Abbie Rushtonová - Nevypovedané

Príbeh je nenáročný, s prvkami napätia, ktoré náročnému čitateľovi nestačia. Hĺbavé myšlienky absentujú, chýbajú momenty prekvapenia, dej je predvídateľný. Niečo sa prihodilo v živote mladej tínedžerky, čo ju prinútilo zavrieť svoj hlas vnútri a žiť len s výčitkami svedomia a vlastnými myšlienkami.

Mlčím.
“Neublížim ti.”
Hovorí vľúdnym tónom, ani ten však nedokáže prinútiť môj hlas, aby sa prejavil.
“Nemusíš sa ničoho báť.”
Ani ho neprekvapuje, že nerozprávam. Akoby to chápal. Hlúposť. Ako by mohol?
“Povieš mi čo sa stalo?”
NIE.
“Nepočula si, že naňho volám?”
Iní ľudia by sa hnevali, on je len zvedavý.
“Je ti niečo?”
Chcem mu odpovedať. Pôsobí milo. Áno, vytisnem to slovo zo seba ako sotva znateľný plamienok. No je tam, zanecháva mi trpkú, zadymenú chuť na jazyku. Porazenecky prikívnem. Určite si myslí, že mi šibe.
Muž si povzdychne, ale nemieni sa tak ľahko vzdať.
“Mám niekoho zavolať?”
Pokrútim hlavou.
Chcem odpovedať. Chcem sa poďakovať, za to, že ma nezasypáva otázkami, ktoré sa mu celkom iste tlačia na jazyk, no muž medzitým zmizne v poraste.

Línia príbehu je jednoliata, Megan nerozpráva, i keď má čitateľ možnosť počuť jej myšlienky, gradácia stagnuje. Úprimne ma vytáčalo jej mlčanie, doslova trápne situácie, ktoré sa odohrávali s ľuďmi v jej okolí, ktorí sa snažili dostať z nej aspoň slovo. Pochopiteľný je dôvod jej mlčania, zrejme aj z lekárskeho hľadiska podobná situácia môže nastať, to čo sa jej však odohrávalo v hlave…
Potrpím si na kvalitnejšie vystavanie príbehu. Toto skôr odporúčam -násť ročným, ktorým je možno podobné konanie bližšie. Predsa len puberta je náročným obdobím nielen pre samotného tínedžera. Tí možno podobnému správaniu pochopia, dokonca ho schvália.
Úprimne povedané, príbeh ma nezaujal. Nebol šokujúci (čítala som šokujúce príbehy, tento k nim nepatrí), prvky vsadené do deja boli jednoduché a plytké (zrazu nastúpila do ročníka nová spolužiačka, ktorá našej Megan pomáha rozviazať jazyk, no je otázne či sa jej to podarí), postavy dostatočne nespracované. Viem si predstaviť, že mladšia generácia – spomínaní tínedžeri – príbeh zhltnú jedným dychom. Mne to nestačilo. Dokonca ma iritovalo poznanie, akým spôsobom sa mladá Megan opäť nájde a čo ju prinúti rozprávať -> jedným slovom, láska, ale… Ako mohlo autorke niečo také napadnúť, pri niektorých scénach, som zvierala stránky knižky a zatínala zuby! Myslím, že zakončenie bolo absolútne nevhodné.

Možno príliš kritické, ale neprišla som si na svoju chuť. Tešila som sa na ďalšiu knihu, ktorú vezmem do rúk a odhalím jej tajomstvo. To zbožňujem, asi ako každý správny knihomoľ.

Odhalenie tajomstva, ktoré v sebe ukrýva Megan je každopádne zaujímavé, ale celému príbehu chýba šmrnc! Šťava! Zimomriavky!

Recenzovala: Martina Kušnieriková

https://www.mojeknihy.com/books/abbie-rushtonova-nevypovedane/