. Pochová akékoľvek predsudky.

Autor sa ani tak nesústredil na dôkladné opisovanie chrakterov postáv. Pozornosť sústreďuje na zmapovanie chorého myslenia jedinca, ktorý vo svojom živote pretrpí určitú traumu. Nestavia sa do roly obhajcu takýchto ľudí, no opozitom k ich správaniu ponúka druhú stranu mince. Pretože každé konanie má svoj náprotivný breh. Je v poriadku odsudzovať takýchto ľudí, ktorí konajú vo svojom najlepšom vedomí? Na túto otázku a jej podobným, autor nekladie jasnú odpoveď. Akoby bol dôležitejší celkový obraz zločinu, ako samotný úkon. Áno, to je to, čo autor predostiera. Zločin prinesie na zlatej tácke, no na zločinca neukazuje prstom. Je hodné odsúdenia to čo Bensenovci vykonali. No konanie, ktoré predčilo ich konanie, je ešte horšie.

Spád knihy je veľmi napínavý. Autor vedie čitateľa priestorom deja nepredvídateľne. Sem-tam podhodí nejakú vsuvku, ktorá vedie k zadržiavaniu dychu či ráznemu krúteniu hlavou, no v zásade nešokuje. Dané príbehy únosov detí sú celkom zmapovaným údolím. Čo však šokuje je nepredvídateľný záver. Už-už sa všetko skončí a zrazu… sa všetko iba začína. Koniec príbehu? Nie. Iba nekonečné trvanie chorého zaobchádzania s tými, ktorých by sme mali najviac ochraňovať.

Kniha rozhodne nie je vhodná pre slabšie povahy. Mám deti a preto viem aké je ťažké pre rodiča čítať niečo na tento štýl. Ale ako triler je to fajn. Napínavý, nepredvídateľný, šokujúci až do konca. Samozrejme nechýbajú hrdinské scény, ktoré nepopierateľne patria do americkej kinematografie, nie sú však na škodu. Celkový strašný obraz zjemňujú.

Vtom to zazrela. Na mieste, kde mala byť vo dverách zámka, zívala iba prázdna diera.

“Bože! Bože! Bože!”

V tej chvíli to vedela. Niekto sa im vlámal do domu. Ktosi tam vnikol a… a…

Prebehla k bočnej stene. Videla, že drevená brána – tá, ktorú vždy na noc zaisťujú masívnou závorou – je otvorená dokorán.

“Poppy!”

Už naplno vrieskala. Plná paniky freneticky vykrikovala. Aspoň jedno slovo, prosila v duchu. Jedno jediné slovo alebo hoci len bolestný výkrik. Čokoľvek, čo by som zachytila. Čokoľvek, čo by mi povedalo, že si tu.

Ak je tu, môžem jej pomôcť. Ale ak nie…

Vybehla cez predzáhradku na ulicu. Plakala, trhala si vlasy, nevedela, čo robiť v situácii, keď…

Keď vám unesú dieťa.

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/david-jackson-ani-nepipni/

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.