Únos, zastrašovanie a špinavé praktiky arabského šejka, pána Dubaja

Únosy, zastrašovanie a špinavé praktiky arabského šejka. O tom je kniha Odvrátená tvár Dubaja od novinára Toma Steinforta, ktorý sa dlhodobo venuje Dubaju aj nepríjemným tajomstvám šejka Muhammada. Vo svojej knihe zverejňuje desivé skúsenosti priamych svedkov a odhaľuje, aký Dubaj naozaj je.

Napohľad a zvonka sa teší povesti modernej krajiny – pýši sa najvyššími mrakodrapmi, nepredstaviteľným luxusom, má silné kultúrne zázemie a najnovšie sa zapojil do vesmírnych pretekov. Pod pozlátkou však stále panujú stredoveké pomery. Mestu vládne šejk Muhammad bin Rášid Ál Maktúm, miliardár s neobmedzenou mocou, ktorý sa pohybuje v najvyšších spoločenských a politických kruhoch. Steinfort cituje výpovede viacerých žien, ponúka svedectvá o únosoch, podvodných kampaniach, surových bitkách a zastrašovaní.

Prečo rozhodujúci hráči prižmúrili oko nad opovrhnutiahodným porušením ľudských práv? Pri hľadaní odpovede na túto otázku musíme najprv pochopiť úlohu, ktorú zohráva moderný Dubaj v politike Západu, a dôvod, prečo sa stal takou dôležitou položkou zahraničnej diplomacie. Prudký hospodársky rast SAE nemá obdobu bez ohľadu na to, čo si myslíme o jeho zriadení. Ešte pred päťdesiatimi rokmi vlastne neexistovali a úplnú nezávislosť od Spojeného kráľovstva získali až v roku 1971. Spojené arabské emiráty vtedy boli iba akási predsunutá základňa na hranici púšte a ich celková populácia nepresahovala 180-tisíc obyvateľov, pričom väčšina žila roztrúsená v tradičných kmeňových štruktúrach...
 Medzitým sa Dubaj stal takým magnetom pre cudzincov, že v nasledujúcom populačnom boome cudzinci prevýšili počet pôvodných obyvateľov v pomere jedna k deviatim.

Desivé svedectvá v knihe Odvrátená tvár Dubaja sú príbehmi jednej rodiny, lenže panovníckej a panovník stanovuje štandard, ktorý sa odráža v mnohých oblastiach dubajskej spoločnosti. Prakticky všetky indexy, ktoré hodnotia stav dodržiavania ľudských práv, kladú SAE tak nízko, že to nestačí ani na prvú stovku. V krajine sa vyskytli prípady neoprávneného zadržiavania, ba dokonca podozrenia z mučenia, pracovné právo prakticky neexistuje a už prežité práva žien nestoja za reč.

„Ekonomické ambície mesta sú v príkrom rozpore s tým, ako šejk Muhammad rieši svoje rodinné záležitosti,“ domnieva sa Ken Roth, výkonný riaditeľ organizácie Human Rights Watch. „Obraz Dubaja sa však asi zmení. Ľudia začínajú vnímať, že to nie je taký liberálny raj, ako sa tvári. Naopak, opozícia tam končí za mrežami a vzdorovité ženy sa jednoducho vyparia.“

Do skúmania odvrátenej strany Dubaja sa Steinfort pustil v roku 2018 po tom, čo sa na internete objavilo škandalózne video princeznej Latífy. Málokto vtedy veril, že je pravé, no v súčasnosti sa už záplava hrôzostrašných zvestí, ktoré presakujú z paláca Za’bíl, nedá ignorovať.

Nechcel nikoho provokovať ani dráždiť režim, iba potiahol za nitku a uvidel obnaženú realitu. A občas naozaj neveril vlastným očiam, pretože stopy viedli k novým tajomstvám, ktoré boli ešte ohavnejšie ako tie predchádzajúce. „Za moju novinársku prácu sa mi vyhrážali priamo aj nepriamo, špičkové právnické firmy mi stále hrozia žalobami a mojim známym neudelili víza na vycestovanie do krajiny,“ tvrdí Tom Steinfort.

Milan Buno, knižný publicista