Čas smrti

Kníhkupectvá ponúkajú veľké množstvo trilerov a detektívok, až má človek problém si vybrať. Tak je to aj so mnou. Tentokrát som siahla po knihe Čas smrti, ktorú napísal Andreas Gruber. Musím sa priznať, že som chvíľu váhala, kvôli obálke. Tá je dosť hororová. Ale anotácia ma zaujala a tak som začala čítať.

Sabine je mladá policajtka, ktorá sa ocitne pri nájdení mŕtvoly. Po predošlom telefonáte so svojím otcom tuší, že obeť bude jej matka. Bohužiaľ sa nemýlila a so svojimi kolegami nachádza telo svojej matky. Otec jej stihol povedať, že ju niekto uniesol a mal 48 hodín na to, aby prišiel na dôvod únosu. Nesmel kontaktovať políciu, ani nikoho ďalšieho. Problém nastáva vo chvíli, keď polícia príde na to, že obetí je viac. Niektoré ešte majú šancu na prežitie. Alebo nie? Čo ak niekto uhádne dôvod únosu? Pustí ho páchateľ bez následkov?

V pivnici Ústavu patológie Viedenskej univerzity sa občas ponevierali všelijakí čudáci. Carmen sa v duchu pýtala sama seba, prečo by niekto prepadával štyridsaťsedemročnú ženu. Uvažovala, či sa jej šance na pocit bezpečia s vekom zvyšujú, alebo naopak.

Prológ v knihe ma dostal a už vtedy som začala mať zimomriavky. Keď sa príbeh rozbiehal, tak som chvíľu zaváhala, či ma bude nakoniec baviť. Po pár kapitolách ma obavy prešli a dej ma pohltil. Príbeh je napísaný veľmi pútavo. Je v ňom množstvo dialógov, čo mne vyhovuje, lebo sa číta podstatne svižnejšie. A pokiaľ tu aj boli rozsiahlejšie opisy, tak ma príliš nevyrušovali a ani nenudili. Prvý deň čítania som prečítal asi dvadsať percent knihy, ďalší deň tak isto, ale posledný deň som zhltla zvyšok bez toho, aby som si to uvedomila.

Spolu s vyšetrovateľmi premýšľate, kto je schopný takto trápiť svoje obete. Zároveň je zaujímavé prepojenie obetí. Postupne sa odkrývajú indície a hoci vraha spoznáte relatívne skoro, tak stále máte chuť čítať ďalej a spoznať jeho dôvody. Zarážajúce bolo aj to, keď zistíte, čo ma spoločné detská kniha s obeťami..

Počas čítania som si obľúbila postavu otravného holandského forenzného psychológa Sneijdera, ktorý knihu oživuje cynickými poznámkami. Vďaka tejto knihe sa dostanete do hlavy narušeného človeka, ktorý bol v detstve týraný. A to nielen z pohľadu vyšetrovateľov, ale aj z pohľadu psychologičky.

Každé mesto sa podobá na živý organizmus. Má tvár, centrum, ruky aj nohy, a to všetko mu dodáva špecifické vyžarovanie, rytmus, vôňu i dušu.

Mne sa kniha veľmi páčila. Ten, kto má rád detektívky, tak ľutovať nebude. V poslednom čase je veľa trilerov a detektívok, ktoré sa podľa mňa hodia skôr pre ženy. Tu to rozhodne neplatí. Určite by si na svoje prišli aj mužskí čitatelia. A nenechajte sa odradiť obálkou. V knihe je síce niekoľko dosť „krvavých opisov“, ale k tejto knihe to jednoducho patrí.

Recenzovala: Dominika Štefčíková
https://drominickacita.sk/2019/04/04/cas-smrti-andreas-gruber/