bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Stručné dejiny Slovenska pre mladých

Kelti boli odvážni bojovníci, roľníci i zruční remeselníci. Vymysleli nový druh pecí, v ktorých tavili železnú rudu. Železo tak malo lepšiu kvalitu a keltskí kováči z neho kuli dlhé meče pre bojovníkov, nože, kosáky, radlá na oranie polí. Občas zo železa vyrábali aj spony na odevy či ozdoby na opasky. Zo zlata a z bronzu tvorili šperky, náramky, nánožné kruhy (ozdoby na nohy) i nákrčníky. S Keltmi vošiel do dejín aj hrnčiarsky kruh, ktorý umožňoval nielen rýchlejšiu výrobu, ale aj súmernejšie tvarovanie hlinených nádob. Zakladali strediská hrnčiarskej výroby, lebo zistili, že dokážu zhotoviť výborný artikel na obchodovanie...

Spoznajte slovenské dejiny v tejto fantastickej knihe, ktorá by nemala chýbať v žiadnej detskej knižnici.
Kniha Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov prevedie tínedžerov našou minulosťou od praveku až po vznik samostatného Slovenska. Od neandertálcov, Keltov a Rimanov, cez Habsburgovcov, bernolákovcov a štúrovcov, až po nežnú revolúciu a samostatné Slovensko.

Nečakajte však učebnicu plnú rokov, mien, udalostí a iných faktov. Významné udalosti slovenských dejín sú podané tak prehľadne a jasne, že si ich zapamätajú všetky deti a dokonca aj rodičia.
Autorkou je Denisa Gaálová - učiteľka dejepisu na bratislavskom gymnáziu a v minulosti učila aj na základnej škole. Takže vie, čo treba vypichnúť, čo je zaujímavé a čo sa oplatí vedieť.

Pozrite si trailer k tejto knihe:

Súčasťou knihy sú aj ilustrácie a mapy, ktoré zachytávajú kľúčové udalosti, takže ide o naozaj pútavý príbeh našich dejín. Od praveku až po súčasnosť.
Dozviete sa  o dvoch bratoch zo Solúna, o žene na tróne, o Slovákoch v revolúcii, živote počas vojen a po vojnách na Slovensku, ale aj o budovaní socialistického štátu, či študentoch, ktorí menili dejiny.

Začítajte sa do knihy Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov:

Ako sa to všetko začalo?

Keď sa dnes poobzeráš okolo seba, vidíš mestá, dediny, cesty, železnice, rieky, hory, polia... Naša krajina však nevyzerala vždy takto. Najprv ju menila príroda a potom priložil ruku k dielu aj človek. Tak ako všetky krajiny aj Slovensko prešlo geologickým vývojom. Trvalo to veľmi, veľmi dlho, ťažko si vieme predstaviť tie milióny rokov, počas ktorých sa územie formovalo a menilo. Boli to veru riadne búrlivé časy – zem zalievali moria a oceány, vybuchovali sopky, vrstvy zemskej kôry sa posúvali a vytvárali dnešné pohoria či údolia.
Kým sa na našej planéte, a teda aj na našom území, vyskytli ľudia, trvalo to mnoho miliónov rokov. Život na Zemi sa vyvíjal postupne – od veľmi jednoduchých foriem k tým zložitejším. V prvohorách plávali v moriach najstaršie druhy rýb, na pevnine žili obojživelníky a hmyz. Rástli prvé rastliny. Druhohory sú obdobím veľkých plazov.
Predstav si, že dinosaury kedysi behali aj na našom území. V geologickom období treťohôr sa vyvinuli vtáky a prvé cicavce. V tom čase, teda pred pätnástimi miliónmi rokov, žili na dnešnom západnom Slovensku predkovia ľudoopov – dryopitekovia. Užívali si tam príjemné teplé podnebie aj teplé more (veru, kedysi tu bolo more a prišli sme oň pohybom zemských platní). V mori plávali už aj žraloky či veľryby, na brehu rástli palmy, cykasy, sekvoje.
V treťohorách síce vyhynuli dinosaury, ale po svete behali tapíry, nosorožce a iné šelmy. Pozostatkom dávneho mora (volalo sa Tethys) je lokalita Sandberg pri Devínskej Novej Vsi v Bratislave. Tento Pieskový vrch bol nejaký čas dnom mora, útesom i pobrežím. Dokazujú to skameneliny morských živočíchov – ulitníkov, lastúrnikov, zuby žralokov, ale aj stavec veľryby –, čo sa tam našli.
Na strednom a východnom Slovensku v tom čase zasa vybuchovali sopky. Posledná aktívna sopka bola Putikov vŕšok pri Novej Bani; ďalšími vyhasnutými sopkami sú napríklad Poľana či Vihorlat.
Posledné geologické obdobie – štvrtohory – prinieslo výrazné zmeny klímy. Striedali sa ľadové doby s teplejšími medziľadovými dobami. Práve obrovské ľadovce, ktoré sa v tých časoch posúvali, vymodelovali tvar našich veľhôr – Tatier. Okrem ľadovcov však Európou putovali aj mamuty, srstnaté nosorožce, kone, pižmone, soby. V teplejších medziľadových dobách to boli zasa jelene, jaskynné medvede, tigre šabľozubé.

Neandertálci a lovci mamutov

V štvrtohorách (geologické obdobie, čo trvá dodnes) prebehol vývin človeka – antropogenéza –, keď sa z ľudoopov vyvinuli vyspelejší predkovia človeka (rod Homo). A kde sa vlastne vzali prví ľudia na našom území?
Predkovia človeka sa vyvinuli z ľudoopov na území Afriky, odkiaľ putovali do všetkých oblastí sveta. Kosti neandertálcov (žili pred 250 000 – 34 000 rokmi a pochádzali z rodu Homo sapiens, pomenovanie získali podľa miesta svojho nálezu Neandertal v Nemecku) sa našli aj na Slovensku neďaleko teplých minerálnych prameňov pri Gánovciach (kosti staršieho typu človeka sa na Slovensku nenašli). Vieme o nich, lebo miestny kamenár tam pri ťažbe travertínu (1926) objavil zvláštne tvarovaný kameň.
Vedci po preskúmaní nálezu zistili, že ide o vzácny odliatok mozgovej časti hlavy neandertálskej ženy – zahynula v blízkosti prameňov a dutinu po mozgu jej zaplnili minerály, ktoré stvrdli. Kamenár vzácny kameň predal českému zberateľovi a originálny nález je dnes majetkom českého Národného múzea. Čelová kosť ďalšej neandertálskej ženy sa našla aj pri Šali. Neandertálci sa však z dejín ľudstva vytratili. Nevyhynuli náhle, zo dňa na deň, ale nejaký čas ešte žili povedľa človeka rozumného. A tak zopár génov zdedených po neandertálcoch sa nachádza aj v každom z nás. Neandertálci sa od priamych predkov dnešných ľudí líšili stavbou tela – boli nižší, s dopredu nachýlenou robustnou postavou, s výraznými nadočnicovými oblúkmi. Človek rozumný, naopak, bol už vyšší a s väčšou mozgovou časťou.
Na území Slovenska sa objavili aj ďalší predkovia druhu Homo sapiens, človek rozumný (žil pred 200 000 rokmi; práve tento typ človeka opustil Afriku a začal osídľovať ostatné kontinenty) a Homo sapiens sapiens, človek dnešného typu (žil pred 47 000 rokmi a tiež získal meno podľa miesta svojho nálezu Cromagnon vo Francúzsku, čiže kromaňonský človek).
Ľudia dnešného typu boli lovcami mamutov. Žili pri jaskyniach, do ktorých sa v čase nebezpečenstva mohli ukryť a ktoré im slúžili aj na uctievanie rôznych kultov. Kromaňonci sa na rozdiel od neandertálcov prejavovali aj umelecky, ornamentmi zdobili predmety a kresbami steny jaskýň. Vyrábali si jednoduché kamenné nástroje – škrabadlá, čepele, hroty. Potravu si zabezpečovali zberom lesných plodov či lovom zvierat.
Skupina lovcov dokázala uloviť aj obrovského mamuta. Jeden z vtedajších lovcov mamutov na našom území vyrobil z kla uloveného zvieraťa sošku – venušu – v tvare plnoštíhlej ženskej postavy. Ide o najstaršie umelecké dielo z nášho územia, jeho vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Sošku našli pri Moravanoch nad Váhom, a tak dostala pomenovanie Moravianska venuša. Takéto sošky používali naši predkovia pri uctievaní kultu matky, plodnosti.

Milan Buno, literárny publicista

 

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.