Anders de la Motte – UltiMatum

Stále videl jej pád. Videl, ako plachtí medzi nebom a zemou, s vytreštenými očami a otvorenými ústami, na okamih takmer bez tiaže. Počul zvuk, keď už nebola. Tlmený ohavný zvuk – skôr vzdych než úder. Zvuk, ako sa niečo zlomilo. Niečo, čo už nikdy nepôjde opraviť.

Potom ten suchý hlas v hlave.

Nutná obeť.

Bolo to ty alebo ona.

Nemal si na výber.

Až keď hlas prešiel do kriku – kriku, ktorý ho pálil v hrudi, trhal jeho hlasivky a ozýval sa medzi stenami spálne -, sa Jesper Stenberg zobudil.

Musím priznať, že tento príbeh ma zvláštnym spôsobom prekvapil. Čo som nečakala, bola politika obsiahnutá naprieč celým dejom. Sofistikované vzťahy medzi členmi vlády, utajované tiché dohody, nenávistné maniere či luxusné večierky, večere v drahých reštauráciách, ktoré sa nezaobídu bez škandálov. Mimomanželské vzťahy, milenky, luxusné spoločníčky a s tým spojené nepríjemnosti.

Švédsky autor Anders de la Motte je bývalým policajným dôstojníkom a donedávna aj bezpečnostným riaditeľom jednej z najväčších IT firiem na svete. Aktuálne pracuje ako medzinárodný bezpečnostný poradca. S rodinou býva neďaleko Malmö. Photo is by Helen Karlsson

Nejde o tradičné ultimátum, na aké sa bežne kladie imperatívny dôraz – “buď…, inak…”. V tomto prípade je vrah omnoho prefíkanejší, zákernejší a so svojou/svojimi obeťami sa nezahráva, na to totiž neostáva čas – čas súri. Ultimátum je dôkladne kladené na jediný cieľ – získať čo chce a to bezpodmienečne. Obetoval totiž všetko čo mal, aby dosiahol čo chcel a dostal sa tam, kam mienil.

Ctižiadosť je vystihujúcou vlastnosťou takmer všetkých účinkujúcich protagonistov. Autor zakomponoval túto časť určitej ľudskej chamtivosti do každodenného života ministra spravodlivosti Jespera Stenberga a jeho rodiny – manželky Karoliny a svokra Karla-Erika. Určitým spôsobom ňou disponuje aj kriminálna inšpektorka Julia Gabrielssonová a jej nadriadený Oscar Wallin – jej mentor a ochranca. Julia sa nevzdá, nechce popustiť z vyšetrovania brutálnej vraždy, kedy je nájdené rozštvrtené ľudské telo. Ohavný čin. O to ohavnejší, keď si Julia začne uvedomovať – čím viac sa ponára do hĺbky vyšetrovania – kto je obeťou brutálnej vraždy a čo všetko sú ochotní, ľudia zodpovední za čin urobiť, aby utajili skutočnosti. Ako sa dokáže Julia s týmto prípadom vysporiadať? Je vôbec možné bojovať proti tak silnej protistrane?

Po celý čas sa počas deja spomína ďalší prípad, ktorý sa odohral v minulosti a má silný dopad aj na prítomnosť – prípad Skarpö. Hlavným účinkujúcim v prípade je kriminálny inšpektor David Sarac – preživší. Takmer celý začiatok knihy čitateľ prežíva Saracov osud, jeho psychické problémy a postupne odhaľuje ostatné detaily, ktoré zapadnú do príbehu až omnoho neskôr. Veľmi zaujímavo podaný začiatok, keď čitateľ pochopí, ako to všetko prebiehalo.

Zradil ťa, David. Vymenil svoju budúcnosť za Tvoju a Janusovu. Potom šiel ďalej, zatiaľ čo sme krvácali a umierali tam na ostrove. Nijaký trest, nijaké následky, rovno hore. Čo povieš na výmenu? Tvoje tajomstvo za moje? Šanca vykonať spravodlivosť.

Paralelnou dejovou líniou je osud Atifa Kassaba, vraha policajtov, odsúdeného na pobyt vo väzení. Opäť veľa z minulosti, ktorá presakuje do prítomnosti. Mierne zamotané  a prelínajúce sa dejové línie, ktorých rozuzlenie vyžaduje trpezlivosť.

Mojou dookola sa opakujúcou otázkou bolo, či mi niečo neušlo tým, že som nečítala prvú knihu série s názvom MemoRandom. Či nejaký detail, ktorý sa odohral vtedy nezapadne na miesto a ja nepochopím viac. Mala som neustále podozrenie, že áno, že mi prvá časť chýba. A preto odporúčam prečítať si najskôr prvú časť a potom pristúpiť k tejto časti. Čitateľ sa minimálne nebude zapodievať novo-spoznávaním už existujúcich postáv a možno pochopí rýchlejšie.

Trošku vás autor zahltí množstvom postáv, v ktorých som sa miestami strácala, konečný efekt však dopadol na výbornú. Absolútne nepredvídateľný koniec – a čo kvitujem – žiadne naťahovanie deja. Až na posledných stránkach sa všetko vyjasní a konečne všetko do seba zapadne. Kniha je pútavá, rozdelená do kratších päťdesiatšesť kapitol, ktoré sa s prehľadom zmestia do takmer štyristo strán knihy.

S prevedením knihy som spokojná. Rada si prečítam aj autorove ostatné knihy, napríklad jeho trilógiu z prostredia počítačových hier [hra] – Ikar 2012, [šum] – Ikar 2013 a [bublina] – Ikar 2014.

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/anders-de-la-motte-ultimatum/