Vlk, ktorý nebol najsilnejší. A práve preto sa stal vodcom

Na začiatku príbehu je Túlik presne tým vlkom, ktorého by si väčšina z nás ako budúceho vodcu svorky asi nevybrala. Nie je najväčší, najrýchlejší ani najlepší lovec. V hierarchii svorky stojí skôr na okraji a sám o sebe nemá veľkú mienku. Potom sa však všetko zmení. Na svorku zaútočia nepriateľské vlky, rodina sa rozpadne a Túlik zostane sám s najmladšími šteniatkami. Zrazu musí robiť presne to, na čo sa necíti byť pripravený. Nájsť potravu, bezpečné miesto, chrániť mláďatá a prežiť zimu, hlad, nebezpečenstvo aj stretnutia s nepriateľmi.
A predovšetkým – musí sa naučiť viesť.

Práve v tom je príbeh Rosanne Parry oveľa zaujímavejší než obyčajné dobrodružstvo o vlkoch. Autorka si v knihe kladie veľmi zaujímavú otázku: Čo vlastne robí z niekoho dobrého vodcu? Je to fyzická sila? Dominancia? Schopnosť poraziť ostatných? Alebo skôr schopnosť postarať sa o skupinu, keď je najhoršie?
Túlik postupne zisťuje, že jeho slabosti môžu byť zároveň jeho najväčšími prednosťami. Nie je dominantný, pretože nemusí byť. Vie pozorovať, premýšľa, vníma potreby šteniat a dokáže byť trpezlivý.

Vlk menom Oheň nevznikol úplne z autorkinej fantázie. Je inšpirovaný skutočným vlkom, známym ako Wolf 8, Vlk 8, ktorý patril medzi vlky znovu vypustené do Yellowstonského národného parku v rámci projektu obnovy populácie vlkov. Príbeh skutočného zvieraťa sa stal pozoruhodným aj tým, že Vlk 8 nepatril medzi dominantných a fyzicky najpôsobivejších jedincov. A práve tu sa fikcia Rosanne Parry stretáva s fascinujúcim svetom skutočných vlkov.

Kniha funguje aj ako dobrodružný príbeh o prežití. Túlik a šteniatka čelia hladu, počasiu, požiaru aj nepriateľom. Čitateľ preto nemá pocit, že číta učebnicu o vlkoch. Informácie sú súčasťou príbehu a prirodzene vyplývajú z toho, čo zvieratá zažívajú. To je napokon jeden z autorkiných zámerov. Pri písaní totiž myslí aj na učiteľov a na to, ako môže kniha fungovať v triede. Preto používa pomerne krátke kapitoly, ktoré sa dajú čítať nahlas, a na konci pridáva faktografický materiál, aby si mladí čitatelia mohli príbeh prepojiť so skutočným svetom.

Veľkou prednosťou knihy sú ilustrácie Mónicy Armiño, ktorá ilustrovala aj Vlka menom Tulák. Autorka vyzdvihla najmä schopnosť ilustrátorky zachytiť pohyb, hĺbku a emócie vlkov, čo určite nie je nepodstatný detail. Pri príbehu rozprávanom z pohľadu zvieraťa totiž ilustrácie pomáhajú čitateľovi dostať sa ešte bližšie k jeho svetu. Vlky tu nie sú iba „ľudské postavy v kožuchu“. Ich pohyb, správanie, prostredie a vzťahy vytvárajú vlastný svet.

Kniha obsahuje množstvo čiernobielych ilustrácií a jej záver dopĺňa rozsiahlejšia faktografická časť s informáciami o vlkoch, ich biológii, obnove ich populácie a ekológii amerického Západu. Recenzenti práve túto kombináciu dobrodružstva a faktografie hodnotia ako jednu z výrazných predností knihy.

Vlk menom Oheň je tak pútavé čítanie pre milovníkov zvierat, ale zároveň príbeh, ktorý môže mladému čitateľovi nenápadne ukázať, že byť silný neznamená vždy vyhrať nad ostatnými. Niekedy to znamená zostať stáť, keď sa všetci ostatní rozutekajú a postarať sa o tých, ktorí vás potrebujú.
Okrem knihy Vlk menom Túlik a teraz Vlk menom Oheň vyšla v slovenčine ešte veľmi úspešná kniha Kôň menom Nebo.

Z anglického originálu preložil Ladislav Holiš.

Milan Buno, knižný publicista