Andy Weir: Marťan

Marťan

V priebehu  urýchlenej evakuácie sa mu stala nehoda, pri ktorej takmer zahynul. Po zranení , ktoré mu spôsobí letiaca   konštrukcia spojovacej antény sa mu prederaví skafander. Mark ihneď  po úraze stráca vedomie, a  monitoring jeho životných funkcií, tesne pred stratou spojenia,  vykazuje  úbytok  atmosféry v jeho skafandri a kolaps . Kolegovia ho ešte chvíľu márne hľadajú, ale keď búrka stále viac besnie, a hrozí aj poškodenie návratového modulu, dostanú rozkaz odletieť na materskú loď Hermes. Majú všetky dôvody si myslieť, že Mark je mŕtvy a preto ani neplánujú žiadne ďalšie záchranné akcie.

 Realita je však iná. Mark vďaka šťastnej náhode prežije a ocitne sa v najhroznejšej situácii, akú si možno predstaviť. Nemá žiadnu možnosť, ako sa spojiť s Hermesom, alebo so Zemou, tak pre všetkých zostáva mŕtvy. Nemá dosť vzduchu, potravín ani vody na to, aby prežil aspoň do času, kedy má na Mars priletieť nasledujúca expedícia. Je teda totálne v „riti“, na nehostinnej, neprebádanej a nebezpečnej planéte bez perspektívy prežiť, samozrejme, ak niečo proti tomu nevymyslí. Cíti sa , ako Weir píše, najosamelejším mužom v histórii.

Jeho príbeh v niečom pripomína dobrodružstvo  najslávnejšieho stroskotanca, Robinsona Crusoa. Analogicky tak, ako Robinsonovi pomohlo prežiť na pustom ostrove vlastníctvo rôznych nástrojov, čo zachránil z lode,  aj Mark ťaží z techniky, ktorá tu zostala po minulých , alebo budúcich, plánovaných expedíciách. Jeho kvalifikácia je botanik a inžinier , teda jeho práca inžiniera-mechanika je opravovať pokazené veci a vedieť, ako vlastne fungujú. Vďaka tejto schopnosti sa Markovi darí prežívať a zabezpečovať si podmienky na prežitie aj do blízkej budúcnosti. Jeho každodenná situácia sa z nadhľadu javí ako séria katastrof, akoby sa ho Mars snažil zničiť, ale Mark sa vždy znova otrasie, spamätá a s húževnatosťou jemu vlastnou vyrieši nový problém a ide sa ďalej. Jeho vynaliezavosť a technické schopnosti mu dodávajú aj dôležitý pocit satisfakcie, vždy keď sa mu podarí vyriešiť situáciu a zas a znova  oddialiť katastrofu, ktorý mu pomáha ,aby neprepadol pocitom zúfalstva.

V prvej časti románu sa čitateľ oboznamuje s príbehom a jeho pokračovaním formou zápiskov astronauta do jeho denníka, ktorý si píše kvôli nedostatku  iného spôsobu komunikácie. Tento štýl dodáva románu atmosféru autentickosti. Veľkým plus samotného príbehu je aj jemu vlastný humor, ktorý pôsobí ako katalyzátor na odľahčenie napätia zo stresujúcich momentov. Najčastejšie sa prejavuje Markovými vtipnými komentármi a poznámkami k momentálne prebiehajúcej operácii. Takto  sa čitateľ zoznámi, krok za krokom, aj s rôznymi  technickými údajmi a úkonmi, ktoré Mark musel vykonať na ceste k záchrane . Hoci je to pre laikov dosť vedecká a odborná látka, je to podané veľmi pútavo a zjednodušene, aby sa čitateľ nenudil , aj keď sa píše o zložitých veciach.

Neskôr je štýl príbehu formou astronautického denníka striedaný so scénami z NASA  a materskej lode Hermes, tak sa celý príbeh ešte viac rozvije a oživí. Knihu rozhodne odporúčam nielen fanúšikom sci-fi, ale aj každému, kto má rád napätie a nečakané zvraty v priebehu deja.

Recenzoval: Iceman
http://iceman-id4.blogspot.sk