Vitamínová biblia: viete, čo beriete a ako to pôsobí?

Možno vám v tomto smere pomôže Vitamínová biblia. Autorkou je doktorka Ružena Uherová, ktorá sa dlhé roky venuje vedecko-výskumnej práci, publikuje doma i v zahraničí a napríklad v rámci medzinárodného programu Tempus navštívila niektoré vitaminologické pracoviská vo Francúzsku. Jej Vitamínová biblia je teda prácou skúsenej odborníčky, ktorá radí bežným ľuďom, ako sa vyznať vo svete vitamínov.

Akú úlohu môžu hrať vitamíny v úsilí byť zdravší a ako si zabezpečiť ich dostatočný príjem? Bežne sa v rôznych populárnych či populárno-vedeckých časopisoch dozvedáme, aká je odporúčaná denná dávka určitého vitamínu, aké problémy môžu vzniknúť z jeho nedostatku a aké sú jeho najbohatšie prirodzené zdroje.

Menej sa však dozvieme o dôležitých súvislostiach týkajúcich sa využiteľnosti prijatého vitamínu, vplyvu životného prostredia a životného štýlu, procesu starnutia či vplyvu stresových situácií. Táto kniha je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie a chcú maximálne vylepšiť kvalitu svojho budúceho života.

Prečítajte si krátke úryvky z knihy Vitamínová biblia, možno vás zaujme:

Vitamínové preparáty

Na našom trhu sa nachádza veľké množstvo rôznych vitamínových výživových doplnkov - a to pre každý jednotlivý vitamín zvlášť alebo pre skupinu vitamínov často spolu s minerálnymi látkami. Koncentrácia jednotlivých vitamínov je uvedená spolu s odporúčanou dennou dávkou na obale i v príbalovom letáčiku. Najväčší záujem je o prírodné extrakty.

Novším vitamínovým prípravkom sú tzv. orálne spreje. Výrobca uvádza, že je to veľmi efektívny výrobok, keďže po nastriekaní dávky do úst dochádza k priamemu vstrebaniu vitamínov do tkanív cez kapiláry ústnej sliznice. Spreje nezaťažujú tráviaci systém, sú vhodné pre vegetariánov a diabetikov, ako sladidlo sa používa stévia a ich užívanie je veľmi praktické a pohodlné.

Chcem však upozorniť na určité nebezpečenstvo – hypochondrov, prepracovaných manažérov či iných pracovne, a teda aj psychicky zaťažených ľudí, ktorí keď sa cítia veľmi unavení, berú vitamínové doplnky hlava-nehlava. Osobne som bola prítomná na jednej porade, kde unavený riaditeľ veľkej firmy v priebehu asi 4 hodín užil výživové doplnky dvakrát. Tento vitamínový preparát obsahoval zmes vodorozpustných, ale aj v tuku rozpustných vitamínov + príbalový letáčik, ktorý ho upozorňoval na spôsob použitia a dávkovanie! Mimochodom, dávkovanie bolo dané: raz denne jedna kapsula. Po porade mi to nedalo a spýtala som sa prečo nedodržuje dané odporúčanie. S údivom na mňa pozrel a trochu podráždene odpovedal, že je príšerne unavený a vie, že to je dobré proti únave. Spýtala som sa, či počul niečo o rezervnej kapacite vitamínov v pečeni, tak sa divil ešte viac. Pokúsila som sa mu vysvetliť, že si vlastne miesto pomáhania škodí. Jeho únava totiž môže byť aj dôsledkom predávkovania.

Vitamínové prípravky je vhodné konzumovať medzi jedlom, prípadne krátko po jedle. Ich využiteľnosť je takto oveľa vyššia. Nikdy nie nalačno a ani večer pred spaním. Vitamíny skupiny B nás vyburcujú skôr k zvýšenej aktivite, ako k pokojnému spánku.

Funkčné potraviny
Položme si však otázku, či máme aj inú možnosť, ako sa vyhnúť zdravotným problémom spôsobeným z ich nedostatku. Ako sa zdá, máme. Jednou z ciest sú tzv. funkčné potraviny. Nazdávate sa, že ste o nich nikdy nepočuli?

Nazývame ich tiež „potraviny so zdravotným účinkom“. Patria sem potraviny:

… s výrazným obsahom niektorých biologicky aktívnych látok ako sú - vitamíny, antioxidanty, minerálne látky, vláknina, flavonoidy

… obohatené o niektoré biologicky aktívne látky - takto obohatené potraviny nazývame tiež fortifikované potraviny

… obsahujúce probiotickú kultúru – niektoré výrobky pripravené na báze mlieka ( jogurty, jogurtové nápoje, acidko, zakysanka, a mnohé iné), nezabúdajme, že probiotickú kultúru prirodzene obsahujú aj naše tradičné výrobky ako je nepasterizovaná bryndza, či kvasená kapusta

… aj inak upravené potraviny, napríklad pre pacientov s rôznymi metabolickými ochoreniami a alergiami

Negatívny vplyv znečisteného životného prostredia

Je známe, že ľudský organizmus môže byť viac alebo menej zaťažený rezíduami (pozostatkami) mnohých chemických látok, ktoré nazývame cudzorodými látkami. Sú to zvyšky pesticídov, umelých hnojív, látok pochádzajúcich z priemyselnej výroby či automobilizmu, ktoré znečisťujú ovzdušie i vodné toky. Často sú tieto látky za istých podmienok zdrojom voľných radikálov. Vznikajú napríklad vplyvom slnečného žiarenia, ale aj pri bežných metabolických procesoch v ľudskom organizme, zvýšenej fyzickej námahe, fajčení či opaľovaní.

Vznik voľných radikálov môže mať na ľudský organizmus dramatický dopad. V tejto súvislosti sa uvádzajú:

… rakovinové ochorenia

… degeneratívne ochorenia typu artritíd

… sklerotické zmeny ciev (ateroskleróza) a ich dôsledky

Našťastie, niektoré vitamíny pôsobia aj ako antioxidanty (vitamín A, resp. betakarotén, vitamín C a vitamín E) a preto nás môžu pred voľnými radikálmi ochrániť. Ich ochrana spočíva v tom, že antioxidanty môžu reagovať s voľnými radikálmi, čím ich zbavia ďalšej nebezpečnej aktivity.

Aj niektoré aditívne látky (tzv. Éčka), ktoré pridávame do potravín úmyselne na zlepšenie ich vzhľadu, chuti, textúry či predĺženia doby skladovania zaraďujeme do skupiny cudzorodých látok môžu byť zdrojom voľných radikálov. Ako príklad môžem uviesť potenciálne karcinogénne látky – nitrozamíny, ktoré vznikajú za určitých okolností pri výrobe niektorých údenárskych výrobkov. Zdrojom nitrozamínov sú v tomto prípade používané soliace zmesi. Toto je jeden z vážnych dôvodov, prečo by sme nemali mať denne údenárske výrobky na našom stole.

Chcete vedieť ako tento proces prebieha? Vznikajúce voľné radikály sú veľmi nestabilné, preto substancie, ktoré ich obsahujú, hľadajú chemicky stabilnejšiu formu tak, že reagujú s inými komponentmi alebo inými voľnými radikálmi. Pri nadmernej tvorbe radikálov – najmä reaktívnych foriem kyslíka, dochádza k chemickým reakciám, ktoré môžu byť pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné. V skutočnosti ide o porušenie rovnováhy medzi oxidačnými a antioxidačnými reakciami v organizme, pričom dochádza k tzv. oxidačnému stresu. Tento je dokázateľne pôvodcom veľkého počtu civilizačných a degeneratívnych ochorení.

V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú:

… sklerotické zmeny ciev – ateroskleróza

… rakovina

… katarakta

… artritída