Skutočný príbeh o nádeji a prežití. Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz

„Moje svedectvo odhaľuje krutý a zlovoľný svet, ktorý mal v súlade s pôvodnými plánmi zostať skrytý, ale spravodlivosť dejín ho celý odkryla. Popritom opisuje život v táboroch. Spôsob, ako sme sa my väzni udržiavali nažive a ako sme ochraňovali svoje duše. Uprostred obrovskej brutality sme sa usilovali uchopiť každý kúsok ľudskosti a láskavosti v sebe aj v ostatných,“ rozpráva Thomas Geve.

V júni 1943 po dlhých rokoch strastí a prenasledovania deportovali trinásťročného Thomasa Geveho a jeho matku do tábora Auschwitz-Birkenau. Po príchode ich od seba oddelili a Thomas sa v mužskom tábore Auschwitz I musel o seba postarať sám.

Počas dvadsiatich dvoch drsných mesiacov zažil krutý a neľudský svet troch nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Nikdy sa však nevzdal vôle žiť. Akoby zázrakom prežil a ako pätnásťročného ho v tábore Buchenwald oslobodili.

Ešte v zajatí pocítil silnú potrebu všetko zdokumentovať a po oslobodení vytvoril vyše osemdesiat kresieb, na ktorých mimoriadne presne zachytil jednoduché, a predsa dojímavé detaily. Zaznamenal nielen bolestne známe scény, ale aj každodenné udalosti zo života v táboroch a prejavy ľudskosti, podpory a priateľstva zo strany väzňov.

Ako prejav úcty k zosnulým priateľom a miliónom umlčaných obetí holokaustu pretavil v povojnových rokoch svoj príbeh do slov. Napriek zlu, ktorému čelil, sú jeho spomienky nádherným potvrdením života. Kniha Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz, doplnená desiatkami kresieb a fotografií, predstavuje jedinečné svedectvo mladého Thomasa a jeho vieru v svetlejšie zajtrajšky.

Príchod do Auschwitzu Geve opisuje desivo a správne. „Na celé kilometre som nevidel nijaké stromy, iba prázdne polia. V diaľke sa dvíhala hmla, ktorá nesporne skrývala to, čo tam číhalo a čakalo na nás.“
Príchod do Auschwitzu na málo známej Alte-Juden Rampe – starom židovskom nástupišti, vlečke v pustej krajine, kde stavby tábora nebolo vidieť – opisuje Geve presne. Dorazilo tam vyše šesťstotisíc Židov, no v neskorších správach sa toto miesto spomína len zriedka, pretože smerodajnou verziou príchodu do Auschwitzu sa stal obraz vlakov prichádzajúcich priamo do tábora Birkenau, ktorý obklopovali baraky a vedľa stál Josef Mengele v bielych rukaviciach. Geve to však vtedy nevedel, preto vyrozprával jedinú verziu, ktorú poznal – tú, ktorú zažil.

V novembri 1945 som prišiel do Londýna. V kufri som niesol album s kresbami, tichými svedkami dvadsiatich dvoch mesiacov života – a prežitia – v troch koncentračných táboroch. Album bol určený môjmu drahému otcovi Erichovi, ktorého som počas dlhých šiestich rokov vojny nevidel.
Rok nato ma kontaktoval nadšený mladý novinár. Oboznámil sa so mnou aj s mojimi kresbami a bol presvedčený, že je dôležité odhaliť ich svetu.

Obrázok: NA RAMPE
Selekcia – či už sme boli schopní pracovať, alebo nie, po príchode nás odsúdili na život alebo na smrť.

Z anglického originálu The Boy Who Drew Auschwitz (HarperCollins, UK 2022) preložil Róbert Hrebíček.

Milan Buno, knižný publicista