Courtney Coleová: Ak ostaneš alebo Nemám slov

Ak ostaneš

Už v prvej kapitole ho možno vidieť v pravom svetle. No tá prvá kapitola bola naozaj dobrá, autorka bola priamočiara, nebrala si servítku pred ústa, bolo to šokujúce, bolo to super. Neskôr to už také super nebolo (aj keď je pravda, že niekedy mal svetlé chvíľky a bol zlatý, ale to bolo málokedy). Pax takto žil už niekoľko rokov, miešal tabletky s drogami a zapíjal ich alkoholom, jednoducho bol troska, preto sa mi zdalo nereálne, ako sa akoby švihnutím čarovného prútika zmenil na sladkého chlapca, ktorý si túži založiť rodinu a prechádzať sa okolo jazera v západe slnka. (ehm alebo to boli niečie prednosti, ktoré ho začarovali a nie prútik???) Pax mal byť kretén, mal byť hnusný, odporný hrdina s dvojzmyselnými narážkami. Aspoň to som očakávala ja, no namiesto toho dostanete šteňa, ktoré síce párkrát zašteká, ale nehryzie. 

Mila, na druhej strane, je nevinné dievča, nadaná umelkyňa, ktorá je ochotná dať človeku prvú pomoc, aj keď je zababraný od zvratkov a ešte sa do neho aj stihne zaľúbiť. (neviem ako vy, ale ja myslím, že by som mala potom dlhší čas nočné mory a pery toho človeka by som nechcela ani vidieť) A keď spojíme túto nevinnú mladú dievčinu a skazeného zlého chlapca, máme tu osvedčený vzorec new adultovky. (aké nepredvídateľné). Zo začiatku mi Mila nevadila, bola taká priemerná hrdinka, ale v momente ako sa jej z Paxa podlamovali kolená a neustále sa pýrila ako nejaká 15-ročná školáčka, najradšej by som ju hodila hladným vlkom. Zároveň neviem prečo, ale všetky jej prehovory mi prišli ako by ich predniesla nejaká naivná blondínka, ktorá chce šíriť lásku a najradšej by si Paxa priviazala na krk, aby vedela, čo robí 24 hodín 7 dní v týždni (ale veľká zmena by to nebola, pretože tí dvaja boli spolu aj tak každý deň a cukrovali sa, z čoho mi tŕpli zuby. ja by som sa zbláznila, keby som mala byť s chalanom každý boží deň, môj život sa predsa netočí len okolo neho).  

Mila stretne Paxa. Mila sa do Paxa zaľúbi, lebo je to sexy chlap a je jej jedno, že droguje, chľasce a strieda ženské ako ponožky. Keď Pax stretne Milu, okamžite ho osvieti a jej krása ho vyvedie z temna. Kvôli nej sa chce zmeniť. Potom príde pár nástrah. Koniec. 

Áno, new adultoviek je na knižnom trhu teraz neúrekom a čím viac kníh, tým menej originality. Ale problém je, že ja som v tejto knihe nenašla ani kúsok niečoho špeciálneho (teda okrem Paxovej minulosti, to bol šokujúci a dobrý nápad). Dopredu som tušila, ako to bude nasledovať, pretože to boli tie isté zaužívané triky, ktoré človek nájde v každej new adult knihe až na to, že toto mi miestami pripadalo, akoby z nich autorka chcela urobiť paródiu.  S tým súvisí aj autorkin štýl písania, ktorý mi vôbec, ale vôbec nesadol. Prišlo mi, akoby to bola len začínajúca autorka, kopu pasáží by som vyškrtala lebo tam boli nepodstatné, postavy očividne vedeli čítať myšlienky, pretože Mila si mohla niečo myslieť, ale svoj názor vyjadrila len mimikou, no Pax presne vedel, čo si myslí. A hlavne tie opisy! Pri niektorých som krčila nosom a premáhala som sa, aby som nepovedala fuj, pretože niektoré boli naozaj desné a neviem či to je prekladom alebo to aj v origináli znie tak odporne (no schválne, čo poviete na vetu: "V ústach nám tancujú vlhké, horúce jazyky."?)

"Myslíš, že sa ti to snívalo, lebo som sa spýtal na vašich?"
Pokrčím plecami. "Neviem, možno. Odkedy umreli, pravidelne sa mi o nich sníval čudný sen. Zrejme to bola jedna z vecí, ktoré sa mi moje podvedomie snažilo naznačiť."

Ďalšou vecou, ktorá ma mierne iritovala, bolo, že riešenia svojich problémov zväčša našli v snoch. Mila snívala o svojom otcovi a vtedy pochopila, čo to všetko znamená, začala tam polemizovať o živote a keď sa zobudila, povedala o tom Paxovi ako keby ju osvietilo, stretla panenku Máriu a vesmír upravil svoje zakrivenie (a ja som sa v duchu pýtala: "Čo som komu urobila?")
Zároveň sa mi zdalo, akoby Mila Paxovi nedokázala dôverovať, práve kvôli jeho minulosti. Kontrolovala mu telefón, zo začiatku robila caviky, lebo si nebola istá, či jej nezlomí srdce a na konci, keď Pax potreboval byť sám a jednoducho sa s vecami vyrovnať po svojom, tak sa na neho urazila, pretože jej nedvíhal telefonáty a nemal chuť sa s ňou rozprávať (ehm haló primadona!)

Kniha sa mi vôbec, ale vôbec nepáčila. Som romantická duša, mám rada new adult romány, pretože sú o dosť odvážnejšie ako young adult, autori sa môžu vyhrať, môžu sa nechať inšpirovať ťažkými témami, o ktorých ľudia väčšinou nehovoria. Autorka to mohla poňať toľkými možnými spôsobmi, ktoré by boli oveľa zaujímavejšie, ako to, čo je skutočne v knihe. Pri čítaní som nevedela či sa smiať, alebo plakať, také absurdné boli niektoré scény a monológy. A keď si ešte pomyslím, že 50 odtieňov sivej je pre niektorých čitateľov brak, chcela by som vedieť, čo by povedali na toto. Avšak to, že mne nesadla neznamená, že nesadne aj vám. Všetci sme odlišní a 100 ľudí má 100 chutí.  

Hodnotenie: *

Recenzoval: Moonlight
http://the-fluffer-nutter.blogspot.sk