Triler s filmovými kulisami

„Strhujúci, podmanivý, skvelý, prvotriedny, priam dokonalý.“
Takéto prívlastky získal od Bookreporter alebo The New York Times triler Dcéra močiarneho kráľa autorky Karen Dionne. Tá priznala inšpiráciu Andersenovou rozprávkou Dcéra močiarneho kráľa, ktorú si prispôsobila a zmodernizovala a úryvky z ktorej uvádzajú takmer každú kapitolu knihy.
Krimi príbeh nadchol čitateľov na celom svete a doteraz vyšiel v 21 jazykoch.

Hlavnou hrdinkou je Helene Pelletierová, ktorej život sa zmení na nočnú moru vo chvíli, keď zachytí správu o úteku väzňa, ktorý cestou na slobodu zabil dvoch ľudí. Ten muž je jej otec a ona celý život čosi tajila: je plodom zločinu, jej otec kedysi uniesol jej matku ako tínedžerku a väznil ju v chatrči v močariskách neďaleko Michiganu.
Helena v detstve svoj domov zbožňovala a ľúbila aj svojho otca, kým nezistila, aký vie byť krutý. Mladá žena je presvedčená o tom, že jedine ona vie otca nájsť a vrátiť ho tam, kam patrí – za mreže. Ako to však v trileroch býva, čoskoro zistí, že sa zaplietla do hry na mačku a myš.

„Uvedomujem si, že manipulujem s dôkazovými materiálmi, no nie som ochotná nechať na mŕtvole otcov odkaz, najmä keď viem, že ma aj tak podozrievajú zo spoluúčasti na jeho úteku. Hore stenou úžľabiny leziem s pocitom, že sa azda povraciam. Otec toho človeka zabil špeciálne pre mňa. Nechal mi ho tu, ako mačka necháva pánovi na verande ulovenú myš. Pre H. Už to tam nie je, ale medzitým sa mi to nezmazateľne vrylo do mysle."

Dcéra močiarneho kráľa však nie je obyčajný triler.
Autorka dokázala vynikajúco zhmotniť ťaživú atmosféru, ktorá vás vtiahne do svoje siete a nasledujúcich vyše 200 strán vás nepustí. Autorka pri písaní svojho štvrtého románu  využila vlastné skúsenosti zo sedemdesiatych rokov 20. storočia, keď spolu s rodinou niekoľko mesiacov táborili na Hornom polostrove neďaleko Michiganu.

Karen Dionne je americká spisovateľka, spoluzakladateľka internetovej komunity autorov Backspace. Je členkou spisovateľského združenia International Thriller Writers.

Milan Buno, 5.10.2017