Stihne Hercule Poirot vyriešiť vraždu za 24 hodín?!

S Boyntonovcami sa Sarah nečakane stretne aj počas výletu do Petry, kde sa emócie v rodine ešte väčšmi vyostria. Keď raz večer nájdu pani Boyntonovú mŕtvu, plukovník Carbury z jeruzalemskej polície k vyšetrovaniu prizve Hercula Poirota, ktorý je tam práve na dovolenke. Na vyriešenie prípadu má slávny detektív iba dvadsaťštyri hodín. Podarí sa mu za taký krátky čas vypátrať vraha medzi toľkými podozrivými?

Poirot pomaly prikývol. „Áno, to je šikovné, veľmi šikovné. Bolo by takmer nemožné zločin dokázať. Hovorím vám, páni, ak máme do činenia s vraždou, potom ide o dôkladne premyslenú vraždu. Striekačka opäť na svojom mieste, použitie jedu, ktorý obeť užívala ako liek, a teda existuje vysoká pravdepodobnosť, že si sama omylom vzala nadmernú dávku… To je veľmi múdre a opatrné, geniálne!“ Chvíľu ticho sedel, potom zdvihol hlavu. „Jedna vec mi tu predsa len nesedí.“

Schôdzka so smrťou je príbeh z najplodnejšieho obdobia Agathy Christie, konkrétne z roku 1938 a obstál v silnej konkurencii najmä vďaka príťažlivému prostrediu stredovekého sídla Petra. A napokon aj kvôli postave pani Boyntonovej, ktorá patrí k najpresvedčivejším záporným postavám v knihách autorky detektívok.

 „Dômyselná zápletka, nečakané rozuzlenie, psychologicky verne vykreslené postavy a exotické prostredie Stredného východu - to sú atribúty, vďaka ktorým môžeme Schôdzku so smrťou smelo zaradiť medzi najlepšie diela Agathy Christie,“ napísal The Guardian.

Agatha Christie navštívila Petru pár rokov pred napísaním knihy, takže mala ešte v živej pamäti všetky detaily a atmosféru...ale napriek tomu sa nesústredí na opisy prostredia a historických pamiatok. Nádherná Petra je pre ňu len kulisou, kde sa odohráva ďalší napínavý príbeh Hercula Poirota.

Pozorný čitateľ si všimne niekoľko odkazov na predošlé knihy Agathy Christie. Jedna z postáv je nadšená zo stretnutia s mužom, ktorý vyriešil prípad známy z Vrážd podľa abecedy.
V rozhovore Hercula Poirota s Nadine Boyntonovou zasa padne zmienka o „prospešných“ vraždách s spojení s prípadom Vražda v Orient exprese.

„Pán Poirot, počula som, že raz, v prípade vraždy v Orient exprese, ste prijali oficiálne vysvetlenie toho, čo sa stalo,“ vyhŕkla Nadine prudko.
Poirot na ňu zvedavo pozrel. „Kto vám to povedal?“
„Je to pravda?“
Pomaly povedal: „Ten prípad bol… iný.“

Milan Buno, knižný publicista