Žartíky Milesa a Nilesa pokračujú

 Ale po presťahovaní do nudného Drichmanského údolia sa všetko zmení a zrazu má konkurenciu. Niles je zdá sa ešte lepší... Po menších peripetiách a nedorozumeniach sa z nich však stali najlepší kamoši a teraz prišiel ich čas!
Zábavná a dobrodružná séria pre tínedžerov Miles a Niles pokračuje, druhý diel má názov Je to zlé.

Takmer každý deň nebojácni špekulanti Miles Murphy a Niles Sparks svojimi kanadskými žartíkmi prevracajú Drichmanskú akadémiu prírodných vied a literatúry hore nohami. Ich výčiny náramne bavia spolužiakov, no strápňujú nepriateľa, namysleného riaditeľa Barkina. Až raz, v deň školského fotografovania, chlapci zájdu priďaleko...

Miles a Niles sú jediní členovia dvojčlenného tajného spolku známeho iba a len im dvom ako Nebezpečná dvojka. Nebezpečná dvojka je špeciálny tajný spolok. Je to fóristický klub. No a v tento deň – je práve nedeľa – sa Miles s Nilesom chystajú na svoj najnovší kanadský žartík...
Dobrý kanadský žartík si vyžaduje vhodného obetného baránka a obetným baránkom by mal byť niekto, kto si zaslúži byť obeťou kanadského žartíka. Riaditeľ Barkin bol skvelý obetný baránok, lebo:
1) vo svojich prejavoch a nápisoch rozvešaných po celej škole si vynucoval rešpekt študentov;
2) vždy, keď niekto spochybnil jeho moc, vyvádzal a nahneval sa tak, až mu tvár celkom sfialovela (a to bývalo často);
3) zrušil tohoročné tematické dni, lebo sú to vraj samé pochabosti, vrátane Dňa výstredných účesov, Dňa fúzov a Cúvacieho dňa, nechal iba Pyžamový deň (kompromis, ktorý dosiahla študentská predsedníčka po tvrdom vyjednávaní s Barkinom za podmienky, že v Pyžamový deň sa vyučovanie začne o pätnásť minút skôr, keďže žiaci sa nemusia obliekať);
4) dopustil sa ďalších odporných činov vrátane všetkého, čo sme opísali v prvej knihe.

Po ich žartíku dostane pán Barkin padáka. Na jeho miesto nastúpi Barkinov otec, nekompromisný riaditeľ Barkin starší. A je to zlé, lebo ten vládne škole železnou rukou...

Objednajte si Miles a Niles 2: Je to zlé.

 Bertrand Barkin patril k tým chlapíkom, čo nosia opasok aj traky zároveň. Pre istotu. Okrem toho bol ten typ človeka, o ktorom sa hovorí, že je suchár, obmedzený nafúkanec, nudný všivák, ktorý pokazí každú zábavu.
Tento konkrétny všivák práve zažíval skvelé ráno. Bol to príjemný pocit znovu si navliecť starý opasok a traky, odviezť sa do školy a zaparkovať na riaditeľskom parkovisku. A ešte lepší pocit mal vo svojej starej kancelárii. Zavesil si kabát na starý vešiak a sadol si za starý stôl do starého kresla. Bertrand sa zamračil. Staré kreslo malo novú výšku. To treba napraviť. Kancelárske kreslo si vzdychlo, keď ho Bertrand spustil o desať centimetrov. Perfektné.
Bertrand prikývol. Voňalo to tu stále rovnako. Starou vlnou a spálenou kávou. Zacítil aj slabý závan bergamotu – Barry mal vždy slabosť pre čaj Earl Grey s bergamotom –, no Bertrand ho ľahko odstráni, keď si uvarí starú bertrandovskú zmes. Vytiahol z aktovky zatvorené vrecko mletej kávy a nasypal ju do stroja. Vypínač zasvietil naoranžovo a káva začala kvapkať.
Bertrand Barkin si vypláchol šálku. NAJVӒČŠÍ RIADITEĽ SVETA. Konečne to bola znova pravda.
Tak a teraz sa postará, aby to bolo oficiálne. Načiahol sa ponad stôl, odstránil mosadznú menovku, na ktorej bolo napísané RIADITEĽ BARKIN, a nahradil ju mosadznou menovkou, na ktorej bolo napísané RIADITEĽ BARKIN.
„Barkin sa vrátil,“ povedal si.
„Konkrétne Bertrand Barkin,“ dodal.
Bertrand si doprial tridsať sekúnd ničnerobenia, počas ktorých si prezeral portréty Barkinovcov na stenách: Thadius, Roger, on a Barry. Viseli tam všetci riaditelia Barkinovci okrem jedného, zhovievavého riaditeľa, ktorý zahanbil meno Barkinovcov, preto Bertrand kázal jeho podobizeň odstrániť. Ten riaditeľ sa volal Jimmy, hoci Bertrand ho volal otec a hoci Jimmy chcel, aby ho volal ocko.

Milan Buno, 15.10.2016