Zabudnuté rozprávky málo známej slovenskej rozprávkarky

Zachované zošity rozprávok svedčia o tom, že ich písala už ako zrelá žena, štyridsiatnička, v čom sa líši od okruhu zberateľov okolo Pavla Dobšinského – väčšina nimi zapísaných rozprávok je totiž výsledkom mladíckeho entuziazmu študentov, ktorých k tejto práci povzbudzovali a priamo viedli.
„Čo viedlo Amáliu Sirotkovú?“ pýta sa Jana Piroščáková? „Osamelosť, keď brala do rúk brko, kým iné ženy uspávali deti? Sny? Vízie? Jej prvé manželstvo bolo azda spokojné. Manžel Ján ju v listoch aj po dvadsiatich rokoch spolužitia stále spomínal ako „drahú Máliku“.“

V knihe nájdete napríklad rozprávky:

• O zlatej hviezde
• O zakliatom kniežati
• O chlapčekovi, čo sa ničoho nebál
• O hadovi, čo ho traja chlapci bili
• O troch zakliatych pannách
• O prefíkanej žene
• O ohnivej peci

Vďaka rozprávkam Amálie Sirotkovej čítame rozprávkové látky, ktoré iní slovenskí rozprávkari v 19. storočí nezapísali. Toto je podľa Piroščákovej prvý význam „zabudnutých rozprávok“ – zabudnuté, nezapísané, a preto nečítané látky.
Sú to však aj rozprávky, ktoré sú nám akosi povedomé, lebo sme ich už čítali inde a poznáme ich, ale sú spracované iným spôsobom, niektoré dokonca výrazne odlišne.

Zbierka Zabudnuté rozprávky je súbor 17 zachovaných rozprávok obohatených čarovnými ilustráciami Zsolta Lukácsa.
„O živote Amálie Sirotkovej vieme veľmi málo, nevieme ani to, ako vyzerala. V tom je čosi symbolicky „kráľovské“. Či ešte menej, lebo o Jankovi Kráľovi sa aspoň zachovali svedectvá prerastajúce do mýtov o jeho kráse. Fiktívny portrét Amálie Sirotkovej je celkom nekonkrétny. Azda sa za jeho neurčitými kontúrami skrýva milovaná žena, „drahá Málika“. Nechajme teda za ňu (a o nej) hovoriť jej rozprávky,“ tvrdí Jana Piroščáková.

Rozprávky na vydanie pripravila a sekundárne texty napísala Mgr. Jana Pirošcáková z Ústavu slovenskej literatúry SAV.
Kniha Zabudnuté rozprávky vyšla s prispením Fondu na podporu umenia.