Čo robíš? – Zaváram! (20.8.2010)

Spolu s Milanom Lasicom sú zakladateľmi moderného slovenského humoru, divácku pozornosť získali seriálmi Ktosi je za dverami a Nikto nie je za dverami a mnohými predstaveniami v bratislavskom Štúdiu L&S.; Pozrite si jednu z ich scénok „Zaváram“.



Herecké sklony sa u neho prejavovali už od detstva – v roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Vyštudoval učiteľstvo, ale nikdy neučil, keďže jeho snom bolo herectvo. Na to ho však neprijali a tak študoval dramaturgiu. S Milanom Lasicom začali vystupovať v roku 1959. V období normalizácie narážali na množstvo prekážok a po zákaze činnosti na Slovensku pôsobili dva roky v českom divadle Večerní Brno.

Z filmového plátna si na neho spomíname najmä ako jedného z otcov v S tebou mně baví svět, kráľa Pikolu z filmu Tři veteráni, v snímke Vesničko má středisková si zahral pilota Štefana a v komédii Utekajme, už ide! Vyšetrovateľa.

Satinský však aj veľmi rád písal. Vyšli mu viaceré knihy ako Moji milí rodáci, Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, Karavána šteká, psi idú ďalej, Šľak ma ide trafiť, Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. U detí si získal popularitu vďaka knihe Rozprávky uja Klobásu. Posmrtne vyšla kniha spomienok Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr a zbierka fejtónov Listy z Onoho sveta. Bol tiež spoluautorom divadelných scénok Nečakanie na Godota, divadelných hier Náš priateľ René, Deň radosti a Jubileum.

Július Satinský bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou, nebál sa spolu s kolegom glosovať aktuálne témy a poznávanie „čŕt Slovákov“ patrili k jeho celoživotnému dielu. So svojou druhou manželkou Vierou mal dcéru Luciu a syna Jána. V roku 1989 dostal titul zaslúžilý umelec. Slovenská astronomická spoločnosť po ňom pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8.januára 1998. Vyznamenaný Medailou Za zásluhy in memoriam (2003). Julo Satinský zomrel 29. decembra 2002 v Bratislave.

Zdroj a foto: wikipedia, osobnosti.sk, csfd.cz, topky.sk, movie mania