Slovenský maliar Martin Augustín kreslí svetoznámeho autora Paula Coelha

Slávny Alchymista

Martin nie je ilustrátor, ktorý by iba „kreslil podľa zadania“. Jeho vlastný výtvarný svet je snový, jemný a poetický. Už v roku 1995 získal špeciálnu cenu na Bienále ilustrácií v Teheráne a jeho tvorbu poznajú nielen slovenskí a českí milovníci umenia, ale aj publikum v zahraničí.

Prvou Coelhovou knihou, ktorú Martin výtvarne uchopil, bol Alchymista - príbeh pastiera Santiaga, ktorý sa vydáva hľadať poklad a napokon objavuje predovšetkým poklad vo svojom vlastnom vnútri. Kniha patrí k najznámejším Coelhovým dielam, no a Martin tam našiel aj kúsok seba. „Aj ja rád snívam a žijem svoje sny, kráčam cestou aj s prekážkami. Ale to mi vôbec nevadí, pretože tie k tej ceste jednoducho patria. A možnože ma posúvajú ďalej. A čo je asi najdôležitejšie, to je tá vnútorná cesta môjho života. A práve tento motív som použil na obálke Alchymistu. Pod nekonečnou nočnou oblohou plnou hviezd a nádejí,“ popisuje umelec.

Démon a slečna Prymová

Pri druhej knihe vraj Martin Augustín nepotreboval dlhé hľadanie. Len pripomenieme - jedného dňa sa v horskom mestečku Viscos objaví záhadný cudzinec s diabolským plánom. V lese ukryje zlatý poklad a vystaví tak pokušeniu ľudí, ktorí už roky žijú verní tradíciám v mestečku bez detí a bez budúcnosti. Do svojej hry vláka ako prvú slečnu Chantal Prymovú. Poverí ju, aby ostatným obyvateľom oznámila, že ak spáchajú smrteľný zločin, daruje im desať prútov zlata.

„Pri ilustrácii k druhej knihe Diabol a slečna Prymová to bol ako keby malý zázrak,“ spomína si Martin Augustín. „Prvýkrát som zobral knihu do ruky a len tak som ju otvoril a tam sa mi zjavil obraz. Ten správny motív, ktorý vystihuje aj samotnú podstatu knihy. A bola to postava anjela, napoly diabla a napoly krásneho anjela. Bolo tam v ňom to večné dobro a zlo. To je to, s čím sa všetci po celý život stretávame. A tak som ho nakreslil.“

Veronika sa rozhodla zomrieť

Tretia kniha je pre ilustrátora náročnejšia, no Martin sa na ňu tešil. Veronikin príbeh je príbehom mladej ženy, ktorá sa po pokuse o samovraždu ocitne v psychiatrickej liečebni a paradoxne práve tam začne objavovať hodnotu života, slobody a vlastných túžob. Coelho pri písaní čerpal aj zo svojich skúsenosti s psychiatrickou liečebňou.

Najväčšou radosťou však bolo pre Martina Augustína zistenie, ktoré prišlo od agentov slávneho spisovateľa. „Keď som sa dozvedel, že moje ilustrácie schvaľuje sám Paulo Coelho,  neveril som, ale o to väčšiu radosť som mal. Bola a je to pre mňa veľká pocta. Keď som sa však dozvedel, že autor si prial, aby som ilustroval ešte jednu celú knihu, tak moja radosť bola obrovská a o to viac, že sa jednalo o knihu Maktub.“

Maktub vyjde v po prvý raz v slovenčine v októbri, mnohí knihu považujú za doplnok k Alchymistovi. Veľmi inšpiratívne, nadčasové príbehy plné rozjímania a návratu k tomu najdôležitejšiemu v našom živote. Kratučké príbehy, mikroúvahy a podobenstvá.

Práve pri Maktubovi sa ukazuje, prečo môže byť spojenie Coelhovho textu a Augustínovho obrazu také zaujímavé. Obaja totiž hovoria o podobných veciach - o človeku, jeho hľadaní, túžbach, vnútornom svete a o schopnosti vnímať zmysel aj v obyčajných okamihoch. „Táto kniha je príbehom každého z nás. A asi preto som bol do nej až tak intenzívne ponorený. Je plná silných myšlienok, podobenstiev a príbehov. Je plná človečiny a ja si s odstupom času uvedomujem, že to bola pre mňa jedna z najdôležitejších a pravdepodobne aj najpotrebnejších kníh,“ vyznáva sa Martin Augustín. A ako dodáva, do obrázkov sa snažil dať celé svoje srdce.
Už samotné Martinove ilustrácie totiž nepôsobia ako obyčajné obrázky na obálkach. Nesnažia sa Coelhove knihy vysvetliť. Skôr vytvárajú dvere, cez ktoré môže čitateľ do ich sveta vstúpiť...

Milan Buno, knižný publicista