Čierna komédia o vážnych veciach

Autor skutočne nahliada na všadeprítomnú tému netradične a s veľkou dávkou nadhľadu - Smrtonos nie je ani zďaleka taký hrozivý a krutý, nenosí so sebou kosu, ale duše mŕtvych chytá do sieťky na motýle. No po celý čas čítania som sa neubránil myšlienke, že Niedlich neyužil potenciál postavy a zápletky naplno. Keby sa ma niekto spýtal, o čom je príbeh, vedel by som ho zhrnúť len do jednej vety - je to kniha o celoživotnom priateľstve smrteľníka a Smrtonosa. 

"Smrtonos rýchlo spozoroval, že analýzy svetového diania ma nezaujímajú, ani im nerozumiem... Kým ja som sa nevedel dočkať chlpatých postavičiek z ďalšej epizódy Hviezdnych vojen, Smrtonos sa usiloval vyvolať vo mne záujem o film s filozofickým posolstvom. Bolo jasné, že náš čas ešte neprišiel. Smrtonos ma teda chodil navštevovať, no jeho návštevy boli zriedkavé a krátke. A najmenej v jednom prípade sa skončili smrťou."

Martin spozná Smrtonosa už v detskom veku, keď je svedkom starkinho odchodu na druhý svet. Jeho detská myseľ nemá ešte celkom vyvinutý pud sebazáchovy a viac než strach ho pohltí záujem o motýľa, ktorý po smrti príbuznej spočinul v sieti cudzinca. Veľmi rýchlo zistí, že okrem neho čudáka v kapucni nikto nevidí, a jeho existenciu musí udržať v tajnosti, aby nevzbudil neželanú pozornosť. Martin nikdy nie je stredobodom spoločnosti, preto mu nevšedné kamarátstvo príde vhod. Ale to len do chvíle, keď sa Smrtonos, iným menom i Tantalos, zjaví na školskom ihrisku. Martin tuší, že ktorýsi z jeho spolužiakov príde o život, a hoci sa tomu snaží zabrániť, osudu sa uniknúť nedá. Od tej chvíle ho v škole považujú za ešte väčšieho podivína. Martinova púť životom pokračuje na strednej škole, v záchranárskom tíme, spoznáva zákutia vzťahov a prvých pracovných príležitostí v nemocnici, pričom Smrtonos je svedkom, ak nie priam súčasťou všetkých významných udalostí. Martinovi nie je celkom jasné, aký zmysel má ich vzťah. Má ho azda nahradiť v jeho zvláštnej funkcii? Bol by prípadne schopný ovplyvniť úmrtia svojich blízkych či dokonca svoje vlastné...?

"Smrtonos môže tárať, koľko chce, nebudem ho viac počúvať. Zhrýzalo ma svedomie, no dozvedel som sa, že chlapík, ktorého som napadol, utrpel pár zlomenín, ale trvalé následky nebude mať. Niekoľko dní som sa naozaj pohrával s myšlienkou, že so Smrtonosovými schopnosťami by som sa mohol hrať na hrdinu. Neviem lietať, ale viem sa premiestňovať z miesta na miesto. A viem chodiť po hladine. Dokonca som si nakreslil kostým, no vzápätí som papier vytrhol a odhodil. Debilný nápad."

Námet je podobný niektorým young adult titulom, ktoré sa v súčasnosti tešia veľkej obľube. Kniha Smrť a iné okamihy môjho života však nie je primárne určený mladším čitateľom. Skôr naopak, niektoré myšlienky a situácie nútia k úvahám, ktoré lepšie pochopí skúsenejší, dospelejší človek. V tomto vidím najväčšie plus románu - ponúka možnosť zamyslieť sa nad otázkami života a smrti, ich zmyslu a konečnosti. Sebastian Niedlich uchopil tému z netradičného uhla, no príbehu by neuškodilo niekoľko zvratov. Ide prakticky o Martinov životný príbeh, pričom mu chýba určitá motivácia, cieľ, a tým aj napätie. Pojem komédia je tiež prisilný. Sem-tam sa pri čítaní pousmejete, ale že by ste sa vyslovene bavili, to sa povedať nedá. Kniha sa každopádne odlišuje od iných, ktoré sú na trhu, a svojou bizarnosťou a hravosťou je jeho príjemným spestrením.

Recenzoval Marek Zákopčan:
http://www.marekzakopcan.sk/news/s-niedlich-smrt-a-ine-okamihy-mojho-zivot/