Veľká kniha rozprávok na dobrú noc zo všetkých kútov sveta

Rozprávky na dobrú noc sú ako stvorené na čítanie pred spaním, no tento výlet do krajiny snov si určite vychutnáte kedykoľvek. Ideálne rozprávky pre deti od 5-7 rokov.
Tu sú dve malé ochutnávky.

Anglická rozprávka OBCHODNÍK ZO SWAFFHAMU

Kedysi dávno žil v anglickej dedinke Swaffhame podomový obchodník, ktorý chodil z domu do domu a predával rajnice a drevené lyžice.
Jednej noci sa mu sníval zvláštny sen. Nejaký hlas mu povedal, že keď sa postaví na Londýnsky most, dozvie sa veľkú novinu.
Podomový obchodník si tento sen spočiatku nevšímal, ale keď sa neodbytne vracal noc čo noc, vedel, že nebude mať pokoj, kým sa o tom nepresvedčí priamo na Londýnskom moste.
Podomový obchodník sa teda vybral do Londýna aj so psom. Tri dni kráčal, kým tam prišiel.
Na starom moste bolo rušno, mnoho stánkov s tovarom a všade plno ľudí. Podomový obchodník stál pred mäsiarstvom a čakal na veľkú novinu.
Hodiny plynuli jedna za druhou, obchodník sledoval okoloidúcich, no nikto sa nezastavil a nezvestoval mu nič nové. Takto čakal aj na druhý deň, no stále nič. Na sklonku tretieho dňa toho už mal dosť.
„Čo som to ja za blázna!?“ posťažoval sa svojmu psovi.
Už‑už sa chcel vydať na cestu domov, keď vyšiel zo svojho stánku mäsiar.
„Už tretí deň ťa sledujem, cudzinec,“ povedal mu. „Nič nepredávaš, nič nekupuješ, s nikým sa nerozprávaš – čo vlastne chceš, keď tu len tak stojíš?“
Obchodný cestujúci mu povedal o svojom sne.
Mäsiar sa rozosmial.
„Nesmieš veriť na sny,“ povedal. „Včera sa mi snívalo, že keby som šiel do dedinky menom Swaffham, spýtal sa, kde býva podomový obchodník, a začal kopať pod jabloňou, našiel by som tam truhlicu s pokladom. Ale ja naozaj nie som taký blázon, aby som tomu uveril!“
Obchodník sa spokojne usmial. Bez slova utekal domov do Swaffhamu, tam pod jabloňou vy-kopal truhlicu s pokladom a žil si šťastne a v dostatku, až kým nezomrel...

Dánska rozprávka Cisárove nové šaty

Pred mnohými rokmi žil cisár, ktorý najviac zo všetkého miloval nové šaty. Jedného dňa prišli do jeho paláca dvaja tkáči a vyhlasovali, že vedia utkať látku tých najzvláštnejších farieb a vzorov.
„Naša látka má navyše takú zvláštnu vlastnosť, že ju môže vidieť iba ten, kto je múdry,“ povedali cisárovi. „Pre hlúpych ľudí je celkom neviditeľná.“
Cisár bol unesený. Dal tkáčom plné mešce peňazí, aby si mohli kúpiť hodvábne nite a čo naj-skôr začali tkať tú zvláštnu látku.
Tkáči si priniesli do paláca krosná. Vzali si od cisára peniaze, sadli si k prázdnym krosnám a tvárili sa, že tkajú,
Po niekoľkých dňoch to už cisár od zvedavosti nemohol vydržať. Poslal ministra, aby zistil, ako pokračuje práca na jeho nových šatách. Lenže keď minister vošiel k tkáčom do dielne, nevidel na krosnách nič.
„Poďte bližšie,“ ponúkol ho jeden z tkáčov, predstierajúc, že drží látku na rukách. „Bude sa cisárovi páčiť tento jemný vzor a jasné farby?“
Minister už počul, že látku môžu vidieť iba múdri ľudia. Uprene sa díval do vzduchu.
Ja som asi hlúpy, pomyslel si zdesene. Ak sa cisár dozvie, že látku nevidím, prídem o ministerské kreslo! A tak len prikyvoval.
„Budem cisára informovať, že látka je úchvatná,“ povedal tkáčom, a tak aj urobil.
Tkáči si vypýtali ďalšie peniaze a ďalej predstierali tkanie.
Medzitým sa zvesť o nádhernej látke rozchýrila po celom meste. Po niekoľkých dňoch poslal netrpezlivý cisár svojho tajomníka zistiť, ako tkáči pokračujú.
Rovnako ako minister, ani tajomník nijakú látku nevidel, ale nechcel vyzerať hlúpo, preto tká-čom chválil krásny vzor aj farby...