Zdena Studenková: Každý potrebujeme iskierku nádeje

Najdôležitejšie však je, že je to naozaj neskutočný kniha, ktorú si musíte prečítať. Ako tvrdí Zdena Studenková, ktorá si knihu doslova zamilovala, „ Svetlo, ktoré nevidíme je príbeh neuveriteľne farbistý, nádherný a s takými prirovnaniami, ktoré čitateľovi až vyrážajú dych.“  Pozrite si VIDEO, v ktorom hovorí o knihe a vypočujte si vyše 12-minútový úryvok v podaní herca Borisa Farkaša.

Román Anthonyho Doerra je strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzsky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny.

„Táto kniha je plná histórie, poézie a najmä toho, čo potrebujeme všetci k životu: iskierka nádeje. Preto sa volá Svetlo, ktoré nevidíme. To je iskierka nádeje, ktorá v každom z nás musí vytrvať, aby aj také zlo, akým bola vojna, pominulo a aby sme dokázali prežiť. Napríklad aj s nejakým hendikepom a aby človek mal vždy nejakú víziu v živote,“ dodáva Zdena Studenková, ktorá sa do knihy Anthony Doerra Svetlo, ktoré nevidíme doslova zamilovala.

Pozrite si VIDEO
Zdena Studenková o knihe Svetlo, ktoré nevidíme:

Kniha Svetlo, ktoré nevidíme získalo množstvo ocenení vrátane najprestížnejšej Pulitzerovej ceny. Je to príbeh o ľuďoch počas vojny a o tom, ako si aj v najkrutejších časoch zachovať kvapku ľudskosti i nádej.

Boris Farkaš číta z knihy:

„Otvorte oči a dívajte sa, kým sa navždy zatvoria.“

„Toto je hotový, napísaný scenár už aj s tým, kto by to mal hrať, pretože tie postavy sú tak krásne vyfarbené,“ dodáva Zdena Studenková. Napríklad v úlohe prehnitého hľadača pokladov, ktorý túži získať drahokam Ohnivé jazero, by si vedela predstaviť Toma Hardyho. Toho poznáme z filmov Dieťa 44, či najnovšie The Revenant.

Objednajte si novinku Svetlo, ktoré nevidíme.

Viac o knihe Svetlo, ktoré nevidíme:

Píše sa rok 1934. Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov.
Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu. Volá sa Ohnivé jazero...

Druhou hlavnou postavou je sirota Werner. Vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.

Milan Buno, 2.2.2016