Výnimočná encyklopédia liečivých rastlín, ktorá poradí aj s ich praktickým využitím

Jednou z najväčších predností knihy je jej geografický záber. Mnohé populárne príručky sa sústreďujú predovšetkým na rastliny známe v Európe. Chevallier však predstavuje aj druhy, ktoré majú svoje miesto v tradičných liečiteľských systémoch Ázie, Afriky či Ameriky. Popri známych bylinkách tak spoznáte aj ašvagandu, lapacho alebo kustovnicu čínsku, známu aj pod názvom goji. Každá z týchto rastlín má vlastnú históriu, charakteristické obsahové látky a odlišné tradičné využitie.

Odborníčka na fytofarmaká MUDr. Jana Mrázová vyzdvihuje práve túto šírku záberu. Ako uvádza, kniha opisuje „viac ako 550 liečivých rastlín“, a to nielen tých, ktoré rastú na Slovensku alebo v Európe, ale aj druhov z celého sveta. „Tá kniha je naozaj výnimočná. Je veľmi komplexná a zároveň praktická. Nájdete v nej podrobný návod, ako sa daná rastlina používa, ktorá časť sa používa a samozrejme na aké indikácie. Mne sa páči v závere tých 40-50 strán praktického využitia liečivých rastlín, ako povedzme nakombinujeme napríklad čaj na zápal močových ciest, aké máme rastliny pri vysokej horúčke, aké rastliny sa používajú pri bolestiach kĺbov, šliach, pri rôznych úrazoch, kožných problémoch a podobne,“ dodáva.

Encyklopédia nezostáva iba pri pomenovaní rastlín a stručnom zozname ich tradičných účinkov. Vysvetľuje tiež, ktoré biologicky aktívne látky obsahujú, aké vlastnosti sa im pripisujú a akými spôsobmi sa rastliny pripravujú a používajú.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj obrazové materiály. Kniha podrobnejšie predstavuje sto významných liečivých rastlín z rôznych častí sveta vrátane informácií o ich prirodzenom prostredí, obsahových látkach, tradičnom využití a výsledkoch výskumu. Ďalších približne 450 druhov približuje v stručnejších heslách.

Pozrite si video s odborníčkou MUDr. Janou Mrázovou:

Najväčší úžitok však môže encyklopédia priniesť čitateľom, ktorí nechcú zostať iba pri teórii. Významnú časť knihy tvorí prehľad možností využitia rastlín pri rôznych zdravotných problémoch. Podľa MUDr. Jany Mrázovej patrí k najužitočnejším častiam záverečný blok venovaný praktickému použitiu a napríklad aj základná lekárnička v závere, čiže ktoré fytofarmaká by nemali chýbať u vás doma.

Takýto prístup je praktickejší než encyklopédia, ktorá by ponúkala iba botanické opisy. Umožňuje totiž vyhľadávať informácie podľa konkrétneho problému a následne sa oboznámiť s rastlinami, ktoré sa v danej súvislosti tradične používajú.

Treba však zdôrazniť, že zaradenie rastliny pri určitom ochorení samo osebe nedokazuje jej účinnosť. Tradičné používanie, výsledky laboratórnych pokusov a kvalitné klinické štúdie predstavujú rozdielne úrovne dôkazov. Pri zdravotných problémoch preto encyklopédia môže byť zdrojom informácií, nie automatickou náhradou odbornej diagnostiky a liečby.

Chevallier venuje pozornosť aj kvalite rastlinných prípravkov. Tá nemusí byť samozrejmosťou: význam má správna identifikácia druhu, spôsob spracovania, skladovanie aj pôvod suroviny. Samotný prírodný pôvod preto ešte nezaručuje bezpečnosť ani požadované vlastnosti výrobku. To je dôležitá pripomienka v čase, keď sú čaje, tinktúry, kapsuly a ďalšie rastlinné produkty dostupné v lekárňach, drogériách aj internetových obchodoch. Pri ich výbere sa oplatí sledovať zloženie, kvalitu výrobcu a upozornenia na možné nežiaduce účinky.

Veľká encyklopédia liečivých rastlín ponúka čitateľovi širší kontext, v ktorom sa môže zorientovať. Pri vážnejších alebo pretrvávajúcich ťažkostiach však treba vyhľadať lekára a pri súbežnom užívaní liekov sa o vhodnosti rastlinných prípravkov poradiť s lekárnikom alebo lekárom.

Kto je Andrew Chevallier?

Andrew Chevallier je britský odborník na fytoterapiu a autor viacerých kníh venovaných liečivým rastlinám. Je členom a bývalým prezidentom Národného inštitútu pre liečivé rastliny v Spojenom kráľovstve a členom Kolégia praktických fytoterapeutov.
Jeho najznámejšou publikáciou je práve Veľká encyklopédia liečivých rastlín. Vo svete sa z nej predalo viac ako 300-tisíc výtlačkov a vyšla v ôsmich jazykoch.

Z anglického originálu preložil Róbert Hrebíček.

Milan Buno, literárny publicista