Cíti sa nevinný, ale nevie to dokázať

Stredoškolského učiteľa Janeka Mittera zatknú a obvinia. Napriek nedostatočným dôkazom ho odsúdia a nariadia mu ústavnú liečbu. Prípad zaujme komisára Van Veeterena, uzavretého, cynického a svojrázneho muža so sklonom k hrubosti a melanchólii. Len čo sa pustí do skúmania pozadia vraždy, ukáže sa súvislosť so zvrátenou rodinnou históriou. Van Veeteren postupne preniká do temnej siete vzťahov, lenže vyšetrovanie skomplikuje druhá, ešte zvláštnejšia vražda. Naozaj je Mitter ten, kto zabil svoju ženu?

"Posledné, čo mu zišlo na um, bol obraz. Starý obraz, ktorý možno kedysi namaľoval on sám. Bol to obraz smrti, nanajvýš osobný a pravdivý. Vôl. A močarina. To bol jeho život. Bol vôl, ktorý zapadol do močariny."

Zvyčajne nečítam knihy od iných, než amerických či britských autorov. Niekedy sa mi ale do rúk dostane aj publikácia, ako je Sieť, ktorú napísal švédsky autor Hakan Nesser. Čím ma zaujala? Na prvé miesto by som rozhodne postavil obálku, ktorá vo mne vyvolala okrem zmiešaných pocitov najmä dojem temnoty a niečoho záhadného, nepredvídateľného. Bola to tiež anotácia, ktorá môj dojem z obálky potvrdila. Akoby mi napovedala, že niečo nebude v poriadku. Keď sa na to pozriem spätne, môžem usúdiť, že som sa nemýlil. Nebudem klamať, ak poviem, že Sieť bola jednou z najlepších kriminálok, ktoré som kedy čítal.

"Bola to len cesta tmou a ňou aj zostala. Niečo tu však bolo navyše, rástol v ňom nepokoj... Nepokoj, že všetko bude trvať pridlho, že sa znovu pomýli, že zlo sa ukáže omnoho mocnejšie, než chcel pripustiť."

Jedno z najväčších pozitív vidím v autorovom štýle, ktorý je iný, než ten, na aký som bol zvyknutý (alebo ktorý som od príbehu očakával). Nesser si nedáva servítku pred ústa, jeho štylizácia je často strohá, odmeraná. Ak hovoríme o postavách, v zásade ich nazýva celými menami. Je možné, že daná postava bude v dejovej línii vystupovať iba malú chvíľu; autor ju však stručne uvedie do deja, v krátkosti čitateľa oboznámi s jej povolaním, charakterom a všetkým, čo by mohlo zohrať úlohu. Páčilo sa mi, ako vytvoril charakter Janeka Mittera, ktorého obvinili z vraždy svojej manželky. Bol plný protikladov, vystupoval nepredvídateľne a jediné, o čo mal záujem, bol svätý pokoj... a dobrá cigareta. Práve toto správanie ma často fascinovalo, a mnohokrát prinútilo zamyslieť sa, kde je v skutočnosti pravda.

Zo štýlu a vykreslenia postáv sa odvíja aj fakt, že ma autor prinútil po celý čas rozmýšľať nad príbehom. Aj keď budete mať na konci pocit, že sa kniha volá oprávnene tak, ako sa volá – pretože celé je to jedna veľká sieť, nemožno povedať, že by v nej bolo niečo navyše. Nesser sa dokonale vyvaroval hluchým miestam a takisto aj zbytočnostiam, ktoré by zápletku spomaľovali. Hoci sa dejová línia každou kapitolou zapletá, máte pocit, že k niečomu predsa len smeruje. Neviete, čo to niečo bude, ale veríte, že ste na správnej stope. A to je podľa môjho názoru pri takomto románe to najdôležitejšie. Mať pocit, že ste súčasťou toho celého...

"Len čo sa vyspí, bude pripravený znovu sa pustiť do života. Tentoraz od začiatku. Bez toho, čo bolo. S tým bol koniec. Pochopil, že je konečne hotový."

Ako som už uviedol, Sieť je jednou z najlepších kriminálok (alebo detektívok?), ktoré som doposiaľ čítal. Jednak pre atmosféru, ktorú tento švédsky autor vytvoril, ale takisto aj pre postavy, plné záhad a nejasných skutočností. Hakan Nesser využíva princíp odvrátenia pozornosti – a hoci budete už od začiatku tušiť, ako sa kniha skončí, autor vás presvedčí o opaku. Aj keď je jeho štýl špecifický, nemožno povedať, že by išlo o náročné čítanie. Práve naopak. Sieť má potenciál zaujať širokú škálu čitateľov, a to nielen milovníkov krimi a záhad. Ak hľadáte netradičný príbeh a tieto riadky vás zaujali, určite by ste mali dať knihe šancu. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska