Všetci sme stále sledovaní, tvrdí Edward Snowden vo svojej knihe

Kedykoľvek sa vyberiem von, snažím sa trochu zmeniť svoj zovňajšok. Buď sa oholím, alebo si vezmem iné okuliare. Kým som nezistil, že čiapka a šál sú najkomfortnejší a najmenej nápadný anonymizačný prostriedok, nikdy som nemal rád zimu. Mením rytmus a tempo chôdze a v rozpore s maminými dobrými radami sa pri prechádzaní cez cestu nikdy nepozerám smerom k premávke, takže ma nikdy nezachytili kamery na palubnej doske auta, ktoré sú tu všadeprítomné. Pri prechádzaní okolo budov s bezpečnostnými kamerami mám sklonenú hlavu, aby ma nikto nevidel tak, ako sa zvyčajne objavujem na internete – spredu. Pôvodne som sa bál chodiť autobusom či metrom, ale dnes sú všetci zaneprázdnení pozeraním do smartfónu, takže mi nikto nevenuje pozornosť. Keď idem taxíkom, nechám sa vyzdvihnúť na zastávke niekoľko blokov od svojho bytu a udám adresu niekoľko blokov od miesta, kam idem.

Po rokoch v ruskom exile napísal knihu Trvalý záznam, ktorá teraz vychádza v slovenčine vo vydavateľstve Ikar.
Opisuje svoje detstvo, keď prvý raz doma hackol čas, lebo sa mu nechcelo ísť spať. Ako sa zoznamoval s prvými hrami, pripíjanie na internet cez telefón, zoznamky ako HotOrNot, alebo tzv. bébéesky, čo boli v podstate praveké internetové fóra. Edward Snowden. Muž, ktorý odtajnil americký systém masového odpočúvania a sledovania verejnosti. Systém, ktorý sám pomáhal vybudovať.

Výsledkom spomínaného sledovacieho systému by bol prechod od monitorovania jednotlivca k celým národom. Americká vláda by tak získala možnosť nazrieť do súkromia každého človeka, ktorý sa dotkne počítača či smartfónu, natrvalo uchovať získané údaje a použiť ich. Snowden odhaľuje, kedy a za akých okolností v ňom dozrela morálna povinnosť porušiť zákon a prehovoriť. Vysvetľuje jednotlivé kroky, ktoré učinil v presvedčení, že dané konanie je v rozpore nielen s americkou ústavou, ale aj so základnými hodnotami akejkoľvek slobodnej spoločnosti.

Zo študenta, ktorý v triede nevedel prehovoriť nahlas, som sa stal učiteľom jazyka novej éry, z dieťaťa skromných rodičov zo strednej triedy na Okružnej vyrástol muž, ktorý si vychutnával život na ostrove a zarábal toľko peňazí, že už preňho nemali význam. Za sedem krátkych rokov svojej kariéry som sa zo správy lokálnych serverov vyštveral na pozíciu, kde som navrhoval a zavádzal systémy globálnych rozmerov – z nočného strážnika cintorína som sa stal strážcom univerzálneho kľúča v paláci tajomstiev.
Aj najkvalifikovanejšiemu človeku však hrozí nebezpečenstvo, že vyrastie príliš vysoko a príliš rýchlo, takže nemá dosť času stať sa cynikom a zabudnúť na svoje ideály.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

Do CIA vstúpil, keď bola morálka na dne, veľmi ťažké časy po zlyhaniach spravodajských služieb, ktoré vyústili do udalostí 11.septembra

Medzi dokumentmi, ktoré som poskytol novinárom, bol aj Čierny rozpočet na rok 2013. Ide o rozpočet utajených výdavkov, z ktorých 68 percent, teda 52,6 miliardy dolárov, pohltila spravodajská komunita. Medzi týmito výdavkami boli aj náklady na 107 035 zamestnancov spravodajskej komunity, z ktorých viac ako pätinu, teda asi 21 800 ľudí tvorili externí zamestnanci na plný úväzok.
Toto číslo pritom nezahŕňa ďalšie desiatky tisíc zamestnancov v službách dodávateľov (či subdodávateľov alebo subsubdodávateľov), ktorí federálnym agentúram dodávajú isté služby alebo zaisťujú isté projekty...

Autobiografia Trvalý záznam zachytáva Snowdenovo detstvo v idylickom prostredí amerického predmestia aj roky v tajných službách CIA a NSA. Je výnimočným svedectvom bystrého mladého muža, ktorý vyrástol na internete a nakoniec sa stal jeho svedomím.
Rozhodol sa vzdať normálneho života a slobody. „Nič nie je náročnejšie ako život s tajomstvom, o ktorom nesmiete hovoriť,“ tvrdí v knihe.
Až po dočítaní si možno uvedomíte, ako veľmi riskoval a čo všetko stratil...

Milan Buno, knižný publicista