Starý dub, tajomstvá a dievča plné hnevu. Maja Lunde uzatvára svoje Ročné obdobia

Spolu s mamou sa stále niekam presúva. Jarmoky, cirkusové predstavenia, nové miesta, nové začiatky. Na papieri to znie dobrodružne. Kto by nechcel vidieť stále niečo nové? Lenže pre Isabellu má takéto putovanie aj druhú stránku. Nikde nezostáva dosť dlho na to, aby si vytvorila skutočný domov. A už vôbec nie pevné priateľstvá.
Keď sa dostanú do Eikedalenu, malej dediny uprostred lesa, spočiatku to vyzerá ako ďalšia zastávka. Lenže tentoraz sa niečo pokazí v tom najlepšom možnom zmysle.
Isabella začne zapúšťať korene.

Nájde si kamarátov, začne chodiť do školy a spozná láskavého Abela. Zrazu má okolo seba ľudí, ktorí ju poznajú viac než jeden deň či jeden týždeň. A možno prvýkrát zisťuje, aké príjemné môže byť ráno vedieť, kam človek ide, koho stretne a že večer sa vráti na rovnaké miesto. Lenže domov sa niekedy začína práve v okamihu, keď sa ho najviac bojíme stratiť.

Isabella má problém, ktorý sa nedá vyriešiť jednoduchým „upokoj sa“. Vnútri nej sa hromadí hnev. Niekedy sa objaví zdanlivo bez varovania. Je prudký, fyzický, nepríjemný. A samotná Isabella mu nerozumie o nič viac než ľudia okolo nej. Práve preto je pomenovanie Kráľovná hromu také trefné. Keď sa hnev spustí, Isabella akoby prestala byť sama sebou. Vnútri jej zahrmí a svet okolo nej to schytá.

Ale čo ak sa za hnevom ukrýva niečo iné? Strach? Bezmocnosť? Osamelosť? Pocit, že o dôležitých veciach rozhodujú všetci ostatní?
Maja Lunde sa nesnaží Isabellu moralizovať. Nehovorí jej: „Toto nesmieš robiť.“ Oveľa zaujímavejšie je, že sa snaží pochopiť, odkiaľ ten hnev prichádza. A to je téma, ktorá funguje aj pri dospelom čitateľovi. Veď koľkokrát sme sa nahnevali na niečo malé, hoci skutočný problém bol úplne inde?
Niekedy človeka nerozhodí rozliate kakao. Rozhodí ho všetko, čo sa v ňom nazbieralo predtým.

A potom je tu les. Nie taký ten obyčajný les, ktorým sa prejdete v nedeľu popoludní a o hodinu ste doma. Lunde a Aisato vytvárajú les, ktorý má svoju vlastnú atmosféru. Jeseň, šero, padajúce lístie, svetlá, zemiakové polia, prípravy na Sviatok zosnulých. Čosi sa končí, niečo iné sa práve začína.
V lese stojí starý dub.
Je zvláštny, tajomný a pre Isabellu predstavuje viac než iba strom. Práve pri ňom sa začnú odkrývať tajomstvá, ktoré súvisia s minulosťou a rozhodnutiami, pred ktorými už nemožno donekonečna utekať.

Dôležitou postavou je aj Elsi, tajomná staršia žena spojená s lesom. Isabella sa pri nej ocitá v trochu inom svete, kde veci nemusia byť vysvetlené úplne priamo. Elsi jej však pomáha pochopiť niečo zásadné: že vlastný život si človek nemôže nechať naplánovať niekým iným.

Ak poznáte ilustrácie Lisy Aisato, viete, že pri jej obrázkoch sa často neoplatí iba prelistovať stránky. Jej ilustrácie nie sú ozdobou textu v zmysle „tu máme obrázok, aby kniha nebola príliš textová“. Sú druhou vrstvou rozprávania. Postava môže niečo povedať a ilustrácia vám zároveň naznačí, že vnútri prežíva niečo úplne iné. Pri Kráľovnej hromu to platí dvojnásobne. Jesenné farby, les, veľký dub, svetlá a tiene vytvárajú náladu, ktorá by fungovala aj bez textu. Aisato má dar urobiť z obyčajného pohľadu na strom alebo detskú postavu scénu, pri ktorej sa na chvíľu zastavíte.

Kráľovná hromu uzatvára kvarteto, ktoré Maja Lunde a Lisa Aisato začali Snehovou sestrou. Nasledovali Strážkyňa slnka a Vládkyňa vetra. Každá kniha je spätá s jedným ročným obdobím a zároveň prináša vlastný príbeh, vlastnú atmosféru a vlastné témy.