Tajomstvo zoborského kláštora ako odporúčaná literatúra pre školákov

O niečo podobné sa pokúsil autor románu Tajomstvo zoborského kláštora František Rábek. Je to kniha, ktorá mapuje život významných osobností z obdobia Veľkej Moravy a predstavuje Svätopluka, Gorazda, Cyrila, Metoda, Koceľa aj Rastislava ako ľudí so silnými i slabými stránkami.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR túto knihu najnovšie zaradilo do národného registra didaktických prostriedkov ako odporúčanú literatúru pre 2.stupeň základných škôl a pre stredné školy.

Kniha má nádhernú obálku a skvelé ilustrácie Martina Oscitého.
Autor knihy František Rábek píše o tom, čím sa mená spomínaných osobností nezmazateľne zapísali do histórie. Mapuje určitú etapu dejín, ale podľa Rábeka v sebe nesie aj silný odkaz pre súčasnosť:
„Ak pochopíme posolstvo života našich predkov, najmä tých, ktorých životy svietia ako majáky už 1150 rokov, hoci z ich tiel už nezostalo nič, môžeme sa aj my stať svetlami, ktoré tak veľmi potrebuje naša doba. A splníme aj naše neopakovateľné poslanie na tomto svete.“ V knihe nájdete 20 príbehov ako Metodove posledné roky, Pravda sily, Temné spomienky, Nepokojné časy, alebo Misia u Vislanov.
Zachované fakty z počiatkov našej národnej, kresťanskej i kultúrnej histórie oživil autor svojou fantáziou, a tak pred našimi očami defilujú konkrétne osobnosti z čias Veľkomoravskej ríše, ich činy, vnútorné prežívanie a vzájomné vzťahy – to všetko na pozadí dejín.
Podľa F.Rábeka máme pocit, že o týchto osobnostiach vieme všetko. Ale keď si to človek analyzuje, tie poznatky sú často fragmentárne, povrchné. „Možno naozaj dozrela doba, aby sme spoločne vygenerovali veľké dielo o nich, ktoré pretrvá desiatky rokov,“ povedal na margo zamýšľaného filmu.

Biskup František Rábek je vojenský ordinár a predseda Rady pre vzdelanie, vedu a kultúru v rámci Konferencie biskupov Slovenska. Kniha vyšla vo vydavateľstve Ikar vo februára 2020.

Prečítajte si úryvok z knihy Tajomstvo zoborského kláštora:

Metodove posledné roky

V skriptóriu arcibiskupovho sídla Metod pracuje so svojimi spoločníkmi na preklade Starého zákona. Na stole má pred sebou grécky text – Septuagintu. Vedľa neho sedí Gorazd a pozerá do latinského textu písma – Vulgáty. Pri ďalších stoloch sú Kliment, Angelár, Naum a Sáva – tí píšu na pergameny slovanský preklad, ako im ho Metod diktuje. Do miestnosti zrazu vtrhne rozrušený a zúfalý muž, otec dospelej dcéry Dareny. Všetci dvihnú hlavy a nechápavo pozerajú, čo sa deje. Metod s pokojom, ale aj s neskrývaným prekvapením hľadí na muža, ktorého pozná ako dobrého kresťana a otca rodiny.
„Otec Metod!“ muž sotva lapá dych, „Otec Metod, niečo hrozné... Len ty nás môžeš zachrániť! Pomôž nám!“ Zúfalo sa hodí arcibiskupovi k nohám.
Metod sa skloní k prosebníkovi a snaží sa ho upokojiť a súčasne sa i dozvedieť príčinu tohto jeho veľ kého rozrušenia:
„Zoran, čo sa stalo?“
„Moja dcéra Darena, veď ju všetci poznáte...“
„Darena? Čo sa s ňou stalo?“ pýta sa Gorazd.
„Pásla ovce ako obyčajne, a večer sa nevrátila...“
„Stratila sa... alebo sa jej niečo stalo?“ vyzvedá sa Metod.
„Hľadali sme všade, ale nič... Dnes prišiel Tichomír, viete, ten mladý vojak, ktorý slúži na hrade a chce si vziať Darenu za ženu. Zúfalý nám hovoril, že Darenu uniesla družina nášho kniežaťa, aby sa mali s kým po nociach zabávať... Väznia ju na hrade a hrozí jej to najhoršie poníženie... Otče,“ úpenlivo prosí Zoran, „len ty ju môžeš zachrániť, len ty nám môžeš pomôcť!“
Metod zostane v nemom úžase a preniká ho spravodlivý hnev. Pozrie sa na Zorana, na svojich spolupracovníkov, potom Tajomstvo sa pohľadom upriami na ikonu Krista a chvíľu s ním sústredene komunikuje. Potom povie rozhodne:
„Ideme na Devín! Pripravte voz!“

Milan Buno, knižný publicista