Úvodná stránka › Čitateľské recenzie › Cestujem sama (Recenzia)

Cestujem sama (Recenzia)

Už dlhšie som mala náladu na nejakú kriminálku a Cestujem sama mi prišla ako vhodná voľba. Zaujala ma hlavne obálka, ktorá je fakt vydarená a naživo je ešte oveľa krajšia. Pri krimi-románoch a thrilleroch väčšinou nečítam anotácie, pretože často obsahujú celú zápletku, a preto som sa aj pri tejto knihe spoľahla na inštinkt (a peknú obálku). Hneď, ako mi kniha prišla, som sa do nej začítala a pustila som ju až kým som sa neprelistovala na úplný koniec. Napriek tomu, že je to pomerne hrubá kniha (okolo 460 strán), prečítala som ju za jeden deň, čo sa mi už naozaj dlho nestalo.

Príbeh začína nájdením obeseného dievčatka, ktoré vyzerá ako bábika a drží nápis Cestujem sama. Prípadu sa okamžite začne venovať špeciálna jednotka oddelenia vrážd pod vedením Holgera Muncha. Ten povolá svoj starý tím, vrátane bývalej kolegyni Mie, ktorá ma sama psychické problémy, ale na druhej strane je neuveriteľne inteligentná a jej pomoc, najmä v tomto prípade, je neoceniteľná. Práve ona je tou, ktorá odhalí, že dievčat bude viac.

Kniha je rozdelená na sedem častí a každá z nich obsahuje veľmi krátke kapitoly, ktoré sú takisto dôvodom, prečo knihu prečítate tak rýchlo. Veď to poznáte, už len jedna kapitola a idem spať... Avšak keď každá kapitola prinesie nové postavy, nových podozrivých a nové zvraty, je nemožné knihu odložiť, až kým sa nedozviete, ako to celé skončí. Na začiatku som sa trochu obávala, že ma to nebude baviť až tak, ako som dúfala, ale to sa veľmi rýchlo zmenilo. Ako som už spomínala vyššie, dávno ma žiadna kniha nechytila tak, ako Cestujem sama.

Autor musel mať celý príbeh neuveriteľne premyslený. Bolo tam množstvo postáv, ktoré zdanlivo nijako nesúviseli s prípadom, ale na konci to všetko do seba zapadlo. Práve severské kriminálky sa vyznačujú touto komplikovanosťou a dokonale prepletenou zápletkou. Niektorým sa to podarí viac, niektorým menej, ale Samuel Bjørk určite patrí do prvej skupiny. Každá postava mala v príbehu svoje miesto a aj keď je na začiatku veľmi ťažké sa v tom množstve ľudí vyznať, uvidíte, že žiadna z nich sa v knihe neobjavila zbytočne.

Ďalšou typickou črtou kníh práve od severských autorov je určitý sklon venovať sa tým najbrutálnejším témam. Téma sériového vraha sem určite patrí. Neviem, ako to napísať, aby som nevyznela zle, ale sérioví vrahovia ma vždy nejakým spôsobom fascinovali. Sledujem množstvo kriminálnych seriálov (momentálne Kosti) a práve časti, v ktorých vystupuje nejaký sériový vrah sú tie najnapínavejšie a zároveň najdesivejšie. Obzvlášť tým, že títo "ľudia" pôsobia úplne normálnym až príťažlivým dojmom a ich zvrátenosť sa navonok prejaví až keď ich chytia. A väčšinou sú to ľudia, ktorých by ste ani zďaleka netipovali.

Aby som to skrátila, Cestujem sama sa mi veľmi páčila (aj keď je trochu divné použiť slovo páčila...) a rozhodne ju odporúčam. Je to skutočne napínavá, mrazivá a dokonale premyslená kniha, ktorá určite stojí za prečítanie. Ak ešte nemáte skúsenosť so severskými autormi, ktoré sú známe svojou drsnosťou a brutalitou, určite je táto kniha tá správna voľba.