Záver erotickej trilógie. Je tu Hrana pokušenia!

Novinka Hrana pokušenia je o láske, romantike a BDSM, čo je súhrnný názov pre široké spektrum alternatívneho sexuálneho správania.
Hoci je Mischa pekná a muži o ňu prejavujú záujem, má dosť dôvodov udržiavať si od nich odstup. Poučená osudom svojej matky sa nedala vlákať do vzťahov, ktoré sa napokon vždy končia slzami, a mužov využíva len ako hračky na rozptýlenie vo voľných chvíľach. Keď však na zásnubnom večierku svojej kamarátky Dylan a Aleca stretne zelenookého Íra a dominanta Connora Gallowaya, s hrôzou zistí, že mu nedokáže odolať, a podriaďuje sa jeho zvráteným chúťkam. Ešte horšie však je, že sa jej to zapáči a nechce sa toho vzdať...

Hrana pokušenia je tretí, záverečný diel mimoriadne úspešnej BDSM trilógie, v ktorej Eve Berlinová nekompromisne rúca hranice zakázaného.

Eve Berlinová je jednou z najúspešnejších  súčasných autoriek erotických romancí a svoju popularitu dokazuje aj bestsellerovou trilógiou Hrana rozkoše, Hrana túžby a najnovšie Hrana pokušenia. „Píšem farbistú a zmyselnú erotickú literatúru. Páčia sa mi knižky s trochu drsnejšími prvkami...ale stále som presvedčená, že neexistuje nič lepšie alebo dôležitejšie ako je láska,“ povedala Eve Berlinová.

    

Prečítajte si krátky úryvok hneď teraz:

Mischa Kennonová bola perfekcionistka. Ako tatérka vo svojom salóne. Ako autorka erotických poviedok, ktoré publikovala. Pri udržiavaní svojich platinovo-blonďavých vlasov, ktoré sa jej v dlhých kučerách vlnili okolo pliec, a načerveno nalakovaných nechtov, ktoré si strihala nakrátko, aby jej nezavadzali pri práci. Jej sanfranciský byt bol rovnako úžasný ako jej tetovací salón Trinásť ruží. Tvrdo pracovala a ešte tvrdšie sa bavila. A nikdy, nikdy nemeškala. Meškanie lietadla, ktoré ju viezlo do Seattlu na zásnubný večierok najlepšej priateľky, ju preto mimoriadne hnevalo.

Konečne dorazila na miesto. Taxík zastavil pred reštauráciou – batožinu si odložila v Dylaninom byte, kde mala zatiaľ bývať – zaplatila šoférovi a vyšla do dažďa na chodník pred reštauráciou Divý zázvor. Otvorila dvere a vošla do vyhriatej budovy. Už tu raz bola, keď prišla navštíviť Dylan a jej snúbenca Aleca. Bol to ich obľúbený podnik a ideálne miesto na oslavu svadby, ktorá sa mala konať už o niekoľko týždňov. Mischa sa nadýchla, hlavou kývla na čašníčku a vybrala sa na opačný koniec rušnej thajskej reštaurácie, kde boli oddelené salóniky určené na súkromné oslavy.

Bola rada, že jej priateľka je šťastná, no inak svadba nebola nič pre ňu. Mischa bola typ nezávislej ženy. Áno, to bola aj Dylan, lenže medzi ňou a Alecom bolo čosi mimoriadne.

„Zlatko, tak si prišla!“ Dylanina tvár sa rozžiarila úsmevom, vstala od stola a objala Mischu. Vznášal sa okolo nej oblak jej obľúbenej korenistej vanilkovej vône.

„Prepáč, že meškám, zlatko,“ ospravedlňovala sa Mischa. „To prekliate počasie.“

„Viem. Je to naša vina, že sa berieme túto jeseň, ale už sme nemohli čakať a chceme sa zobrať do Vďakyvzdania.“

„No pozri sa na seba – žiari z teba svadobné nadšenie,“ zhodnotila Mischa, keď si prezrela Dylan. Bola to pravda. Oči sa Dylan blýskali rovnako ako dlhé červené vlasy. „Alebo ste si s Alecom pred oslavou dožičili chvíľku v súkromí?“ doberala si ju a žmurkla.

Dylan sa uškrnula, za chrbtom sa zjavil jej snúbenec. Alec Walker bol chlap ako hora, meral dobre vyše 180 centimetrov a plecia mal široké ako hráč amerického futbalu.

„Možno áno,“ povedal so smiechom a sklonil sa, aby Mischu pobozkal na líce. „Ale džentlmen si užíva a pritom o tom nerozpráva. Ako sa máš?“

„Dobre, ďakujem. Som najmä rada, že už som tu.“

„Dylan mi spomínala, že si tu dostala nejakú obchodnú ponuku, na ktorú sa chceš pozrieť.“ Alec Mischi pomáhal z mokrého kabáta.

Mischa prikývla a napravila si vlasy. „Vďaka, Alec. Áno, jeden môj známy tatér si chce v Seattli otvoriť nový salón a ponúkol mi, aby sme do toho išli spolu. Povedala som si preto, že kým vám tu budem pomáhať s plánovaním svadby, môžem sa na to pozrieť.“

Dylan jej stisla ruku. „Nechce sa mi veriť, že u mňa budeš celé dva týždne. Si si istá, že je to v poriadku? Nebudeš chýbať vo svojom salóne vo Friscu?“

„Ani vo sne by som na teba nenechala celú svadbu. A Billy je ten najlepší zástupca, akého by som si mohla želať. Vďaka tomu uvažujem o tom, že budem pracovať aj v Seattli. Myslím, že by som mohla byť polovicu času tu a polovicu v San Franciscu. Čo by znamenalo, že sa s vami budem stretávať častejšie. Ale o tom sa pozhovárame neskôr – dnešný večer patrí vám dvom.“

„A my sme ťa po ceste nechali stáť. Poď sa zvítať s ostatnými.“

Dylan vzal Mischu za ruku a viedol ju k stolu. Zo stoličky práve vstáva Dylanina kamarátka Kara, s ktorou sa zoznámila počas predchádzajúcich návštev. Letmo sa objali.

„Rada ťa zasa vidím. Pamätáš sa na Danteho?“

Potriasla si rukou s Kariným priateľom. Dante bol vysoký ako Alec, no štíhlejší. Mal tmavé vlasy a zlatohnedé oči sa mu vždy blýskali. Čnel sa nad Karou rovnako starostlivo ako Alec nad Dylan. Mischa sa na okamih zamyslela, či ich ochranársky zjav súvisí so skutočnosťou, že obaja sú dominanti.

Chvíľu sa pohrávala s myšlienkami na dominantno-submisívny sex. Dokonca bola v niekoľkých BDSM kluboch. Niežeby potrebovala tento druh vzrušenia, ale bolo zábavné sledovať chlapa, ktorý ho potreboval. Celkom sa tomu však nikdy nedokázala oddať. Určite nie tak ako Dylan a Kara, ktoré boli vo vzťahu s dominantnými mužmi. Niežeby ona chcela byť v nejakom vzťahu, no bolo milé pozorovať takých šťastných ľudí. Radosť, ktorá sálala z týchto dvoch párov takmer stačila, aby si aj ona položila otázku či..., ale myslela na to len chvíľu.

„Mischa, musíš sa zoznámiť s našou skvelou cukrárkou.“

Otočila sa – a zhlboka sa nadýchla, keď sa jej oči zrazili s odzbrojujúcim pohľadom páru očí, v ktorých cez tyrkysovo zelenú farbu prerážal jantárový lesk. Pozeral sa na ňu uhrančivým pohľadom spod tmavého obočia. Široké pery na drsnej tvári mal strnulé. Až kým sa na ňu neusmial, pričom odhalil rad bezchybných bielych zubov. Chvíľu jej to trvalo; aby ho videla celého, musela sa zakloniť – bol ešte vyšší ako Alec, pričom plecia mal rovnako široké. V žilách pocítila jemné vírenie a zachvel sa jej žalúdok.

„Ty si tá cukrárka?“

Dunivo sa rozosmial. „Už len to by mi chýbalo. Volám sa Connor.“

Jeho sýty hlas zdobil ostrý írsky prízvuk.

Kristepane, zbožňovala mužov s takým prízvukom. Úplne ju opantával. Dopekla, opantaná bola od okamihu, čo ho zbadala.

„Connor Galloway, Mischa Kennonová. Connor je Alecov priateľ. Príde aj na svadbu. A úprimne pochybujem, že Connor by zvládol uvariť vodu, nehovoriac o pečení. Keď boli chlapi naposledy kempovať, podarilo sa mu pripáliť aj párky.“

„No tak, zohrievanie syrových makarónov mi išlo odmalička,“ zaprotestoval hlbokým, hromovým hlasom, pri ktorom sa jej žalúdok zachvel od žiadostivosti.

Len pokoj, dievča!

Dylan sa zasmiala a Mischinu dlaň položila na drobnú usmiatu ženu s plavými vlasmi. „Toto je naša cukrárka aj kamarátka, Lucie.“

„Ahoj, Mischa, veľa som o tebe počula.“

„Mischa!“ Dylan do nej štuchla lakťom, na čo si uvedomila, že stále sa pozerá na Connora.

Pozbieraj sa.

Otočila sa a usmiala. „Rada ťa spoznávam, Lucie. Vieme už, aké zákusky chcú mať na svadbe?“

Blondína sa naširoko usmiala. „Budeme mať šuhajdy. Počkaj, až uvidíš, čo som pre nich vymyslela. V stredu bude ochutnávka.“

„Už sa neviem dočkať.“

Mischa zbožňovala sladkosti. Na diéty si nijako nepotrpela – jedlo mala veľmi rada – a so svojou postavou bola spokojná. Ale ani myšlienky na ochutnávanie zákuskov v nej nezvíťazili nad povedomím o vysokánskom Connorovi Gallowayovi.

Dylan Mischu viedla okolo stola a zoznamovala s hosťami. Možno ich priamo nesledoval, no aj tak sa nevedela zbaviť dojmu, že ich spod svojich tmavých obŕv neustále pozoruje. Kedykoľvek sa k nemu obzrela – čo mimochodom robila častejšie, než by si chcela priznať – uvidela, ako na ňu upiera pohľad. Bolo jedno, kde v miestnosti sa nachádza, či sa skláňa nad stolom, alebo sa zhovára s inými ľuďmi. Ten pohľad bol temný. Prepaľujúci. Nebola si istá, čo od nej chce, no bolo jasné, že niečo určite chce. Bolo v tom viac než len túžba – to ľahko spoznala. Nebola vôbec hanblivá a túžba tých správnych mužov ju tešila. Presne vedela, ako s ňou naložiť. Cítila jeho túžbu. Ale bolo v tom ešte čosi... istá hlbšia zvedavosť, ktorá velila, aby sa oňho zaujímala.

Och, to musí byť ono. Určite je to ďalší dominant. Lenže kým rozkazovačný tón iných chlapov v nej prebudil bojovný odpor, Connorov neskrývaný pohľad vyvolal... teplo po celom tele. Zvláštny pocit topenia. Akoby jej zoslabli kolená.

Nebuď smiešna.

Bol to predsa len chlap. Dominantný chlap. Lenže pri jej dobýjaní sa už popálilo množstvo dominantných chlapov. Connor Galloway bol bezpochyby neuveriteľne sexi, ale hádam sa mu nepoddá.

Páni, či bol sexi.

Vzdychla a za ucho si zastrčila pramienok vlasov. Poďakovala sa Alecovi, ktorý jej odsunul stoličku a sadla si za dlhý slávnostný stôl. Keď si vedľa nej prisadol Connor, musela sa zhlboka nadýchnuť.

„Dnes večer budeme sedieť vedľa seba,“ povedal jej.

Jednoduchá poznámka, ale aj tak v nej bol istý náboj. Akoby znamenal viac než len prosté oznámenie, že budú spolu večerať.

Priveľa nad tým chlapom premýšľala. Určite bola unavená po dlhej ceste zo San Francisca. Buď to, alebo už skrátka dávno nemala sex.

Sú dva mesiace tak veľa?

„Mám objednať niečo na pitie?“ spýtal sa. „Vidím, že ešte nič nemáš.“

„Aha... áno, napila by som sa.“ Možno práve to jej chýbalo, aby sa uvoľnila a pozbierala sa dohromady. „Dám si studené saké. Majú to dobrý výber.“

Nadvihol obočie. „Nič tvrdšie?“

„Prečo myslíš, že by som potrebovala niečo tvrdšie?“

Naklonil sa k nej a pocítila jeho vôňu. Zmes padajúceho dažďa vonku a niečoho temného a zemitého. „Pripadáš mi ako tvrdá žena. Taká potrebuje po dlhej ceste tvrdý alkohol.“ Uškrnul sa, jeho úsmev sa zdal nákazlivý.

Neubránila sa smiechu. „Máš pravdu, dala by som si aj kvapku tvrdého. Čo tak vodka s ľadom?“

„Grey Goose?“

„Prečo nie?“

Tento chlap vedel vybrať dobrú vodku. Nemohla sa ubrániť myšlienkam, čo všetko ešte vie. Čo všetko majú za sebou tie veľké ruky...

No dobre, už stačilo. Sedela na zásnubnom večierku svojej najlepšej kamarátky a pritom jej vlhli nohavičky. Z chlapa, s ktorým sa zoznámila pred niekoľkými minútami. Iste, tak to s ňou zväčša bolo. Ak stretla chlapa, ktorého chcela, spoznala to v okamihu. Nemusela o tom dumať a pochybovať ako ostatné ženy. Žiadne pochybnosti – keď niekoho chcela, mala hneď jasno. Ale len výnimočne to dosiahlo takýto rozmer.

Možno ešte nikdy.

Ešte smiešnejšie bolo, že keď jej objednával drink, cítila sa ako mladé dievča. „Grey Goose s ľadom pre dámu. S dvoma olivami, ak by to šlo,“ povedal čašníčke. Ten prízvuk... a v jeho hlase znel napriek všetkej zdvorilosti jasný autoritatívny tón. Zachvela sa. Uvedomila si, že je na zásnubnom večierku Aleca a Dylan a nie na trhovisku, kde si má vybrať nové mäsko. Hoci nákup bol celkom príjemný.

Čašníčka priniesla drinky. Connor ich vzal a kráľovsky pokýval hlavou. Ešte aj to urobil pôsobivo. Všimla si, že ju pije čistú, bez ľadu či sódy. Keď sa napil a naklonil sa k nej, zacítila vôňu jeho parfumu.

„Aká je tvoja vodka?“

Zdvihla pohárik a napila sa. „Perfektná.“

„Nuž, možno neviem piecť, ale zato mám iné danosti.“

Zasmiala sa. „Hovoríš to, ako by si tie nápoje vyrábal osobne.“

„Nemyslím si, že by som hovoril o nápojoch.“

Stíšila hlas a zamávala mihalnicami. „Ty so mnou flirtuješ, Connor Galloway?“

„Prečo? Si proti?“

„Naopak.“

Usmial sa, žiarivo-biele zuby kontrastovali s jeho šťavnatými červenými perami. Boli také chutné, že priam cítila, ako sa jej zachveli ústa. Vzal ju za ruku a pritiahol si ju k ústam. Ľahký bozk jej do tela vyslal signál neodbytnej žiadostivosti.

„Máš dlhé prsty,“ poznamenal ticho. „Ruky umelkyne.“

„Myslíš?“

Stále sa na ňu uškŕňal, až sa pri ňom cítila ako pojašená tínedžerka. „Nuž, musím priznať, že Alec a Dylan už spomenuli, že si skutočná umelkyňa, ale áno, máš nádherné ruky.“

Prečo sa začervenala pri tom drobnom komplimente? Pri komplimente a jeho silnom írskom prízvuku. Keď jej pustil ruku, pocítila príval sklamania.

„Ďakujem.“

„Vraveli mi, že máš v San Franciscu vlastný tetovací salón. Starať sa o vlastné podnikanie musí byť drina.“

„Je to drina, ale úžasná. Po rokoch zaúčania v cudzích salónoch a neskôr prenájmu priestorov zbožňujem, že som si sama šéfkou.“

„To ti verím.“ V zelených očiach mu blčali plamienky. Zahrával sa s ňou a páčilo sa jej to.

„Naozaj je to skvelé. Som rada, že môj život závisí len odo mňa a môžem si robiť umenie po svojom.“

Prikývol. „Rozumiem ti. Aj ja robím umenie, hoci trochu iné.“

Znova sa napila vodky a zaujato sa k nemu naklonila.

„Čo robíš?“

„Vytváram koncepty rôznych vecí do videohier a filmov. Vesmírne lode, roboty a podobne.“

Zasmiala sa. „To znie ako splnený sen každého decka.“

„Aj je. Ibaže mi zostáva málo času na moju vlastnú prácu.“

„A čo je tvoja práca?“

„Rád kreslím uhľom.“

„Ale nie vesmírne lode ani roboty, však?“

Pokrčil plecami, pod tmavou košeľou mu zaihrali mohutné svaly. „V posledných rokoch som sa zaoberal najmä ľudskými postavami. Nakreslil som niekoľko erotických kúskov.“

Usmiala sa. „Splnený sen každého chlapca.“

Prikývol. „Keď na to mám čas a to sa mi práve začína dariť. Som v pozícii, že si môžem začať vyberať, ktoré zákazky vezmem a ktoré odmietnem. Máš šťastie, že si šéfkou sama sebe a rozhoduješ sa, kedy čo urobiť, ale predpokladám, že okolo tetovacieho salóna musí byť kopec roboty.“

„To je, ale mám skvelých asistentov, ktorí mi pomáhajú. A tú prácu zbožňujem.“

Otvorenie vlastného tetovacieho salóna bol jeden z jej najväčších životných úspechov, dokonca väčší než skončenie vysokej umeleckej školy. Jej salón bol pre ňu všetkým. Bola to jediná vec, ktorou si bola istá, že ju robila dobre.

„Čo si o tvojej práci v tetovacom salóne myslí rodina?“ spýtal sa Connor.

„Mladšia sestra Raine je... iná ako ja. Je profesorkou angličtiny a za manžela má profesora matematiky. Podporuje ma, svojím spôsobom, aj keď si myslím, že je pre ňu ťažké stotožniť sa s tou prácou. Evie je umelkyňa a preto je slobodomyseľnejšia a môj nápad sa jej zapáčil.“

„Evie? Ďalšia sestra?“ vyzvedal.

„Moja matka.“

„Ty hovoríš mame krstným menom?“ Nebol prvý, kto sa na to pýtal.

Zasmiala sa, no v ústach jej zostala horkastá pachuť. „Vieš, Evie... vlastne nikdy nebola žiadna matka.“

Prečo to povedala? Bola si istá, že Connor netúži počúvať usmoklené príbehy o jej neporiadnej matke. Chvíľu si ju mlčky prezeral. Potriasla hlavou, trochu sa na seba hnevala.

„Zmeníme tému?“ navrhol milo.

„Áno. Jasné. Čo ty? Máš tu rodinu?“

„Nie, som tu sám. Rodina žije doma v Dubline. Mama a dve sestry, Molly a Clara. Usilujem sa ich navštíviť aspoň raz do roka.

„Čo ťa priviedlo do Štátov? Prišiel si za prácou.“

Teraz sa zasekol zasa on. Znova pokrčil plecami, no tentoraz nie s takou ľahkosťou ako predtým. „Oženil som sa s Američankou. Ale už dávno sme sa rozviedli.“

„Aha.“ Rozhovor o manželstve mu očividne nebol príjemný, a tak prehodila výhybku. „Ale zostal si tu.“

„Páči sa mi tu. Zapustil som tu korene, vyštudoval som grafické umenie a naštartoval kariéru.“

Prečo mala podozrenie, že v tom je ešte niečo, o čom sa mu nechcelo hovoriť? Možno prvý raz počas ich rozhovoru sa pozeral bokom. Na chvíľu cez opršané okno vyzrel von a otočil sa späť k Mischi.

„Zmeníme tému?“ navrhla tentoraz ona.

„Áno. Rozhodne.“

Usmial sa a videla, ako sa mu uvoľnili črty. Pri kútikoch očí si všimla drobunké vrásky. Z nejakého dôvodu sa jej to na mužoch vždy páčilo.

„O čom sa budeme zhovárať?“ spýtala sa.

„Môžeme sa viac porozprávať o tebe.“ Naklonil sa k nej.

„V skutočnosti nie je čo povedať.“

„To by som nesúhlasil. Podľa mňa si fascinujúca.“

„Zasa so mnou flirtuješ?“

„Flirtujem.“

Usmiala sa naňho. „Páči sa mi to.“

Znova si vzal do rúk jej dlaň a mäkko ju pobozkal. Pohľad jeho tyrkysovo zelených očí ju spaľoval. Mal dlhé, tmavé a husté mihalnice. Pod pravým okom zbadala drobnú jazvičku, dlhú asi dva centimetre. Vyzeral s ňou ešte mužnejšie. Viac sexi. „V tom prípade sa budeme musieť pozhovárať.“

„Pozhovárať?“

Preboha, ledva dokázala prehovoriť. Mala pocit, že celé telo jej pohltili plamene. A to jej len pobozkal ruku!

Connor sa pomkol ešte bližšie k Mischi. „Zrejme si si domyslela, kto som a čo som, keď sa poznám s Alecom a Dylan, však?“

„Áno.“

„Potom by si mohla vedieť, že sa nikdy nezmocním ženy bez vypočúvania.“

Napriamila sa a dlaň si vytiahla z jeho ruky. „Myslíš si, že sa ma zmocníš?“

„Myslím. A predpokladám, že sa ti to bude páčiť. Vidím, ako ti iskria tvoje krásne modré oči. Máš oči ako letná obloha nad pobrežím Dún Laoghairu.“

„Dún Laoghaire?“

„Mestečko kúsok od Dublinu. Bola si niekedy v Írsku?“

„Nie, nikdy. Raz by som sa tam chcela pozrieť.“

Ako sa mu podarilo tak elegantne zmeniť tému? Celý bol elegantný. Zatiaľ však nestretla muža, ktorý by jej prešiel cez rozum a zaumienila si, že napriek reakciám jej tela to ani teraz nebude inak. Možno vie hrať rolu šéfa v posteli – a už teraz jej bolo jasné, že v nej skončia – no ak si myslel, že to tak bude aj mimo nej, poriadne sa prerátal.

Dožičila si dlhý dúšok vody a položila pohár na stôl vedľa červeného štvorcového taniera z porcelánu. „Vráťme sa teda k tomu vypočúvaniu, čo si spomenul.“

„Hm, nemyslíš, že by sme to mali odložiť, až bude po večierku?“

Samozrejme, mal pravdu. Čo sa to s ňou porobilo?  Pochopiteľne, že tento rozhovor bol nevhodný, keď mali oslavovať s Dylan a Alecom. Tými rečami jej celkom pomiatol hlavu.

Krátko prikývla a znova sa napila. Uľavilo sa jej, keď sa pri nej Dylan pristavila na niekoľko slov a prerušila napätie medzi ňou a Connorom. Mischa mala chvíľu čas, aby si urovnala myšlienky.

„Som tak rada, že si prišla, Mischa. Mám na krku tisíc vecí.“

„Neboj sa, zlatko, spolu to všetko zvládneme. Som ti úplne k dispozícii.“

„Určite ti neprekáža, že budeš u mňa bývať sama? Vieš... nechcem byť bez neho.“ Dylan sklonila hlavu, no Mischa dobre videla, ako sa začervenala.

„Bože, Dylan, si v tom až po uši,“ rozosmiala sa Mischa. „Ale vážne, som zvyknutá bývať sama. A budeme spolu po celý čas plánovania svadby. Do dvoch týždňov ma budeš mať zaručene plné zuby.“

„Nebudem,“ nástojila Dylan. „Som ti vďačná, že si prišla. Potrebujem pravú ruku, o svadobné záležitosti som sa nikdy nezaujímala.“

„Ani ja. Ale nejako si poradíme.“

„Vďaka, Mischa.“

„No problema, chica.“

Priniesli večeru, nádherne vyzdobené misy, plné suši, korenisté karí omáčky, cestoviny a ryžu. Dylan sa vrátila na svoju stoličku, kde sa maznala s budúcim ženíchom. Mischa sa na okamih zamyslela, či na svete existuje niekto, kto by s ňou chcel byť tak ako Alec s Dylan. Ich vzájomná oddanosť bola takmer hmatateľná. Ale prečo na to vôbec myslela? Vždy bola spokojná osamote. Rovnako ako jej excentrická matka, aj ona zistila, že pre šťastný a plnohodnotný život chlapa nepotrebuje. Už ho mala vyplnený podnikaním, priateľmi, umením a písaním. Muži boli výbornou kratochvíľou, ktorej sa v nijakom prípade nechcela vzdať. Ale niečo viac? Nie, to nebolo pre ňu. Vrchovatou mierou ju o tom presvedčil vlastný otec. Potvrdilo sa to, keď Evie opustil v čase, keď bola tehotná s Mischou. Po rokoch sa vrátil a Evie znova otehotnela, ale otec ich zasa opustil. Opakovalo sa to, až si Mischa pred niekoľkými rokmi uvedomila hodnotu nezávislosti. Nie, jej je veru dobre samej. Viac než len dobre. Jej úspech v podnikaní to potvrdzoval, no nie?

„Zasnívala si sa?“ prerušil jej roztrúsené myšlienky hlboký Connorov hlas.

„Hm, áno, asi áno.“

„O čom?“

Otočila sa, aby ho lepšie videla. Tvár mal vážnu. A až príliš peknú. „Ach, pochybujem, že by si to chcel naozaj vedieť.“

Znova pokrčil plecami a pripomenul jej, aké ich má široké. Na chvíľu sa odmlčal, aby si do úst vložil kúsok suši a starostlivo ho prežúval. „Možno chcem.“