Vojna a príbehy Ukrajiniek bez mena.... Moje ženy

Moje ženy sú naliehavým volaním Ukrajiniek poznačených nespočetnými krutosťami vojny. V krátkych prózach so silným emocionálnym nábojom sa odrážajú zničujúce skúsenosti tých, ktoré boli umlčané, prišli o milovaných členov rodiny, tých, ktoré vytrvalo bojujú, no aj tých, ktoré vojna zlomila.
Julija Iľucha približuje život vo vojne s miestami až neznesiteľnou, zároveň však hlboko dojímavou intenzitou.

Začiatkom marca dvetisícdvadsaťdva som nemohla spať. V noci som ležala na rozkladacom gauči u rodičov na dedine neďaleko Charkiva a sledovala správy. Bol so mnou môj deväťročný syn a dve zachránené mačky, manžel zostal v Charkive a prakticky okamžite sa pridal k dobrovoľníkom.
Okná na rodičovskom dome sme pozakrývali kusmi čiernej látky, ktorú si zaobstarala stará mama na vlastný pohreb. Stará mama zomrela rok pred veľkou vojnou a teraz jej látka chránila nás. Výbuchy od Charkiva doliehali vo dne v noci a nočná obloha nad mestom karmínovo žiarila. Nikto nevedel, čo bude ďalej.

„Na tomto projekte som začala pracovať na základe vlastnej skúsenosti ako matka desaťročného syna a manželka vojaka Ukrajinských ozbrojených síl, ako obyvateľka Charkiva, ktorá po vypuknutí veľkej vojny odmietla opustiť svoj domov a odsťahovať sa do bezpečia v cudzine. Príbehy v zbierke Moje ženy však neopisujú iba moje osobné skúsenosti, ale aj skúsenosti mojich príbuzných, známych či žien, ktoré som nepoznala, no počula som o nich,“ hovorí autorka Julija Iľucha.

Táto kniha je určená nielen pre ukrajinské, ale aj pre zahraničné publikum. „Chcem čitateľom sprostredkovať informácie o vojne na Ukrajine nielen ako suché čísla a fakty v správach, ale aj cez optiku ženských životov zničených bojom a priblížiť tak vojnu v Ukrajine, aby sa tento abstraktný a vzdialený pojem zmenil na veľmi konkrétny a blízky,“ dodáva autorka.