Zostanú uväznení na ostrove...spolu s vrahom!

Will je atraktívny herec, vychádzajúca televízna hviezda.
Jules inteligentná a ambiciózna vydavateľka časopisov.

Tak sa začína strhujúci a zamotaný triler Zoznam hostí. Pripomína štýl klasickej detektívky Agathy Christie. Ale späť k príbehu.

Všetko je perfektne a do najmenších detailov naplánované a zdá sa, že to bude dych vyrážajúca slávnosť. Starí priatelia sa po čase stretnú a na povrch začnú prenikať skryté tajomstvá.
Sotva rozkrojili svadobnú tortu, jedného z hostí nájdu mŕtveho. Navyše prudká zmena počasia priženie búrku a odreže ostrov od okolitého sveta. Všetci zostanú uväznení na ostrove.
Jeden z nich je mŕtvy.
Otázkou je, kto z nich je vrah?

Drsná príroda, tma, zradné rašeliniská a povesti o dávnych úmrtiach na ostrove naplnia všetkých strachom. Mrazivé pocity narastajú. Obzeráte sa cez plece...a vlastne všade naokolo.
Medzi hosťami navyše čoraz viac prepuká závisť, žiarlivosť, nenávisť a dávno pochované nepriateľstvá. Ovzdušie je ťaživé, iskrí to tam a zrazu je vám dusno...

Zoznam hostí má skvelú formu: každá kapitola je z pohľadu niektorej postavy. Nevesty Jules, družičky Olivie, hlavného družbu Johnna, organizátorky svadieb Aoife, či partnerky Hannah. Vy sa na ten osudný deň dívate z rôznych uhlov pohľadu, hádate a hľadáte, no každá ďalšia kapitola vás môže zmiasť a poslať iným smerom.

Lucy Foleyová je skúsená autorka, ktorá si dala záležať predovšetkým na postavách. Tie sú nesmierne živé, plastické a šikovne vám ukazuje zdanlivo nedôležité detaily z ich minulosti. Ďalšou silnou stránkou je temné až gotické prostredie odľahlého ostrova a napokon nečakané zvraty, ktoré vás priklincujú k tomuto mysterióznemu príbehu.

Začítajte sa do trileru Zoznam hostí:

S V A D B A – N O C

Svetlá zhasnú.
Okamžite nastane tma. Kapela stíchne. Spod svadobného stanu sa ozývajú výkriky hostí, ktorí sa od strachu tisnú jeden k druhému. Svetlo sviečok na stole iba znásobuje zmätok, vrhá tiene na plátenné steny. Nevidieť, kto kde stojí, a nepočuť, kto čo hovorí. Skuvíňajúci vietor prehluší vravu hostí.
Vonku zúri búrka. Jačí navôkol, búši do stanu. Pri každom náraze vetra sa celá konštrukcia s hlasným kovovým stonom napne a zatrasie. Hostia sa od strachu prikrčia. Dvere sa uvoľnia, rozletia sa a trepocú pri vchode. Plamene parafínových fakieľ osvetľujúcich vchod sa škľabia. Táto búrka je akoby osobná. Akoby si šetrila všetok hnev iba pre nich. Nie je to prvýkrát, čo vypadol prúd. Naposledy sa však svetlá rozsvietili v priebehu niekoľkých minút. Hostia sa vrátili k tancu, pitiu, drogám, sexu, jedlu a smiechu… a zabudli, že sa to stalo.
Koľko času prešlo teraz? V tme sa to odhaduje ťažko. Pár minút? Pätnásť? Dvadsať?
Začínajú sa báť. Temnota je hrozivá, nástojčivá. Akoby sa pod rúškom tmy mohlo diať čokoľvek.

ŽIAROVKY SA KONEČNE PREBUDIA K ŽIVOTU. Hostia ich povzbudia hvízdaním a výkrikmi. Hanbia sa za stav, v akom ich našlo svetlo: prikrčených a akoby pripravených odraziť útok. Smejú sa na tom. Takmer presvedčia samých seba, že nemali strach.
Osvetlená scéna v troch spojených svadobných stanoch by sa mala podobať na oslavu, no vyzerá ako nehoda. Na laminátovej podlahe v hlavnej jedálenskej časti je porozlievané víno. Bordová škvrna sa rozlieza po bielom plátne. Na každom voľnom povrchu sa hromadia fľaše od šampanského ako dôkaz o večerných prípitkoch a oslavách. Opustený pár strieborných sandálov vykúka spod okraja obrusu.
Írska kapela v tanečnom stane opäť začína hrať – strhujúca melódia má vrátiť hosťom dobrú náladu. Mnohí sa tam ponáhľajú za vidinou prostej úľavy. Ak by ste sa pozorne pozreli, kam stúpajú, možno by ste si všimli stopy, ktoré tam zanechal jeden bosý hosť potom, čo stúpil na rozbité sklo. Na lamináte zostali krvavé odtlačky, ktoré zaschli na hrdzavé šmuhy. Nikto si to nevšimne.
Ďalší hostia sa potulujú a zhlukujú sa v kútoch hlavného stanu ako nevyvetraný cigaretový dym. Nechcú zostať, ale ani opustiť útočisko pred búrkou, ktoré im poskytuje stan. Nikto nemôže opustiť ostrov. Zatiaľ nie. Loďky neprídu, kým vietor neustane.
Uprostred všetkého tróni obrovská torta. Väčšinu dňa prežila ako dokonalá a nepoškodená kráska s cukrovou polevou, ktorá sa vo svetle trblietala. Iba pár minút predtým, ako vypadol prúd, zhlukli sa okolo nej hostia a sledovali jej rituálnu popravu. Teraz jej z útrob trčí tmavočervené cesto.
Zvonku sa ozve nový zvuk. Znie takmer ako vietor, no je čoraz ostrejší a hlasnejší, až kým je nezameniteľne povedomý. Hostia zmeravejú. Zízajú jeden na druhého. Znova ich premôže strach, ešte väčší, ako keď zhasli svetlá. Všetci ten zvuk poznajú. Je to výkrik hrôzy.

Milan Buno, knižný publicista