Albert Moukheiber - Ako sa mozog s nami zahráva

V časoch dezinformácií, hoaxov, kadejakých pseudoodborníkov, je veľmi užitočné prečítať si spomínanú knihu. Vzal som si knihu do ruky a ako prvú vetu som si prečítal: Povinná príručka kritického myslenia. Nejde len o obyčajnú príručku, je v nej oveľa viac.

Na úvod je vhodné napísať, že sa nejedná o žiadne motivačné bludy. Albert Moukheiber je klinickým psychológom, pedagógom a doktorom kognitívnych vied. Jeho dielo je delené na 10 kapitol, ktoré rozoberajú konkrétne psychologické javy. Napríklad stres, ilúziu, syndróm podvodníka, dôležitosť kontextu, kolektívnu solidaritu a ďalšie. Autor vysvetlí problém, ilustruje ho príkladom a odkazuje sa na rôzne výskumy. Odkazy na výskumy sú uvedené na konci knihy.

Páčili sa mi príklady z bežného života. Napríklad stres vhodne charakterizuje ešte z obdobia praveka. „Stres bol totiž pôvodne pozitívnym mechanizmom, ktorý mozog aktivoval, aby sme prežili.“ (Moukheiber, 2021, s. 58). O dve strany vhodne ilustruje príklad ešte z dávnych čias, kedy ľudia žili v jaskyniach. „Predstavme si ho, ako pokojne zbiera bobule. Naraz začuje z krovia nejaký zvuk. Tento zvuk je bistabilný, čiže nejednoznačný stimul – ponúkajú sa mu dve možnosti. Buď je to blížiaci predátor, alebo vietor v lístí.“ (Moukheiber, 2021, s. 60)

Ďalším príkladom v knihe je schopnosť mozgu vytvárať si logické závery, ktorým veríme a riadime sa podľa nich. Napríklad autor odkazuje na fajčiarov. Opisuje, že uveríme nejakým záverom, ktoré presvedčia mozog o tom, že nejde o ohrozenie. Potom sa autor odkazuje na výskumy, kde je jasne dokázané, že mnoho ľudí prestane fajčiť až vtedy, keď v ich okolí zomrie fajčiar alebo, keď sami majú zdravotné problémy.

Veľmi zaujímavou bola aj kapitola, kde popisoval ako obťažovanie, šikanovanie ovládne mozog. Nájdete to v kapitole Prepis minulosti, tj. obeť si v hlave „prepíše“ spomienky. Okrem toho, že sa to deje v mnohých kolektívoch už od školy , techniky sa vôbec nelíšia z minulosti. „Ide napríklad o výsluchy, ktoré viedla sovietska štátna moc počas veľkých čistiek v tridsiatych rokoch 20. storočia.“ (Moukheiber, 2021, s. 35)

Existujú syndrómy, ktoré sprevádzajú ľudí a mnoho z nich ani netuší, že sa niečo deje. Typickými príkladmi sú napríklad Dunningov-Krugerov efekt a syndróm podvodníka. Dunningov-Krugerov efekt autor veľmi dobre vysvetlil vhodným príkladom. „Možno sa vám už niekedy stalo, že ste si pozvali na návštevu kamarátov a rozhodli ste sa navariť podľa receptu, ktorý ste deň predtým videli v relácii Top šéfkuchár. Veď to na tej obrazovke nevyzeralo nijako zložito!“ (Moukheiber, 2021, s. 112) Ľudia nadobudnú pocit, že danú oblasť zvládnu veľmi rýchlo a ihneď sa stanú odborníkmi. Opisuje to aj graf, ktorý kreslí vrchol sebadôvery a veľmi rýchlo nastanú známky zúfalstva.

Vo Francúzsku boli šéfkuchári, ktorí si pozývali ľudí na varenie. Ľudia si mysleli, že to zvládnu lepšie ako samotní šéfkuchári a veľmi rýchlo prišli známky zúfalstva. Našťastie, šéfkuchári ich naučili variť normálne s reálnym pohľadom na svoje zručnosti.

Čo je syndróm podvodníka? Presný opak. „Osoby, ktoré ním trpia, zastávajú nižšie pozície, ak si zaslúžia.“ (Moukheiber, 2021, s. 118) Ide o ľudí, ktorí sa boja, že sú nedostatoční na danú pozíciu. Vždy majú pocit, že nie sú erudovaní, nemajú ešte skúsenosti a podobne.

Existuje ešte obrovské množstvo oblastí, ktoré som nespomenul. Napríklad robili sa psychologické výskumy v oblasti šarlatánstva alebo aj toho, prečo ľudia veria mnohým diétam namiesto toho, aby zmenili životosprávu, atď.

Ide o veľmi vhodnú príručku, ktorá pomôže zamyslieť sa nad niektorými vecami. Na konci sa spomínajú aj Nástroje flexibilnejšieho myslenia.

Veľmi dobre je, že autor je psychológ a podobné situácie denno-denne rieši. Nie je to v žiadnom prípade príručka dokonalého života. Je to len obyčajná kniha, pri ktorej potrebujeme rozmýšľať. Neodporúčam ju čítať jedným dychom. Medzi kapitolami som si robil prestávky.

Recenzoval: https://suraba.blog.sme.sk/c/554718/albert-moukheiber-ako-sa-mozog-s-nami-zahrava.html