Romantika, ktorá dokazuje, že aj manželstvo z rozumu môže poriadne zamiešať kartami

Kira nie je typická romantická hrdinka, ktorá čaká na princa. Je odhodlaná, impulzívna a často koná skôr, než všetko dôkladne premyslí. Má však na to dôvod. Ak sa nevydá, príde o dedičstvo po starej mame a zostane napospas otcovi, ktorý jej už dávno dokázal, že moc vie zneužívať.

Na druhej strane stojí Grayson, ktorý si prešiel väzením, zápasí s vlastnou minulosťou a zo všetkých síl sa snaží zachrániť rodinné vinárstvo. Nie je ukecaný ani prvoplánovo očarujúci. Skôr pôsobí chladne, uzavreto a miestami až nepríjemne. A práve preto je uveriteľný. Ich prvé spoločné scény nie sú presladené. Skôr pripomínajú dve rozdielne rieky, ktoré sa zrazu musia zmestiť do jedného koryta. Iskry lietajú, niekedy doslova pri obyčajných rozhovoroch v kuchyni či pri práci okolo vinice. A práve takéto drobnosti robia príbeh živým.

To, čo na Graysonovom sľube funguje najlepšie, je vývoj vzťahu a samotné postavy. Autorka sa nikam neponáhľa. Necháva postavy robiť chyby, hádať sa, mlčať aj pochybovať. Niektoré okamihy sú prekvapivo obyčajné. Spoločná večera. Krátka výmena pohľadov. Ticho, ktoré povie viac než dlhý dialóg. A práve v týchto chvíľach vzniká medzi Kirou a Graysonom niečo, čo nepôsobí nasilu.

Postupne si uvedomíte, že už nesledujete manželstvo z rozumu, ale dvoch ľudí, ktorí sa pomaly učia veriť inému aj sami sebe.

Mia Sheridan stavia skôr na atmosfére a psychológii postáv než na veľkých šokoch. Takže nečakajte nejakú veľkú dynamiku a neustále zvraty. Niektorým môže prekážať aj to, že určité romantické motívy sú známe. Manželstvo z rozumu patrí medzi klasické námety a skúsený fanúšik romantiky pravdepodobne odhadne smer, ktorým sa príbeh vyberie.

Lenže nejde ani tak o cieľ, ako o cestu. A tá je napísaná natoľko citlivo, že aj predvídateľnejší moment dokáže zapôsobiť.
Autorka už roky patrí medzi spisovateľky, ktoré dokážu spojiť romantiku s emocionálne silnými témami. Jej hrdinovia nebývajú dokonalí. Často si nesú traumy, výčitky alebo pocit, že si šťastie jednoducho nezaslúžia.

Aj preto jej príbehy nepôsobia ako rozprávky. Sú síce romantické, ale zároveň pripomínajú, že láska sama osebe nezmaže minulosť. Dokáže však človeku pomôcť nájsť odvahu pozrieť sa jej konečne do očí. Graysonov sľub je toho pekným príkladom.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:

Keď dočítate Graysonov sľub, možno si uvedomíte jednu zvláštnu vec. Najsilnejšie nie sú veľké romantické gestá. Oveľa viac si zapamätáte tie nenápadné chvíle, keď sa dvaja ľudia prestanú tváriť, že všetko zvládnu sami.

Milan Buno, knižný publicista