Stručné dejiny Slovenska pre mladých

Spoznajte slovenské dejiny v tejto fantastickej knihe, ktorá by nemala chýbať v žiadnej detskej knižnici.
Kniha Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov prevedie tínedžerov našou minulosťou od praveku až po vznik samostatného Slovenska. Od neandertálcov, Keltov a Rimanov, cez Habsburgovcov, bernolákovcov a štúrovcov, až po nežnú revolúciu a samostatné Slovensko.

Nečakajte však učebnicu plnú rokov, mien, udalostí a iných faktov. Významné udalosti slovenských dejín sú podané tak prehľadne a jasne, že si ich zapamätajú všetky deti a dokonca aj rodičia.
Autorkou je Denisa Gaálová - učiteľka dejepisu na bratislavskom gymnáziu a v minulosti učila aj na základnej škole. Takže vie, čo treba vypichnúť, čo je zaujímavé a čo sa oplatí vedieť.

Pozrite si trailer k tejto knihe:

Súčasťou knihy sú aj ilustrácie a mapy, ktoré zachytávajú kľúčové udalosti, takže ide o naozaj pútavý príbeh našich dejín. Od praveku až po súčasnosť.
Dozviete sa  o dvoch bratoch zo Solúna, o žene na tróne, o Slovákoch v revolúcii, živote počas vojen a po vojnách na Slovensku, ale aj o budovaní socialistického štátu, či študentoch, ktorí menili dejiny.

Začítajte sa do knihy Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov:

Ako sa to všetko začalo?

Keď sa dnes poobzeráš okolo seba, vidíš mestá, dediny, cesty, železnice, rieky, hory, polia... Naša krajina však nevyzerala vždy takto. Najprv ju menila príroda a potom priložil ruku k dielu aj človek. Tak ako všetky krajiny aj Slovensko prešlo geologickým vývojom. Trvalo to veľmi, veľmi dlho, ťažko si vieme predstaviť tie milióny rokov, počas ktorých sa územie formovalo a menilo. Boli to veru riadne búrlivé časy – zem zalievali moria a oceány, vybuchovali sopky, vrstvy zemskej kôry sa posúvali a vytvárali dnešné pohoria či údolia.
Kým sa na našej planéte, a teda aj na našom území, vyskytli ľudia, trvalo to mnoho miliónov rokov. Život na Zemi sa vyvíjal postupne – od veľmi jednoduchých foriem k tým zložitejším. V prvohorách plávali v moriach najstaršie druhy rýb, na pevnine žili obojživelníky a hmyz. Rástli prvé rastliny. Druhohory sú obdobím veľkých plazov.
Predstav si, že dinosaury kedysi behali aj na našom území. V geologickom období treťohôr sa vyvinuli vtáky a prvé cicavce. V tom čase, teda pred pätnástimi miliónmi rokov, žili na dnešnom západnom Slovensku predkovia ľudoopov – dryopitekovia. Užívali si tam príjemné teplé podnebie aj teplé more (veru, kedysi tu bolo more a prišli sme oň pohybom zemských platní). V mori plávali už aj žraloky či veľryby, na brehu rástli palmy, cykasy, sekvoje.
V treťohorách síce vyhynuli dinosaury, ale po svete behali tapíry, nosorožce a iné šelmy. Pozostatkom dávneho mora (volalo sa Tethys) je lokalita Sandberg pri Devínskej Novej Vsi v Bratislave. Tento Pieskový vrch bol nejaký čas dnom mora, útesom i pobrežím. Dokazujú to skameneliny morských živočíchov – ulitníkov, lastúrnikov, zuby žralokov, ale aj stavec veľryby –, čo sa tam našli.
Na strednom a východnom Slovensku v tom čase zasa vybuchovali sopky. Posledná aktívna sopka bola Putikov vŕšok pri Novej Bani; ďalšími vyhasnutými sopkami sú napríklad Poľana či Vihorlat.
Posledné geologické obdobie – štvrtohory – prinieslo výrazné zmeny klímy. Striedali sa ľadové doby s teplejšími medziľadovými dobami. Práve obrovské ľadovce, ktoré sa v tých časoch posúvali, vymodelovali tvar našich veľhôr – Tatier. Okrem ľadovcov však Európou putovali aj mamuty, srstnaté nosorožce, kone, pižmone, soby. V teplejších medziľadových dobách to boli zasa jelene, jaskynné medvede, tigre šabľozubé.

Neandertálci a lovci mamutov

V štvrtohorách (geologické obdobie, čo trvá dodnes) prebehol vývin človeka – antropogenéza –, keď sa z ľudoopov vyvinuli vyspelejší predkovia človeka (rod Homo). A kde sa vlastne vzali prví ľudia na našom území?
Predkovia človeka sa vyvinuli z ľudoopov na území Afriky, odkiaľ putovali do všetkých oblastí sveta. Kosti neandertálcov (žili pred 250 000 – 34 000 rokmi a pochádzali z rodu Homo sapiens, pomenovanie získali podľa miesta svojho nálezu Neandertal v Nemecku) sa našli aj na Slovensku neďaleko teplých minerálnych prameňov pri Gánovciach (kosti staršieho typu človeka sa na Slovensku nenašli). Vieme o nich, lebo miestny kamenár tam pri ťažbe travertínu (1926) objavil zvláštne tvarovaný kameň.
Vedci po preskúmaní nálezu zistili, že ide o vzácny odliatok mozgovej časti hlavy neandertálskej ženy – zahynula v blízkosti prameňov a dutinu po mozgu jej zaplnili minerály, ktoré stvrdli. Kamenár vzácny kameň predal českému zberateľovi a originálny nález je dnes majetkom českého Národného múzea. Čelová kosť ďalšej neandertálskej ženy sa našla aj pri Šali. Neandertálci sa však z dejín ľudstva vytratili. Nevyhynuli náhle, zo dňa na deň, ale nejaký čas ešte žili povedľa človeka rozumného. A tak zopár génov zdedených po neandertálcoch sa nachádza aj v každom z nás. Neandertálci sa od priamych predkov dnešných ľudí líšili stavbou tela – boli nižší, s dopredu nachýlenou robustnou postavou, s výraznými nadočnicovými oblúkmi. Človek rozumný, naopak, bol už vyšší a s väčšou mozgovou časťou.
Na území Slovenska sa objavili aj ďalší predkovia druhu Homo sapiens, človek rozumný (žil pred 200 000 rokmi; práve tento typ človeka opustil Afriku a začal osídľovať ostatné kontinenty) a Homo sapiens sapiens, človek dnešného typu (žil pred 47 000 rokmi a tiež získal meno podľa miesta svojho nálezu Cromagnon vo Francúzsku, čiže kromaňonský človek).
Ľudia dnešného typu boli lovcami mamutov. Žili pri jaskyniach, do ktorých sa v čase nebezpečenstva mohli ukryť a ktoré im slúžili aj na uctievanie rôznych kultov. Kromaňonci sa na rozdiel od neandertálcov prejavovali aj umelecky, ornamentmi zdobili predmety a kresbami steny jaskýň. Vyrábali si jednoduché kamenné nástroje – škrabadlá, čepele, hroty. Potravu si zabezpečovali zberom lesných plodov či lovom zvierat.
Skupina lovcov dokázala uloviť aj obrovského mamuta. Jeden z vtedajších lovcov mamutov na našom území vyrobil z kla uloveného zvieraťa sošku – venušu – v tvare plnoštíhlej ženskej postavy. Ide o najstaršie umelecké dielo z nášho územia, jeho vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Sošku našli pri Moravanoch nad Váhom, a tak dostala pomenovanie Moravianska venuša. Takéto sošky používali naši predkovia pri uctievaní kultu matky, plodnosti.

Milan Buno, literárny publicista