Úvodná stránka › Aktuality › Skvelá polnočná banda

Skvelá polnočná banda

Denník Evening Standard označil Davida Williamsa za novodobého Roalda Dahla. Jeho príbehy sú svieže, napínavé, zábavné a deti ich milujú. Autorka svetoznáme denníka Adriana Molea Sue Towsendová sa netají tým, že zbožňuje Williamsove knihy a tvrdí: „Za pár rokov sa stanú detskými klasikami!“
Svetoznámy britský komik a autor detských bestsellerov David Walliams pre deti tentoraz napísal niečo naozaj veľkolepé a, samozrejme, aj veľkolepo desivé.
Neverili by ste, čo sa môže diať vo veľkej londýnskej nemocnici, keď Big Ben odbije polnoc...

Je tu novinka Polnočná banda.
Tom sa po zásahu kriketovou loptičkou do hlavy ocitne v Nemocnici lorda Funta. Nielenže ho do nemocničnej izby vezie strašidelný nemocničný sluha, na detskom oddelení ho víta tá najprotivnejšia vrchná sestra, akú si len dokážete predstaviť.

V nóbl internátnej škole sotva bude niekomu chýbať a, pravdupovediac, je rád, že odtiaľ aspoň na chvíľu vypadol. Jeho rodičia pracujú niekde na druhom konci sveta, takže sa v tejto nepríjemnej situácii ocitne úplne sám.

Ani vo sne by neveril, že v tomto prostredí zažije najúžasnejšie a najbláznivejšie dobrodružstvá svojho života a nájde si skvelú partiu kamarátov – svoju polnočnú bandu.

David Williams je mimoriadne populárny aj u slovenských čitateľov. Vyšli mu knihy ako Pán Smraďoch, Babka gaunerka, Diabolská zubárka, Malý milionár, či Chalan v sukni.
Novinka Polnočná banda je vzrušujúce takmer 500 stranové čítanie s množstvom ilustrácií, pri ktorom sa decká rozhodne nebudú nudiť.

Polnočná banda je veselý a originálny príbeh o pätici priateľov na nemocničnom oddelení, ktoré podnikajú vzrušujúce dobrodružstvá. Je to príbeh o čare priateľstva a o tom, že aj sny sa môžu stať raz skutočnosťou.

Začítajte sa do novinky Polnočná banda:

1.kapitola
OBLUDA

„Aaaaaaaaaaaa!“ vykríkol chlapec.
Hľadela naňho najstrašidelnejšia tvár, akú v živote videl. Bola to ľudská tvár, ale úplne pokrivená. Jedna strana bola väčšia ako druhá. Tvár sa usmievala, akoby chcela chlapca upokojiť, no odhalila pritom polámané a zhnité zuby. To chlapca vystrašilo ešte väčšmi.
„Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!“ vykríkol znovu.
„Nebojte sa, mladý pán, uzdravíte sa. Len sa, prosím, upokojte,“ nezrozumiteľne mrmlal muž.
Reč mal rovnako pokrivenú ako tvár.
Kto je ten muž a kam ho berie?
Až vtedy sa chlapec spamätal, leží na chrbte a hľadí hore. Cítil sa, akoby sa vznášal. Lenže niečo rachotilo. On rachotil. Uvedomil si, že leží na vozíku. Na vozíku s vratkými kolieskami.
V zahmlenej mysli mu vírili otázky.
Kde som?
Ako som sa sem dostal?
Prečo si na nič nespomínam?
A čo je najdôležitejšie − kto je ten strašidelný obludný muž?
Vozík pomaly šiel po dlhej chodbe. Chlapec počul, ako sa niečo ťahá po dlážke. Znelo to ako vŕzganie topánky.
Pozrel dolu. Ten muž kríval. Nielen tvár, ale aj jednu stranu tela mal menšiu ako druhú, takže chromú nohu ťahal za sebou. Vyzeral, že mu každý pohyb spôsobuje bolesť.