bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Z lovca sa stáva korisť!

Všetko bolo neskutočné nádherné. Užívali si, milovali sa a ona konečne cítila, že sa jej splnili tie najtajnejšie sny. V jeden deň sa však zobudila a zbadali tri slová, ktoré jej zmenili život... „Brilantné a originálne čítanie, ktoré prekoná vaše očakávania, posúva hranice a nechýba mu napätie, dráma, akcia, erotika...jednoducho, udrží vás v strehu až do poslednej stránky,“ napísal blog-magazín Three Little Birds Book.

http://data.bux.sk/book/020/263/0202636/medium-beta.jpgNovinka Beta od Jasindy Wilder si vás získa a budete z nej absolútne unesené, sľubujú ďalšie médiá.
Beta
je pokračovaním horúceho romantického príbehu Valentina Rotha a Kyrie St. Clairovej.

„Nedokážete ju odložiť!“
Bestsellers & Beststellars

Kyrie sa nasťahovala k Valentinovi Rothovi do newyorského apartmánu, no potom sa rozhodli spolu cestovať po svete. Kyrie spoznáva nové krajiny a užíva si život, aký nikdy predtým nepoznala. Práve sa ubytovali v nádhernom kaštieli vo Francúzsku. Keď sa však Kyrie prebudí, zistí, že miesto vedľa nej je prázdne. Len na vankúši je odkaz pripichnutý strieborným nožom: On patrí mne. Kyrie tuší, že sa stalo niečo zlé, a zavolá Rothovmu asistentovi Harrisovi.

Harris má jediné podozrenie – do Rothovho života sa vrátila žena z minulosti, dcéra bohatého a nebezpečného Gréka Gina Karahaliosová. Je rovnako nebezpečná a krutá ako jej otec. Kyrie spolu s Harrisom sa vydajú Rotha hľadať do Grécka, hoci presne nevedia, kde by mohol byť. Púšťajú s do nerovného boja, aby Rotha získali späť. Lenže Gina sa len tak nevzdá...

Objednajte si novinku Beta hneď teraz.
Kupit bux.sk

0339 copyJasinda Wilderová je uznávaná autorka bestsellerov.
Prispievala do časopisov ako New York Times, USA Today a Wall Street Journal. Pochádza z Michiganu a preslávila sa príbehmi o príťažlivých mužoch a silných ženách.
K jej najznámejším patrí erotický román Alfa a jeho voľné pokračovanie Beta, ako aj romány Strácam sa v tebe a Strácame sa v sebe, ktoré sa na Amazone dostali na špičku v rebríčku medzinárodných bestsellerov.

Začítajte sa do úryvku z novinky Beta:

erotische1
Prebúdzanie
Prebúdzanie sa stalo jednou z mojich obľúbených hier. Prvá otázka znela: Kto sa prebudí prvý, Roth alebo ja? Ak som to bola ja, bolo mojou povinnosťou – určila som si ju sama – zistiť, či sa zobudil aj on a s tou najlepšou náladou. Inými slovami, zisťovala som to rukami a ústami. Ak sa prebudil prvý on, tváril sa, že je ospalý, aby som ho takýmto spôsobom prebrala.

Druhá otázka, ktorú som si kládla každé ráno, bola: Kde na svete práve sme? Každé dva týždne sme sa totiž ocitli na inom mieste. Pred dvoma týždňami som sa napríklad prebudila vo Vancouveri. Stále som mala okolo zápästia jednu z Rothových kravát. Zvyšok dlhej noci naplnenej roztúženými výkrikmi, keď som ležala priviazaná na posteli. Roth ma neodviazal, až keď som sa urobila... šesťkrát? Sedem ráz? A keď ma konečne odviazal, myslela som, že nebude tak skoro ochotný mučiť Kyrie viacnásobnými orgazmami bez toho, aby sa ho ona mohla dotknúť. Doslova som ho potom napadla. Stopy po nechtoch na chrbte sa mu stále nezahojili. Urobil sa tak silno, že si takmer zlomil penis. Myslím, že sa to dá. Určite, a som si istá, že sa mi to skoro podarilo.

Dnes ráno som sa prebrala a urobila inventúru. Trochu ma bolelo medzi nohami, ale to nič. Roth ešte odfukoval, vedela som, že som hore prvá. Nadýchla som sa, vzdychla a ponaťahovala sa. Potom som zažmurkala, otvorila oči a zazrela kúsok slaného mora. Zároveň som si uvedomila šumenie vĺn. Posteľ sa pomaly kolísala zboka nabok. Nachádzali sme sa v malej miestnosti obloženej drevom, s nízkym stropom a otvoreným oknom. Bolo v nej miesto len na posteľ a malý bielizník. Miestnosť sa pohybovala. Prečo sa pohybuje?

A kde sme? Chvíľu som spomínala na posledné týždne. Týždeň vo Vancouveri a nato dlhý let do Tokia. Týždeň v Japonsku. Bože, aký týždeň. Toľko ciest, túr, suši a saké. Asi už nikdy v živote nebudem piť saké.

Tokio, Nagoja, Osaka, Kjóto... Pamätám si na let z Kjóta. Všetky letušky boli rovnako oblečené, rovnako učesané a vlasy mali previazané rovnakými stužkami.

Kam sme šli potom?

Kdesi zaškriekala čajka a v diaľke som začula hlasy, ktoré čosi rýchlo hovorili. Nebolo to po japonsky.

„Nhăt nó lên!“ Ponad vodu sa niesol nahnevaný slabý a vzdialený hlas.

Vietnamčina. Boli sme v Hanoji.

Roth kúpil hausbót, zaplatil zaň v hotovosti a sám ho viedol po Červenej rieke z malej osady v zálive Tonkin až do Hanoja. Plavili sme sa pomaly, často sme zastavovali nakúpiť si zásoby a obdivovali sme prírodu. Jedli sme, pili, spali a milovali sa. Prezreli sme si chrámy, odviezli sa na farmy aj do hôr, najali si tlmočníka alebo sprievodcu, aby nám ukázal najkrajšie miesta na ceste. Roth mal jednu zvláštnu vlastnosť: nikdy sa nesprával ako turista. Vždy sa zdalo, že patrí tam, kde sme práve boli, a zakaždým sa uistil, že sme tam v bezpečí.

Do Hanoja sme prišli včera večer a Roth našiel nejakú staršiu drobnú paniu, ktorá nám na hausbóte uvarila obrovskú večeru. Zaplatili sme jej toľko dolárov, že od úžasu takmer omdlela.

Po večeri Roth otvoril fľašu nejakého miestneho vína alebo pálenky. Nebola som si istá, lebo nápoj bol neskutočne silný. Po niekoľkých pohárikoch som bola mimo. Roth to využil, položil ma na brucho a vnikal do mňa zozadu, kým sme sa obaja neurobili. Potom si už nič nepamätám.

Ani jedna noc však môjho Valentina dosť neuspokojila, a tak som mu dlhovala nežnôstky na dnešné ráno.

Ležal na boku tvárou odvrátenou odo mňa. Plachtu mal nízko na bokoch, odhrnutú trochu dozadu. Svetlé vlasy mu v posledných mesiacoch podrástli, siahali mu až na golier na košeli a vpredu mu viseli popri lícnych kostiach. Nechal si narásť krátku briadku. Nebola hustá, ale pokrývala mu rovnomerne obe líca a bradu. Bol sexy. Naozaj.

Netušila som, že k niekomu môžem cítiť niečo také silné. Rýchlo mi však došlo, že to, čo cítim k Valentinovi, je láska, a už to ma dostatočne ľakalo. Ako sa týždne menili na mesiace a videla som svet aj z jeho pohľadu, pochopila som, že to, čo som k nemu cítila ešte na Manhattane, bol iba začiatok. Konček ľadovca. Najmenšia vzorka. Čím dlhšie som s ním bola, tým viac som chápala, aké hlboké city k nemu prechovávam. Chcela som s ním byť každú sekundu dňa. Žila som len preňho, pre chvíle, keď som ho dokázala rozosmiať a videla som jeho jemnú, mäkšiu stránku, čo existovala iba pre mňa.

Valentine bol to najlepšie, čo ma v živote postretlo.

Privinula som sa k nemu, pritisla mu pery na plece a bozkávala ho na hrubý biceps. Nahmatala som mu bok a odtiahla plachtu. Nazrela som cez plece na úd, ktorý som už zvierala v ruke. Tak som ho ešte v spánku dokázala najlepšie vzrušiť. Pomaly som mu ho masírovala, stláčala a spiaci obor zareagoval. O minútu alebo dve mu už stál a Valentine dýchal prudšie. Zastonal, svaly na bruchu sa mu napli a ruky zdvihol nad hlavu. Prevrátil sa na chrbát, vystrel sa a pohol bokom tak, aby sa jeho úd dostal hlbšie do mojej dlane.

Pozrela som mu do očí. „Dobré ráno.“

Uškrnul sa a ospalo sa usmial. „Dobré ráno, zlatko.“

„Včera som zaspala, čo?“

„Hej. To hadie víno ťa rýchlo zložilo.“ Sledoval, ako ho plynulými pohybmi pomaly hladkám od koreňa až po konček.

„Asi.“

„Odpadla si, skôr ako som stihol urobiť jednu vec, ktorú som chcel stihnúť na tomto hausbóte,“ povedal a zazíval.

„A to?“

„Hm.“ Zatvoril oči a nadvihol boky. „Chceš to vedieť?“

Tajomne som sa naňho usmiala, čo znamenalo, že sa nebudem dohadovať. Rob, čo chceš.

Roth tlmene zachrapčal, sadol si a odtisol ma od seba. Vzal veľkú zelenú flísovú prikrývku a prehodil si ju cez plecia tak, aby sme sa do nej zmestili obaja. Stála som pred ním a on ukázal na dvere vedúce na palubu. Vyšla som a vykríkla, keď mi ohmatal zadok. Zachichotal sa a ohmatával ma ďalej. Kráčalo sa mi horšie, ale bola to zábava. Na palube podržal prikrývku na nás oboch a viedol ma na provu hausbótu, kde bolo zábradlie asi do výšky pása. Vpredu sa rozprestieral Hanoj zahalený do ranného oparu. Asi šesťdesiat metrov pred nami sa plavil ďalší hausbót a tretí v rovnakej vzdialenosti na druhej strane, ale ani na jednom sme nevideli nijaký pohyb. Asi tristo metrov pred nami plávala po prúde rybárska loď a nieslo ju k nám aj s úlovkom. Občas sa z nej ozvali nejaké hlasy.

„Chyť sa zábradlia,“ šepol mi Roth do ucha. Chytila som sa ho oboma rukami a obrátila som  hlavu k nemu. Nespokojne zasyčal. „Tvár sa, že sa pozeráš na mesto. A mlč.“

Chytila som za rohy prikrývku, ktorú nad nami držal. Roth sa mi opatrne dotkol brucha a smeroval medzi nohy.

Doriti. Byť potichu bola moja slabá stránka.

V priebehu niekoľkých sekúnd som už stonala a zvíjala sa, tlačila sa mu na ruku a hrýzla si spodnú peru, aby som nevykríkla. Netrvalo dlho a urobila som sa prvý raz. Vtedy Roth zohol kolená, prsty jednej ruky mi priložil na otvor a druhou si držal úd. Tak do mňa vnikal. Nahla som sa cez provu a rozkročila sa širšie.

Rybárska loď bola bližšie, niesol ju prúd. Trochu sa pootočila a plávala tesne popri nás.

„Bože, Roth. Ponáhľaj sa. Už som blízko.“

„Ešte počkaj. Ešte nie.“

„Nemôžem si pomôcť. Už som...“

Roth hneď spomalil. „Ešte nie, Kyrie, ešte nie.“

Loď sa blížila a ľudia na nej sa na nás pozerali podozrivo prižmúrenými očami. Roth mávol rukou a ja som počula, ako sa rybári smejú a trúsia poznámky. V tej chvíli ku mne prirazil boky, čo som nečakala. Nahlas som vykríkla a rybári sa zarehotali. Kormidelník však naštartoval motor a čoskoro boli preč. Potom sa Roth znovu pohol a ja som sa urobila napriek jeho opakovaným prosbám, aby som ešte chvíľu vydržala.

„Poď naraz so mnou, Valentine!“

Urobil sa aj on, a ako! Silno a vášnivo. Naplnil ma svojím semenom niekoľkokrát za sebou a ja som len stískala svaly, nahýnala sa a vdychovala ranný vzduch.

                                               @@@

O dva týždne sme nocovali v nejakom kaštieli v južnom Francúzsku. Práve som sa prebúdzala a chystala sa na svoju hru. V duchu som uvažovala, kde práve sme.

Tentoraz však niečo nebolo tak, ako malo.

Zrazu som si sadla, prebrala som sa. Roth neležal vedľa mňa v posteli. Nikdy ma ráno nenechal v posteli samu. Ani raz nevstal skôr ako ja. Nazrela som do kúpeľne, ale bolo tam tma a ticho.

Srdce sa mi rozbúchalo a na čelo mi vystúpil pot.

„Roth!“ ozvala som sa nástojčivo, až sa ozvena môjho hlasu rozľahla kúpeľňou.

Ticho.

Plachta vedľa mňa bola pokrčená, stále teplá od jeho tela. Vankúš bol tam, kde mal Roth hlavu. Na vankúši ležal odkaz – biely kus papiera pripichnutý o vankúš dlhým strieborným nožom. Odkaz bol napísaný červeným atramentom ženským ozdobným rukopisom:

On patrí mne.

Milan Buno, 21.10.2015
Foto Ikar, jasindawilder.com, Pinterest

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.