Babička pozdravuje a ospravedlnuje sa

Ohlasy okolo Babičky som priebežne sledovala. Viackrát som sa stretla s názormi, že Ove bol lepší. Takto... Spočiatku som sa ani ja sama nevedela vyhnúť porovnávaniu medzi Babičkou a Ovem. Avšak! Teraz, keď mám knižku prečítanú, tak ma ani len nenapadne porovnávať čo i len jediné písmenko. Oba príbehy sú vo svojej podstate jedinečné a zrovnávať ich dokopy nemá žiadny význam. Úprimne som rada, že som sa vyhla porovnávaniu, pretože vo všeobecnosti to nemám rada. Do každej knihy autor vkladá niečo iné.

Babička bola už od prvého momentu bláznivou jazdou. Povedzme, že bláznivé bolo i hľadanie si mojej cesty k tomuto dielu. Na jednu stranu bola babička zábavná, divoká a človek dobre vedel prečo sa správa, tak ako sa správa a aká dobrosrdečná a láskavá svojimi činmi je. Na druhú stranu, aspoň mne občas v hlave svietila kontrolka, či to nie je tak trocha prehnané. Vymýšľať rozprávky, ktoré popisujú realitu a všetko okolo toho - výborné! Fajčenie cigariet, pitie alkoholu a to všetko v neustálom rytme a podobne... No neviem. Občas boli takéto situácie k celku diskutabilné. Boli myslené dobre, ale je tam to ALE. Mierne cez bolo občas aj správanie Elsy. Áno viem, že to bolo dieťa. Viem dokonca aj to aké skvelé a vnímavé dieťa to bolo! Avšak občas sa správala ako malý rozmaznaný, necitlivý fracek. Nemyslím to v zlom. Bolo to naozaj iba pár krátkych, malých momentov, no počas nich mi to prekážalo.

Odhliadnuc od toho knihe nemám čo vytknúť. Štýl písania bol ako inak skvelý. Postavy boli rozmanité, svojské a krásne jedinečné. Nech sa navonok správali akokoľvek, vnútro mali prekrásne a to zakryť nemohli.  Každý z nich mal iný osud, iný život, no ako celok tvorili pevnú reťaz priateľstiev. Elsa bola na svoj vek naozaj vyspelé dieťa. Nad všetkým veľmi rozumne premýšľala a videla aj to čo vidieť nebolo. Navyše milovala Harryho Pottera. Tam asi nič netreba dodávať, no nie :D? Elsinou najlepšou priateľkou a zároveň hrdinkou bola babička. Babička bola ako hurikán. Doslova. Nič pre ňu nebolo nemožné. Nič nebolo neprekonateľné, či príliš bláznivé. Mala obdivuhodnú fantáziu a osobnosť. Keď bola mladá žila v časoch, kedy ženy nemali obzvlášť veľké právomoci. Ona sa vzoprela a všetkým ukázala, že stať sa lekárkou - presnejšie chirurgičkou, priatelia, vôbec nie je nemožné.

Na knihe sa mi asi najviac páčilo ako babička vymyslela rozprávkové kráľovstvo Miamas v ktorom sa odohralo mnoho dobrodružstiev a žilo tam množstvo hrdinov. Všetko sa krásne prelínalo s realitou a ukazovalo sa, ktorá rozprávková postavička patrí k obyvateľovi bytovky. Všetko na sebe navzájom záviselo a bolo to naozaj to najoriginálnejšie čo som čítala za posledný čas.

Nádherne vykreslené charaktery a popísaný život samotný. Túto knižku som čítala zhruba tri týždne, čomu naozaj nerozumiem. Čítala sa totižto výborne a za čítanie rozhodne stála. Pokiaľ uvažujete o jej čítaní... Neváhajte! Smelo do toho :)!

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/12/babicka-pozdravuje-ospravedlnuje-sa.html