Úvodná stránka › Aktuality › Psia duša. Kniha, film a veľká súťaž!

Psia duša. Kniha, film a veľká súťaž!

Tento príbeh si zamilovali milióny čitateľov. A neboli to len milovníci štyroch labiek s ňufákom :) Psia duša je dojímavý príbeh, ktorý vyšiel pred pár rokmi ako Psie poslanie, vypredal sa...a teraz vychádza opäť pod názvom Psia duša a s filmovou obálkou. Do kín totiž prichádza rovnomenný film, ktorý vás očarí. A vďaka nám si ho môžete pozrieť zadarmo: poďte HRAŤ o 10 vstupeniek, 10 originálnych príveskov a 6 štýlových havkáčskych tričiek.

psia dusa Inak tie prívesky sú úžasné – ak by sa na vás neusmialo šťastie, len na BUXe ho môžete získať k objednávke. Vložte si už dnes do košíka knihu Psia duša a pribalíme vám k nej originálny prívesok.

★ Psia duša - kniha

psia dusa Hrdinom príbehu Psia duša je havkáč, ktorý sa vrátil na svet viac ráz.
Narodil sa ako túlavé šteniatko, ale tento život sa skončil tragicky skoro.
Potom hľadá zmysel života ako neposedný zlatý retriever v náručí osemročného chlapca Ethana. Pri spoločných dobrodružstvách sa naučí, čo všetko má zvládnuť dobrý pes. Lenže aj táto životná púť hrdinského rodinného maznáčika sa raz uzavrie.
Keď znovu príde na svet ako šteniatko, musí sa popasovať s náročnejšími úlohami, aby mohol byť ľuďom naďalej užitočný. Pritom stále nosí v sebe túžbu opäť stretnúť chlapca, ktorého nadovšetko miluje...

Psia duša vás rozosmeje aj rozplače.
Jej autor W. Bruce Cameron napísal nádhernú knižku o tom, že všetci psi idú do neba... teda okrem tých, ktorí si ešte nesplnili poslanie tu na zemi!
Bruce je presvedčený, že pes sa môže narodiť viackrát za sebou, aby dostal šancu zdokonaľovať sa v rozličných zručnostiach a v chápaní ľudského správania.
Príbeh Psia duša nám pripomína, že láska nikdy neumiera. Skutoční priatelia nás neopustia a každé stvorenie má na svete svoju nezameniteľnú misiu.

Objednaj si knihu Psia duša s príveskom ako darček.

★ Psia duša – film

Určite si prečítajte knihu Psia duša, ku ktorej prvým 150-tim pribalíme originálny prívesok v tvare srdiečka s labkou.
A potom zájdite na film do kina. Začnú ho premietať od 2.februára po celom Slovensku. Trvá sto minút...a aj to vám bude po skončení málo :)
Ako také malé predjedlo si pozrite trailer, a potom už nižšie hrajte o naše skvelé ceny!

★ Psia duša – súťaž

Už ste určite nedočkaví :) Tak poďme hrať.

privesky psia dusa Čo vyhráte?
6 výhercov získa vstupenky na premiéru filmu Psia duša (každá pre 2 osoby) + prívesok v tvare srdiečka s labkami + štýlové havkáčske tričko.
4 výhercovia získajú vstupenky na premiéru filmu Psia duša (každá pre 2 osoby) + prívesok v tvare srdiečka s labkami.

AKO VYHRÁTE?
Je to jednoduché a stačí urobiť 2 veci:
1. Napíšte dolu pod článkom svoj vzťah k havkáčom: akého máte doma psíka? chodievate venčiť tie z útulku? čo neobyčajné ste so svojím štvornohým miláčikom zažili? ak ešte nemáte psa, túžite po ňom? Akého by ste chceli?
jednoducho, píšte o svojom vzťahu k štvorlabkáčom s ňufákom
2. A druhý krok – kliknite si znova na súťažný post na Facebooku a zdieľajte ho priateľovi alebo známemu, ktorý tiež miluje psíky. Pozor, musí to byť verejné zdieľanie, aby sme si to mohli overiť :) alebo zdieľajte verejne na vlastnej nástenke a v príspevku označte priateľa.

V piatok 27.januára vyberieme 10 výhercov, ktorým rozdáme vstupenky, tričká a krásne prívesky.

Film Psia duša sa začína premietať od 2.februára, no výherná vstupenka je na slávnostnú premiéru v stredu 1.februára o 19:00 v Cinema City Eurovea, Bratislava.

psia dusa Mimochodom, Psia duša sa volá aj občianske združenie, ktoré pomáha opusteným, nechceným a týraným zvieratám. Hľadajú pre ne domov, pomáhajú útulkom, prispievajú na operácie opustených zvierat. Jednoducho, sú všade tam, kde ich naši domáci miláčikovia potrebujú.
Ak ich chcete podporiť, pozrieť si, čo obnáša adopcia alebo si prečítať ich Packoviny, kliknite si na stránku Psia duša.

Pridať komentár

E-mail:
Komentár:
Antispamová otázka: Koľko nôh má holub?	V odpovedi prosím používajte iba číslice

Komentáre

(24. januára 2017 v 9:03)

Ježiši, to ste mi urobili Vianoce! Práve včera som videla veľký bilbord na Psiu dušu a hneď som sa rozhodla, že pôjdem do kina, bez debaty. Psie poslanie som čítala asi pred tromi rokmi, požičala som kamoške a už sa mi nevrátila. Tá kniha:-) Mám doma maličkého maltézáka, Bronkiho a je to ten najúžasnejší priateľ, akého som kedy mala. Verný, múdry, vie vycítiť, keď sa cítim zle a potom sa príde ku mne pritúliť, pomojkať. Občas je aj neposlušný, ale to je normálne, nie je každý deň nedeľa, ani slnko na oblohe:-) Milujem ho a verím, že sme spriaznené duše. Že mal prísť na svet pre mňa a kvôli mne. Nikdy by som ho za nič nedala preč, nevymenila, neopustila, takže nechápem, že to niektorí ľudia urobia:-( Aj keby som nevyhrala, do kina idem a už aj si idem kúpiť knižku s príveskom. Ďakujem vám, ste super. LíviaS.

(24. januára 2017 v 9:20)

Zvieratká, ale hlavne psy majú pre mňa a môj život veľký význam . Sú so mnou od môjho detstva . Od malička sme mali plný dvor maciciek a aj psíkov . Moja Vikinka - nemecký ovciak je to to najlepšie a najmilsie stvorenie aké si človek môže priať . Dáva nám toľko pozitívnej energie a hlavne toľko lásky , človek ju musí milovať. Od malička aportuje, ešte radšej sa kúpe a veľmi rada miluje dlhé prechádzky . Keď mi je smutno , vždy ma rozosmeje , keď plačem položí si hlavičku na moje koleno , keď sa teším teší a blázni sa so mnou , je to proste moja veľká chlpata láska ☺ trhá mi srdce keď nemôžem pomôcť všetkým zvieratkám , ktoré toto šťastie nikdy nezažijú. Kiež by som to mala V moci ...

(24. januára 2017 v 9:24)

Ja màm doma Zlatého yorkšira (ano zlateho). Vo february bude rok co je u nas a tu radost ked pridem po tyzdni domov by som nedala za nic na svete. Akonahle zacuje nase ci priatelove auto uz knuci pri dverach a skace az po klucku dobre ze dvere nam neotvori pomaly od radosti :D rovno do ruky a oblizat vsetkych za radom <3 :D .. v nedelu jej staci povedat ze je obed uz si ide po nas a steka skace kym nepojdeme do kuchyne. <3 najlepsi pocit je mat domaceho milacika pretoze je sucastou nasej rodiny a neberieme ho ako psa! <3 za nic na svete by som ju nedala aj ked vie nahnevat prejde to <3

(24. januára 2017 v 9:26)

máme psíkov aj bytového aj vonku a to su členovia rodiny na ktorých nedám dopustit toho vonku máme asi ho niekto vyhodil bolo to šteniatko kde sme si mysleli, že sa niekto k nemu prihlási, že len ušlo, ale nikto no aj tak už ked sme ho mali chvílu už sme si nan zvykli a nedali by sme ho nikomu pred tým sme mali psíka , krorý by dal za mna aj život pri nom by memal nikto šancu mi ublížit ani zvýšit hlas no nakoniec nám ho ktosi tak zbil pri záhradke asi nejak vybehol aj sme ho vzali bolo to večer , ale bohužial do rána umrel smutno mi je stále za ním . Vtedy som povedala, že viac nechcem psíka aby som nemusela tot zsa zažit stratu psíka na máme a nedala by som ho.

(24. januára 2017 v 9:31)

My máme doma Jack Russel Teriéra,Peggy. Vdaka starkej a jej psikom som si vytvorila silny vztah k tomuto zvieratku a vzdy som tuzila mat aj svojho stale pri sebe,no priatel nechcel psa do bytu.No nakoniec sa susedke narodili steniatka a ani neviem ako,som ho prehovorila.A teraz?Si robi srandu,ze je to jeho frajerka.Velka zavislacka na nom je.Berieme ju vsade,na hory,na bycikel,k moru. Je to clen rodiny a ma v nej svoje silne miesto.

(24. januára 2017 v 9:35)

Pes je nielen priateľ človeka, ale je to najkrajšie stvorenie, ktoré vám nikdy neublíži. Vo filme Marley and me, odznela myšlienka, ktorá je najviac pravdivá: psovi je jedno, či ste pekný, škaredý, múdry, hlúpy, dajte mu svoje srdce a on vás nikdy neprestane ľúbiť. Milujem psov. Mala som obdobie v živote, kedy som si myslela, že dokážem zachrániť každého. Každý týždeň som prišla domov s novým psíkom, postarala sa o neho, nafotila a hľadala na internete nového majiteľa. V dedine sme mali veľa túlavých psov, a trhalo mi srdce keď som našla ďalšieho. Rozšírilo sa to tak, že mi začali najprv kamaráti a potom cudzí ľudia pomáhať. Žiaľ, obec, v ktorej žijem, musela začať riešiť otázku túlavých psov a začali psíkov odchytávať a uspávať...Mala som jednu obľúbenú sučku, pomenovala som ju Ovečka, lebo mala krásnu srsť a pohľad. Dozvedela som sa, že ju uspali. Strašne ma to ranilo. Dodnes mi je záhadou, ako som ju mohla vidieť v dedine o dva týždne na to. Neviem, či sa so mnou prišla iba rozlúčiť v mojej hlave, alebo či tam bola naozaj, ale veľmi som plakala. Vtedy sa mi snažil priateľ vysvetliť, že nemôžem zachrániť každého psíka. A aj keď je rád, že som takáto dobrá, nesmiem si to pripúšťať. :-( Doma máme westíka Mollynku, je to malá rozmaznaná princezná. :-) U priateľa sme našli prehodené šteniatko, oříšek zmiešaný s labradorom, presvedčila som jeho rodičov, aby si ho nechali. Pomenovali sme ho Lucky. Nie preto, že mal šťastie, že sme ho našli, ale preto, lebo zachránil štvorčlennej rodine ubolenú dušu, po tom ako im po 13 rokoch zomrel člen rodiny, Luli. :-) Každý potrebujeme lásku, a psy nám ich vrátia stonásobne...

(24. januára 2017 v 9:36)

Ja mam dve baby,utulkacky,po vacsiu sme si isli pred 5-timi rokmi do Ziliny, viezli nam ju z vychodu a ja som ju brala az do Malaciek. To bola moja srdcovka,videla som jej fotky a vedela som,ze musi byt moja. Ku nej sme si pred dvomi rokmi doviezli steniatko prehodene vo vreci cez plot utulku zo Senice. Babulky su moje najvacsie zlaticka,nedala by som ich za nic na svete a keby som nebyvala v byte, tak by som tych najdusikov utulkovych mala omnoho viac.

(24. januára 2017 v 9:37)

Mam veľmi rada psíky... Majú lepšie vlastnosti ako ľudia sú viac verní, majú rôzne povahy, ktoré sa ale dajú vychovať záleží to opäť len od ich majiteľa. Ja som mala psíka Jullie päť rokov ale ako sme sa presťahovali do bytu museli sme ju dat do útulku a tam sme ju chodili vencit. Našli jej veľmi rýchlo nový domov preto sme šťastní a vencit chodím naďalej :)

(24. januára 2017 v 9:40)

Vždy sme mali doma chlpáča, no s mojími pribúdajúcimi rokmi som sa na chlpáčov zamerala viac, až som si zadovážila dva väčšie kúsky - berňáka a weimara, a následne vyštudovala kynologiu na veterine v KE, vystavovala a poľovnícky weimara cvičila,čo trvá aj dodnes. Rekreačne strihám známym malých strapáčov a radím kto má záujem... ;)

(24. januára 2017 v 9:43)

Mam rada psov,jedneho chlpaca mame aj doma.Je to uz dedko psik.Za tie roky toho navyvadzal vela,ale aj tak ho mame vsetci radi.

(24. januára 2017 v 9:45)

Waw som veľmi rada za takéto súťaže,aj keď som v minulosti ešte nevyhrala :-) Môj vzťah k zvieratám a hlavne psíkov by som zhrnula do dvoch slov: zbožňujem ich :-). Doma vlastného psíka nemam,pretože sestra ma alergiu a ani som nemala vyriešené oplotenie dvoru tak psík stale nie je.Ale vytešujem sa zo starkynho.Je to malý kríženec zlatého retrivera a nemeckého ovčiaka,každý deň nás prekvapí, čo všetko dokáže priniesť pred dvere. Už doniesol drevo, hračky a všetko čo našiel v šope, takže povinná výbava starkyních dverí je metla, aby to všetko zhrnula nabok :-). Keď budem mať svojho havkača určite to bude labrador, ktorý bude člen rodiny.

(24. januára 2017 v 9:47)

Od detstva mám rád zvieratá a hlavne psíky ,šteniatka. Bývali sme v dome takže mali výbeh no a teraz sme v byte a moja dcérka zbožňuje psíkov. Nechcel som psa do bytu aby sa netrápil ale sľúbil som dcérke 10 ročnej že keď bude mať na konci roka jednotky tak jej kúpim yorkshira. Ďakujem. Pekný deň

(24. januára 2017 v 9:51)

Ja som odmalička celých 18 rokov túžila po psíkovi, no rodičia mi ho nikdy nedovolili. Tak som začala chodiť pozerať sa na cvičák, potom som výcvikárovi venčila šteniatka-budúce pracovné psy, začala pomáhať pri výcviku a jedného dňa sa ma tréner spýtal, či nechcem jedného z jeho psov (z tých šteniatok čo som venčila), aby som sa naučila aj cvičiť psy. Samozrejme, že som povedala áno! Ako človek čo nikdy predtým nemal psa, som dostala belgického ovčiaka, čo rozhodne nie je pes pre začiatočníka. S Maxom sme sa museli veľa učiť, hlavne ja, ale zvládame to skvele, je z nás super tím a je to úžasný pes len treba vedieť ako na neho. Mám len 20 a som mladá kočka a môj otec je oveľa väčšia autorita, ale Max poslúcha len mňa, chráni ma a vždy sa neskutočne teší, keď ma vidí a je jedno, že sme neboli spolu 5 minút alebo jedeň deň. Milujem svojho psa a nech ma v živote čaká čokoľvek, Max bude so mnou.

(24. januára 2017 v 9:54)

Dobry den,my mame doma psika Yorkshirskeho teriera- Donnyho. Nie je to len nase domace zvieratko ale hlavne nas clen rodiny. Teraz v januari oslavil svoje 12.narodeniny. Napriek jeho dochodcovskemu veku je to vitalny psik, ktory zboznuje pohyb :-). Po prichode domov ma vita s obrovskou radostou a laskou. Nie nadarmo sa vravi, ze pes- priatel cloveka. Ja verim, ze toto male stvorenie, mi bude sprijemnovat zivot este dobrych par rokov,aj ked viem, ze kazda duša, aj tá psia je smrtelna.

(24. januára 2017 v 10:04)

Pred 10timi rokmi sme si kúpili bígla, chlapčeka :) doteraz nám robí radosť, o to väčšiu, že teraz sa z neho teší aj naša dcérka. No, máme ešte bígla dievčatko, teda teraz už babičku...je to mama nášho Denyho, ktorú chceli dať jej majitelia utratiť, pretože už im párkrát vrhla šteniatka, a im sa o ňu už nechcelo starať. Tak som im zazvonila, povedala, som že ak ju už nechcú, zoberieme si ju k nám. A tak je stále nažive, už čoskoro 7 rokov. :) A teda o nej môžem povedať, že si nechá od malej aj po hlave skákať. keď sa jej dcérka nabaží, ešte sa jej ide doprosovať, aby sa s ňou hrala znovu. ;)

(24. januára 2017 v 10:04)

Dobrý deň, doma sme nikdy psa nemali, ale ako som sa vydala, tak sme s manželom uvažovali o psovi. Keďže bývame na dedine, mohli sme si vybrať väčšie plemeno a tak sme si dopriali Anglického farbiara. Síce nik z nás nie je poľovník, predsa sme si tohoto psa vybrali. Dá sa povedať, že je to ešte šteňa, ale už chvalabohu také kľudnejšie. Do dvora cudzieho nepustí, no za bránou keď je von je úplne kľudný a pokojný. Nevyrýva do cudzích psov, ale nedá sa ak niektorí po ňom "štekne". Je to náš Charlie a je to člen rodiny. ;)

(24. januára 2017 v 10:14)

Ja si svoj život bez psa neviem ani predstaviť. Keď som bola malá, brat si vymodlil maďarskú vyžlu, s ktorou som nakoniec vyrastala. dožila sa 16 rokov a bola mojou stálou oporou v akejkoľvek situácii, neraz som sa k nej utiekala pri hádkach s rodičmi, ona ma vždy privítala a utešila. Po tom čo nás tu nechala sme dlho za ňou smútili až som si vo svojom vlastnom dome povedala, že dom bez vyžle pre mňa nie je domov. Tak sme si s manželom adoptovali našu Kajlušku, aj keď s obavami aká bude, keďže už mala 2,5 roka ale ukázalo sa že je to najúžasnejšie psie stvorenie na svete. je u nás presne pol roka a aj po náročnom dni viem, že doma ma uteší a podporí nie len môj manžel ale aj naša žižla (áno, žižla :)).

(24. januára 2017 v 10:23)

Keďže bývame v rodinnom dome - takmer kde líšky dobrú noc dávajú, ani si neviem predstaviť, žeby sme žili bez psa - strážcu, hlásiteľa, rodinného priateľa..mávali sme väčšinou čuvača, potom sme žiadneho nevedeli zohnať, tak sme si vzali od známych sibírsku lajku - mali ju v byte a pravdepodobne nepočítali s tým, že psík rastie a potrebuje aj prechádzky po čerstvom vzduchu - tak sme prišli k našej Denke, ktorú sme mali 17 rokov...už je v psom nebíčku vyše dvoch rokov.. Brita, nášho súčasného strážcu sme si zaobstarali ešte kým Denka žila, aby si ľahšie zvykla na nás i náš dvor - je to stredoázijský ovčiak a veru, vyrástol z neho poriadny kusisko..už hovoríme, keď s ním ideme von, že Brit ide s nami, nie my s ním - je to silný, ale ešte stále hravý pes... milujeme ho! Škoda, že sa tu nedá poslať foto, asi priložím k príspevku na stránke :)

(24. januára 2017 v 10:24)

Doma máme úplne úžasnú fenku. Našli sme ju ako dvojemsačné šteniatko vonku na poli hodenú do krabice od banánov aj s jej sestričkou... niekto sa ich chcel takto zbaviť.... naštastie ich oco odtiaľ zobral, lebo len pár hodín na to tam orali pole strojom a rozsekalo by ich.... odvtedy nám naša Alex robí neustále spoločnosť. Ako šteniatko sa neustále chcela hrať čo doma alebo vonku s inými psíkmi. Veľmi rýchlo sa naučila aj základné povely a je taká inteligentná, že s ňou odmalička netreba chodiť na vodítku a v 99% prípadov poslúcha . Keď sa niekto pýta aké je to plemeno tak zahálasime Karibské národne plemeno alias banánový pes :D a prídavok pre chlapov: keď ju nahneváš odkusne ti pol banána. Jedna taká vtipná príhoda bola keď sme mali doma grilované kurča, cca polovicu sme zjedli zvyšok ostal v obývačke na stlolíku, nedopatrením všetci členovia rodiny opustili na chvíľku obývačku a keď sme sa vrátili kurča nikde :D ... akurát na zemi bol kúsok masa... čo odpadol Alex keď zvyšok ťahala k sebe do pelechu. Na to aby sa ku kučaťu ale dostala musela vyskočiť na gauč, na ňom ostať opretá len zadnými labkami a prednými sa dostať na stol ... len tak tak, že dotiahla chytiť kurča do papuľky... ale zvládla to v tichosti a bez povšimnutia jedna radosť :-). Jej poslaním určite je rozveseľovať našu rodinu a nútiť ju aj chodiť von :) je to taka moja láska, ktorá so mňou spáva aj v posteli :)

(24. januára 2017 v 10:41)

Doma mám jedného úžasného a krásneho krémového labradora Ronyho. Je to radosť s ním byť denne. Na prechádzky chodievame už iba zriedka pretože má 11 rokov a už mu bohužiaľ kĺby moc dobre neslúžia. Ale aj tak je to neodmysliteľný člen našej rodiny. Hlavne keď niečo vyparatí, tak tie oči čo dáva potom to je niečo neopísateľné :) To mu človek musí hneď všetko odpustiť. Jednoducho mať doma havkača je úžasné a odporúčam to každému, kto nad takým niečim uvažuje :)

(24. januára 2017 v 10:50)

Doma mam toho najuzasnejsieho havina na svete Scooby - zobrala som si ho pred 10 rokmi z utulku a je to moj najlepsi priatel, kazdy den chodime na prechadzky, cez vikend na vylety, uz je starsi tak rad relaxuje pri krbe na gaucovke :D Zazili sme toho spolu vela chodieva so mnou v lete aj plavat na jazero, rad sa vozi na clku a ide vsade so mnou a nikdy sa nestazuje :D :D

(24. januára 2017 v 11:20)

mam rada psikov,ale kedze byvam na cinziaku psika nemam...manzelov sen je byvat na dedine,tak ked sa mu sen niekedy splni,psika si urcite zoberiem z utulku,lebo ma az mrazi ked vidim kolko opustenych a nechcenych zvieratiek tu mame a nepochopim,ze ludia sa dokazu tak kruto chovat ...

(24. januára 2017 v 11:20)

Môj vzťah k psíkom je neopísateľný...Sama vlastním psíka (labradorku) ktorá ma každý deň zahrňuje nesmiernou láskou a radosťou. Psy sú tie najkrajšie a najúžasnejšie stvorenia na tomto svete ktoré nás ľúbia viac ako samých seba.

(24. januára 2017 v 11:22)

Doma máme dvoch vlčiakov, jedneho 14-ročného Aróna a Nera 4-mesačné šteniatko. vždy som chcela psa z utulku, no nepodarilo sa mi to, lebo prisiel Nero od susedov :) Aróna mam od 2. stupna na ZS a prezil so mnou aj SS aj VS, najlepsie zazitky boli este z detstva, ked sme sa bobovali a on vzdy bezal za mnou a vzdy ma kontroloval, ci som v poriadku, s Nerom sa iba zoznamujeme nakolko uz doma byvam velmi malo

(24. januára 2017 v 11:26)

Dobrý deň, ja síce nemám psa,máme morské prasiatko, ale rada by sa zúčastním, lebo som videla ukážku z filmu a zaujala ma. Ale v rodine aj známi majú psov a odtial bude táto príhoda. Sesternica mali vlčiaka, a chodili sme tam často, lebo sme tam mali záhradu. Ked bola dcéra malá vozila sa na ňom, hrávala sa s ním a preto sa nebála veľkých psov, ale malých, lebo kamarátkin malý pes ju kusol. Raz keď sme boli na záhrade dali sme si prestávku a na dvore kávu kávu a k tomu horalky. Dcéra chodila po dvore aj s horalkou. Keď prišiel ku nej pes už mala iba kúsok a on jej ho zobral z ruky , ona mu na to strčila ruku do papule horalku vybrala a rýchlo si ten kúsok strčila do pusy a držala si ju, aby jej ju zas nezobral. Bola to snáď stotina sekundy a ten pes zostal taký vyvalený z toho, škoda, že to nemáme natočené. Psík už zomrel, dcéra je dospelá, ale na túto príhodu spomíname stále. :D

(24. januára 2017 v 11:36)

máme čierneho labradora, môj muž trúbi na lesný roh a pes s ním spieva, asi ich prihlásim do dajakej speváckej súťaže

(24. januára 2017 v 11:44)

Momentálne psíka nemáme žiadneho, keď som bola školáčka, mali sme úžasnú Boarderskú kóliu Ginu a neskôr jej syna strapatého sivého Dina :) Boli to miláčikovia rodiny a aj teraz tajne dúfam, že sa čoskoro nejaký ten psík u nás zasa objaví, hlavne 8-ročný syn po ňom túži a pod stromček si želal hlavne psíka. Bohužiaľ, momentálne bývame v prenájme, kde to nie je možné a tak budeme aspoň snívať ďalej o nejakom malom domčeku, kde by sme tých havkáčov mohli mať aj viac :)

(24. januára 2017 v 11:57)

My máme doma dvoch štvornohých miláčikov 5 ročného nemeckého špcia - Berryho a 12 ročného orieška Andyho. Oboch všetci zbožňujeme a nevieme si predstaviť bez nich ani jeden jediný deň. Psík Andy je veľký a u mnohých zbudzuje rešpekt ale srdcom je veľký dobráčisko. Zobrali sme si ho z útuľku a je vidieť, že je šťastný, že našiel svoj domov aj on. Jeho očká hovoria za všetko O:-)

(24. januára 2017 v 12:01)

Milujem tie huňaté guličky radosti. Je pravda že momentálne žiadneho psíka nemáme ale v dohľadnej dobe do rodiny určite pribudne :) pôjdeme navštíviť nejaké útulky, kde si svoju spriaznenú dušu nájdeme :) mať psa je radosť ale niekedy aj pár pekných starostí. Ale aj tak sa na nich hnevať nedokážeme pre tie ich oči. Film túžim vidieť snáď už od doby čo som o ňom počula a s autorom úplne súhlasím

(24. januára 2017 v 12:07)

Som celou dusou i srdcom psickar.Mam druheho psika...mala uz 13 rokov.Krasny vek ale su u mna uz aj obavy...Ked mam cas chodim vencit do utulku potesit dusu opustenych psikov prechadzko a skrabkanim.To najkrajsie co sa mi prihodilo s mojou fenkou je ze som bola pri jej porode a ako prva mi padla do ruk...laska bola specatena od prveho okamihu.

(24. januára 2017 v 12:08)

(24. januára 2017 v 12:23)

Psíka už nemám...ale bol...krásny kokrík-modrý beluš.Cézar.Keby som mala vypísať, čo som s ním zažila..bolo by to na vééééľmi dlho. Toľkú radosť, čo mi ukázal, keď som od niekade prišla, nedokáže žiadny iný tvor. A to stačilo, len keď som šla vysypať kôš. Môj vzťah ku psom je neopísateľný. Keď sa jedného dňa rozhodol nejaký nepsíčkar rozhadzovať otravu... Všetko tým spečatil. Je to už dávnejšie, ale strata a bolesť ostáva aj keď ju utlačíme hlbšie do seba. Psík druhý bude...kedy neviem, ale asi to príde, keď to bude mať prísť. Možno sa vráti Cézar v inom psom tele.

(24. januára 2017 v 12:30)

My máme doma psíka, ktorý má päť rokov. Je to mix jazvečíka a neznámeho plemena. Venčiť ho chodí manžel a niekedy aj ja. Najviac si psa užíva naša dvojročná dcéra, ktorá sa s ním hrá ako s bábikou......

(24. januára 2017 v 12:50)

Môj psík sa volá Flay ako ten pes z filmu Prasiatko Babe.Je to ten nauzastnejsi pes na svete ktorého nadovsetko milujem. Je uz pomerne starucka (14 ) ale furt ma energie za troch dakedy mi da poriadne zabrať. Ked sa mi da chodime sa vencit na luku alebo len tak po dedine ale velmi casto nechodim pretoze ked idem zakazdym ma napadne nejaky iny pes.ale my si poradime aj vo dvore ved si to uz vsimla cela dedina ako sa po sebe valame a "smejeme sa".lubim svoju Flayku a nikdy by som ju za nic na svete nevymenila.

(24. januára 2017 v 13:00)

Ja osobne nemam psika, no rozmyslam o tom si nejakeho osvojit z utuku. Moji rodicia maju troch psikov a ked k nim pridem, tak som v siedmom nebi.... psikov mam velmi rada a tych ich troch obzvlast. Kazdy je iny... jeden je kludny a tulkavy, druhy je taky dobrodruh a rad sa tula po okoli a treti je cisty blazonko ktory by sa cely den len blaznil a jasil...

(24. januára 2017 v 13:00)

Môj vzťah k havkáčom?Ja dievča z dediny som ani za svet nechcela psíka do bytu...buď ja,alebo pes..poznáte to..:)..Keď boli deti už na základnej škole,tak ma obidvaja a samozrejme manžel uhovorili.Dcére to dokonca odporúčala detská lekárka,pre isté zdravotné problémy.Viac im nebolo treba,moje ja alebo pes skončilo tak,že k nám pribudol malý bradáčik Bony...a ostala som ja,dokonca som začala aj s venčením...Bony bola krásny,dobrý psík,ochorela keď mala skoro desať rokov a nechcite zažiť ten pocit u veterinára,keď sme po celodennom a nočnom bojovaní súhlasili,aby odišla do psieho nebíčka..Odišiel nám člen rodiny..A hoci náš smútok pretrváva aj dodnes,už o dva-tri týždne ju nahradila malá Charlottka,znova bradáčik...nezniesli sme to ticho v dome..Dnes má necelých päť rokov,je iná ako Bony,ale je zlatá,prítulná,má rada ľudí,tešila by sa hádam aj zo zlodeja..:)..Deti z domu odišli,psík ostal nám,ale aspoň mám dôvod chodiť na prechádzky..Takže buď ja,alebo pes sa nekonalo a deti sa dodnes z toho smejú..

(24. januára 2017 v 13:01)

Mojim snom bolo vzdy mat doma havkaca :) uz ako dieta som sa stale hraval u babky na dvore s bielym spicom, ktory sa volal Sixino-nahanali sme sa, chodili na prechadzky,skakal po mne a mne bolo stale veselo. Jedneho dna vsak Sixino usiel a na poli ho zastrelil nejaky pytliak :( ked ma bratranec poprosil, ci by som s nim pred 2 rokmi skocil s nim do utulku vybrat psa a doviezt ho jeho rodicom na vychod, tak som ani sekundu nezavahal. Spolocne sme vybrali orieska labradora, ktoremu som vybral meno Brownie a navzdy mi ostane spomienka tej psej radosti, ze psik bude mat opat rodinu, ktora ho bude mat rada a bude s nim zdielat radost zo zivota. Browniemu sa skvelo zije, cez leto je velky gurman a v zahrade si zo zeme vyberie len najsladsie opadane hrusky a jablka :)) A pevne verim, ze coskoro sa vydam do utulku a adoptujem si aj ja mojho buduceho najlepsieho priatela - psika :)

(24. januára 2017 v 13:02)

Vzdy sme mali psika a aj teraz mame, byvame na dedine,takze ho vencit netreba. Vola sa LEO a je to bígl.Este je malinky, takze robi zlotu........ ale aj tak ho mame radi....

(24. januára 2017 v 13:15)

Máme doma dokonca dvoch psíkov, maltézákov. Obaja sú z nášho útulku v Seredi. Staršieho niekto vyhodil po Vianociach, asi si to rozmysleli :-( na jednej strane si to nezaslúžil, ale na druhej ďakujem Bohu, že ho máme. Druhého psíka tiež nikto nechcel, lebo má jedno uško menšie od druhého. Nevymenila by som ich za nič na svete nakoľko obidvaja sú tí najlepší havinkovia, ktorých máme. Psíkovia z útulku sú tí najvďačnejší, nakoľko mnoho z nich nepoznalo lásku. Nevymenila by som ich za nič na svete. Každý deň nám robia krajším a zábavnejším :)

(24. januára 2017 v 13:33)

Máme doma psíka, volá sa Mia a má rok a pol. Je to taký mixík menšieho vzrastu. Venčiť ju chodíme celá rodina -- tak na striedačku. Čo sme s ňou zažili? Aj keď ju máme ešte len rok aj niečo, zažili sme s ňou veľa zábavných chvíľ, lebo Mia je veľmi akčný a vynaliezavý psík. Napr. keď sme boli s rodinou na obede v reštaurácii (oslavovali sme) a doma sme mali ešte čo-to napečené, Mia vyliezla na stôl a ponúkla sa, alebo začne hrať na pískajúcu kačicu v nie príliš vhodnej chvíli, začne krúžiť okolo stola v obývačke rýchlosťou blesku, hrá sa s hračkami v pre nás úplne smiešnej polohe. Zažila som s ňou aj krušné chvíle, keď sa mi utrhla z vôdzky, prebehla cez cestu (našťastie, nešlo vtedy auto, lebo na druhej strane videla dvoch psov, s ktorými sa chcela hrať. Alebo keď s ňou prišiel otec z vonka a celá smrdela, lebo sa vyváľala v psích výkaloch... Slovíčku "von" rozumie veľmi dobre, keď sa jej spýtame, či ideme von, hneď sa začne tešiť a skáče vyše pása. Keď som bola malá, bála som sa psov (sama neviem, z akého dôvodu), ale odkedy máme Miu, psov sa nebojím. Funguje pre mňa i ako utešiteľka, lebo keď nemám náladu na nič, príde sa pomojkať. No komu by to potom nezlepšilo náladu? A nikto neprivíta kohokoľvek z rodiny s takou radosťou ako naša Mia.

(24. januára 2017 v 13:40)

Mame doma kokrika, uz bude mat 6 rokov. Zobrali sme ho z obchodu so zvieratami, kde ho nechali jeho predchadzajuci majitelia, ked bol este stena. Sme nerozlucny tim. Nasa rodina by bez neho uz nebola kompletna.

(24. januára 2017 v 14:57)

Teraz momentálne psa nemáme ale keď sme boli menší tak sme mali jedného na záhrade a druhého doma ale kedže moc času nemám tak by s ním nemal byť kto doma ale určite ešte plánujem si zaobstarať.Z útulku som žiaľ venčiť psa ešte nebola :( A rasu chcem kokeršpaniela :)

(24. januára 2017 v 15:00)

Ja psíky milujem :) Bohužiaľ bývam v byte a preto psíka nemôžem mať ... A preto chodím venčiť psíkov z útulku. Proste je to dokonalé oni potrebujú lásku, a ja potrebujem ich ... Chodím tam veeeľmi rada. Ale moja babka má psíka, tak keď som u nej, tak ho vždy zoberiem na dlhú prechádzku :D. On sa z toho strašne veľmi teší. Začala som ho aj cvičiť, a už vie sadnúť :P. Psíky sú proste úžasné. Oni vás nikdy nezradia. A ostatným ľuďom by som chcela odkázať, aby si nekupovali psíkov, ale aby sa pozreli do zopár útulkov, a na sto percent si tam nájdu toho pravého, ktorý im bude oddaný, a bude ich milovať zato, že mu tak veľmi pomohli a zobrali si ho k sebe...

(24. januára 2017 v 15:31)

Psiky su moj zivot. Milujem ich viac ako seba. Doma ich mam sice iba 6ale keby som mohla mam ich aj 10 :-) vsetky su psicky z utulku. Naco by som kupovala nove psiky. Beriem vzdy tie, ktore uz nikto nechce lebo su bud stare alebo su krizence. Ja mam doma dve civavky, ktore maju chudinky selest na srdiecku. Mam aj krizenca huskyho a pudlika ktori uz maju po 11rokov takze uz sa bojim najhorsieho. A potom mam este labradora a bisona ♥♥♥ lubim ich velmi. Kazdy den s nimi chodievam na prechadzky, pravidelne chodim aj k veterinarovi aby nahodou neboli chore. Ale pomaham aj dodaskami. Kazdy mesiac si z utulku zoberiem psika, ktory sa akurat do utulku nezmesti :/ aj moja civavka je jedna z doxasiek, ytoru som si velmi oblubila a uz som nemala to srdceju vratit naspat.

(24. januára 2017 v 16:58)

Svoju lasku ku psikom som preniesla aj do svojho zamestnania- zachranujem im zivoty. Ako veterinarna lekarka im pomaham denno-denne s mensimi i vacsimi problemami. Milujem ich nadovsetko, sama ich chovam niekolko. Jeden je opusteny ovciacik z utulku a dalsi zatulane steniatko. Psici vedia dat cloveku neuveritelne mnozstvo lasky, ktora je zbavena sebeckosti.

(24. januára 2017 v 17:14)

Zlatý retriever je pes,po ktorom moja 9 ročná dcéra strašne túži a je veľmi nešťastná,že ho nemôže mať,nakoľko my bývame v byte a starým rodičom nedávno umrel milovaný psík a dalšieho už nechcú.Simonka,tak sa dcérka volá,zbožňuje psíky,dokonca sme s ňou boli aj v útulku,,len personál nebol veľmi ochotný nám dať venčiť psíka,ktorého si vybrala,,ale nevadí,,vyvenčili sme iného..Strašne bz som túto súťaž chcela vyhrať kôli nej,aby zažila radosť z retrievera aspoň touto formou a Vy by ste jej to umožnili,,pekný deň prajem :-)

(24. januára 2017 v 17:14)

Psi sú terapiou alebo tzv. anjelom strážnym pre každého človeka. Od detstva som mala nejakého psa, nakoľko aj otec je veľkým milovníkom psov. Mali sme viacero plemien aj také čo ulica stvorila. Musím dodať, že ani jedna z nich nebola pre mňa sklamaním, ba priam veľkým potešením a radosťou. Momentálne mám doma Jack Russela - 4 mesač. Som zaň veľmi vďačná a šťastná.Je to môj verný priateľ. Tak isto mám aj u babky 3 psov.(Americký Stafford teriér, maďarská vyžla a kríženec) Vždy ma pri príchode odprevadia ku dverám a počkajú kedy ich pohladím. Skratka ich milujem a vždy ma vedia niečím prekvapiť.

(24. januára 2017 v 17:16)

My sme mali troch psíkov, a prvý-nemecký ovčiak-vyrastal s našimi deťmi :D Ako rástli naše deti, rástlo aj šteniatko.Od začiatku si rozumeli, ak sa náhodou stalo, že Džony/náš pes/ drgol do niektorého, vždy mu ňufáčikom pomohol vstať. Podložil ňufák pod zadoček , ešte plienkový, a už boli na nohách. Mali sme ho 14 rokov. Keď odišiel, pretože ho "zradili" zadné nohy a nevládal sa už postaviť, plakali sme celá rodina :( Odišiel kusisko NÁS-kus nášho života, spomienok, radosti. Už žiaden pes potom nebol tak "dobrý" ako náš prvý Džony .......

(24. januára 2017 v 17:54)

My mame doma krizenca Labradora LEA. Je to inteligentny velmi zivy a veeeeelmi tvrdohlavy pes. Ziaden plot pre nieho nie je problem. Doma sa smejeme kde je vôla tam je cesta. Aj napriek tomu by som ho nedala nikomu a nevymenila ani za cely svet. Moj psi milacik.

(24. januára 2017 v 17:57)

Doma psíkov síce nemáme, keďže bývame v byte a máme 4 dcérky, a obdivujem všetkých, ktorí sa starajú o psíkov, ale niekedy im aj nerozumiem, ale držím palce aby sa všetci psíkovia u svoich pánov mali čo najlepšie

(24. januára 2017 v 18:15)

Ja mam doma 6-ročného psíka shi-tzu, ktorý sa stal za tie roky neoddeliteľnou súčasťou našej rodiny, za ktorého by sme dali aj život. Prežívame s nim všetky jeho radosti i starosti, je to môj najlepšie priateľ, moja bútľavá vŕba ktorej sa možem so všetkým zdôveriť a vyrozprávať :-) Nedala by som ho nikdy za nič na svete.

(24. januára 2017 v 18:55)

Doma mám dvoch havkáčov - border kóliu Baddyho a jazvečíka Huga...Psa som chcela odmalička, ale vždy rodičia povedali možno budúci rok, možno budúci rok...Ale raz som prišla domov a na mňa z obývačky zazeralo malé klbôčko - môj prvý pes - jazvečík Argo. Keď som šla na strednú - odbor kynológia pribudla border kólia Baddy a dva roky dozadu aj malý Hugín, ktorý staručkého Arga nahradil..... Moji psi sú úžasní, majú krásny vzťah medzi sebou, vymýšľajú spoločné šibalstvá, keď mi je smutno, tak ma rozosmejú, prídu ku mne a vyžadujú pozornosť - hodia mi pod nohy loptičku a dokedy im ju nehodím,tak neprestanú zazerať, len aby ma odpútali od zlých myšlienok, spolu podnikáme výlety do prírody a cvičíme rôzne psie triky s ktorými bavíme okolie, keď na mňa kuknú tými najvernejšími očami, srší z nich láska a oddanosť. A preto bude u nás doma vždy miesto pre nejakého chlpáča.... Psy človeka nikdy nezradia, to len človek dokáže zo psa spraviť nebezpečné zviera a preto by sme si my ľudia mali brať príklad zo zvierat.....

(24. januára 2017 v 18:58)

6.2. Uplynuli 2 roky,odkedy sme si vzali domov asi(majitel nevedel presny vek) 5 rocnu fenku-shih-tzu,ktoreho chcel dat utratit,lebo sa nechcela dat pripustit...Najskor moj manzel nebol moc nadseny,ze chcem domov psa,ale stacilo par dni a Simba si ho ziskala...Ona je stredobod nasho vesmiru,nikdy by som ju nevimenila ani za nic na svete...je velmi sikovna a vdacna,spava s nami v posteli,rada sa vozi v aute a moj muz po prichode z prace sa najprv privita s nou a az potom somnou :) Je nasa laska...kto nemal psa nepozna co je to prava nezistna laska...

(24. januára 2017 v 19:08)

Doma mám fenku kríženca kokršpanielky a pravdepodobne jazvečíka :) teraz v lete bude mať 5 rokov :) išla som si pre ňu cez dosť veľkúú burku,myslela som si že už sa tam ani nedostaneme. Ale nakoniec som si moje malé klbko doniesla domov. Naši zo začiatku neboli nadšení vôbec. Po čase si zvykli a dakovali že som doniesla domov toľko radosti.S mojou havkáčkou je každý deň neobyčajný.Má takú tvrdohlavú povahu ako ja. Každý človek čo sa cíti čo i len trošku sám by mal porozmýšlam nad tým zaobstarať si psa.Je to neskutočný pocit ked otvoríte dvere a čakajú na vás tie veľké oči,ktoré vás tak milujú :) puto medzi pánom a psom je jedna veľká láska a vernosť

(24. januára 2017 v 19:08)

Máme LabradoraTea,ktorý 15.3 oslávi 2.narodeniny.Často ho beriem na vylety do prirody,na huby.Na stedry den ho pustíme do obývacky aby nebol sam,ved je clen rodiny.Kym bol mensi narobil veľa škody v záhrade,ale aj tak by sme ho už nedali preč.S ním je život krajši zábavnejší.

(24. januára 2017 v 19:11)

Priznám sa, že ja psíka už pol roka nemám. Moja druhá polovička ma nečakane opustila minulý rok cez leto. Bola mladučká, mala len 2 roky a skrývalo sa v nej dostatočné množstvo energie na odpálenie rakety. So strojčekom na srsť sa nikdy nespriatelila a preto sme spolu trávili dlhé hodiny ručným strihaním huňatej čiernej srsti. Ale to nás len zblížilo a boli sme nerozlučná dvojka. Naše nekonečné prechádzky prírodou milovala najviac na svete a občas som mala pocit, že žila len pre ne. No nebolo nám súdené byť spolu dlhšie. Ešte pred jej smrťou som si objednala túto knihu (prvé vydanie), ale nemala som sa k čítaniu smutného príbehu. No koncom leta som potrebovala práve takúto knihu plnú emócií a takmer do bodky som sa v nej našla. Možno sa to nezdá, ale neskutočne sa mi uľavilo, keď som čítala Bailyho osudy a viem, že Džesi ma mala rada a to mi stačí. :)

(24. januára 2017 v 19:44)

Doma máme zlatého retrievera,neskutočný nezbedník-včené šťeňa.Má už rokov ale ešte vždy dokáže prevapiť čo všetko dokáže ukradnúť ,rozhrýzť -no len hnevať sa na neho nedá.Prezradí sa sám plazí sa do búdy,tak už potom len hladáme čo zas vyviedol ,nakoniec príde drgne do mňa ňufákom,olíže ruku či skočí na mňa a už je po hneve :D

(24. januára 2017 v 20:20)

Máme doma štvornohého maznáčika, malého čierneho poľovníka z hnedými labkami. Poľovník preto, lebo je to jazvečík a miluje prírodu, je ako poľovnícky pes neustále v strehu a robí nám obrovskú radosť. Teraz mal 5 rokov a jeho meno je Lucky. Úprimne, ja a celá moja rodina si nedokážeme predstaviť život bez neho, je to neskutočný spoločník a predovšetkým je to člen rodiny. Je priam neuveriteľné koľko lásky tieto stvorenia dokážu človeku dať, v niektorých prípadoch viac ako ľudia. Psy nepozerajú či ste chudobní, alebo bohatí, oni vás jednoducho milujú takých akí ste. Tie chvíle keď vidí, že som smutná a príde pritúli sa ku mne a položí na mňa svoju hlavičku sú na nezaplatenie. Každé ráno keď sa zobudím tak sa teší, že ma vidí ako keby ma nevidel rok. A o tom, aké sú to múdre zvieratá ani nehovorím, vždy keď je hladný tak sa zoberie a sadne si k miske a ak náhodou nikto naokolo nie je tak začne štekať. A okrem iného je tu ešte jedna vec, bez ktorej on existovať nemôže a to je pitie vody zo sprchy. No načo by sa on išiel napiť zo svojej misky keď môže mať vodu zo sprchy? Takže áno, aj psy môžu mať svoje maniere haha. Náš síce nie je z útulku, ale keď som ho dostala tak som bola mladšia a nad týmto som bohužiaľ neuvažovala, ale tiež si myslím, že radšej by si ľudia mali brať psíkov z útulku, ktorí za to nemôžu, že tam skončili a týmto im poskytnúť nový domov. Každopádne v žiadnom prípade neľutujem, že nášho nemáme z útulku, pretože ako som spomínala nedokážem si predstaviť, že by tu s nami nebol. Je to anjelik (s čertovskými rožkami haha)ktorý nám každý deň dáva veľa lásky a vyčaruje nám úsmev na tvári :)

(24. januára 2017 v 20:21)

Veru máme pôvodne mal na nás dávať pozor ,teraz my dávame na neho,ale zas môže hroziť ulízanie návštevy k smrti.Prípadne vyčerpanie z hladenia,hádzania loptičky,podávania labky,no proste vždy a vždy musí byť stredobodom pozornosti.Bývame v rodinnom dome,ale keď beriem-čo mu stačí len počuť -už vie že sa ide von,no a ešte k tomu auto tak vyskakuje od netrpezlivosti.Pomáha nám udržiavať sa dobrej kondícii ,lebo jemu veru krátka prechádzka nestačí :).

(24. januára 2017 v 20:25)

Ako začať. Doma mám 7 ročného bígla, ktorého sme pomenovali Arnie. Už od začiatku sme vedeli, že je tvrdý oriešok, ale zbožňujem r ho. Najviac mi ide srdce puknúť keď odchádzame niekam na pár hodín , kam ho so sebou nemôžeme vziať. Vtedy viem, že bude za nami štekať a zavíjať. Chápem ho, je mu smutno. Arnie je veľmi tvrdohlavý, pri prechádzke šťastný, zbožňuje piškóty a pečivo. Možno by to nemalo byť súčasťou jeho jedálnička, ale raz za čas.. On je už raz taký, jedol by znovu po tom, ako už niečo jedol. A pritom má vysportovanu postavu, čo pripisujem nášmu veľkému dvoru po ktorom neustále beháme :) Proste, nevymenila by som ho ❤

(24. januára 2017 v 20:42)

Ahoj.Doma mám 7 ročného psíka,je to križenec pudlíka a asi kokoršpaniela.Blacky povodne bol určený pre môjho tatka,ale ten bohužiaľ uz tu s nami nemože byť tak mi ostal Blacky.To je také moje čierne trdielko.Kde sa niečo deje tam musí byť hneď prvý.Vychovaný je mačičkou čiže občas sa pride mojkať ako keby bol kocúr,už len chýba aby začal priasť.Život bez mojich zvierat si už neviem a ani nechcem predstaviť.Čo sa týka venčenia psíkov z utulku.Niekoľko rokov som sa tomu venovala a spolu s kamaratmi sme viedli útulok aj depozit pre mačičky.Dokonca som tam aj spoznala manžela.

(24. januára 2017 v 21:26)

Psíci sú moja srdcová záležitosť. Môjho Zorinka som mala 13 rokov, bol mojím darčekom k 15tym narodeninám. Keď zomrel, plakala som za ním dva dni ... Už šesť rokov máme Denyho -je to Jack Russel Teriér, je to naše živé striebro a nemenili by sme :-) Mali by ste vidieť ako sedí, normálne si sadne na zadok ako človek a zadné labky si preloží jednu cez druhú :-) keď ho takto vidime, smeje sa celá rodina :-)

(25. januára 2017 v 1:28)

Mali sme viacero psíkov, Zorku, Jessie, Bima, posledný bol z útulku a všetci traja boli veľmi vďačné stvorenia. Všetci doma milujeme psíkov, aj keď teraz u nás na dvore behajú len dvaja kocúri Puf a Muf :)

(25. januára 2017 v 3:52)

Psíka sme mali kedysi dávno, keď som bola malá, takú zmesku Rexa, celý život prežil na dvore, ale mal sa u nás krásne a dožil sa 15 rokov :) Teraz nemám žiadneho, aj keď psíkov ľúbim a často pomáham aj v útulkoch, či už venčením alebo dekami, či granulkami. Osobne mám rada menších psíkov, takže túžim po čivavke, jorkšírovi alebo westíkovi, tak dúfam, že si toto želanie čoskoro splním, pretože takú lásku, akú dá psík mi nemôže dať nikto :)

(25. januára 2017 v 5:48)

milujem psíkov už od malička, prvého sme mali, keď som mal 6 rokov, bol to kríženec vlčiaka a volali sme ho Ťapko..miloval čokoládový termix z lyžičky...k nemu pribudol Bábo, zlatý retriever z útulku..boli to naši verní psí kamaráti, členovia rodiny, všade s nami chodili, keď sme prišli zo školy, vítali nás ako nikdy...keď som sa oženil, kúpili sme si malú čivavku Belu...verne stála pri nás 14 rokov, chodila s nami všade, na dovolenky, návštevy..mal som pocit, že nám rozumie viac ako ľudia, ona bola tá, ktorej som sa vyžaloval, keď mi bolo ťažko a viete, ako to býva..mal som pocit, že mi rozumie viac ako ľudia...žiaľ, po 14 rokoch nás opustila:-( teraz máme malú Hanny, opäť čivavku, verného, milého a hravého psíka, ktorého milujeme nadovšetko na svete

(25. januára 2017 v 6:43)

Milujem psov už od malička. vždy som rodičom hovorila, že chcem psa, no obi nechceli. po 8 rokoch som ich presvedčila a sama som si priviezla môjho malejo blchaca "blchaca". Pomenovala som ju Asta. Asta je veľmi milý pes, ktorému sme sa naplno naplno venujeme. Naučila som ju to, že keď ju niekto škrabka a zrazu prestane, že musí hlavou búchať o danú osobu. Jasne ze to na každého zaberá a každý ju musím aspoň pol hodinu skrabkat :). Ona sa vám za to odvdaci, že vám ruku 2x oblize a ide spok9jne do búdy. :) Dúfam, že moja asta presije aspoň ďalších 9 rokov pretože je to moja kamarátka od môjho detstva. :)

(25. januára 2017 v 8:58)

Ja milujem zvieratká, doma sme stále mali psa a mačky..keď som sa vydala s manželom sme si ešte mesiac pred svadbou zaobstarali psíka, našu Ritu, ktorá je našou kamoškou už vyše troch rokov..nedávno ked sme boli na dovolenke, po troch dňoch ušla z dvora a išla nás hľadať..bola preč tri dni, hľadali sme ju všadea už sme sa s ňou aj rozlúčili..keď nám zavolali dobrí ľudia že podobného psa videli..tak sme ju našli a presvedčili sa o tom, že psíky sú naozaj verní priatelia.

(25. januára 2017 v 16:36)

ja milujem psíky. od malicka velmi tuzim po zlatom retrieverovi ale ako dietatu mi to nebolo dopriate a teraz mam tak hekticky zivot ze si nemozem dovolit pretoze by som na neho nemala cas :( dufam vsak ze casom sa to ukludni a minimalne jeden sa stane clenom nasej rodiny :)

(25. januára 2017 v 20:03)

psíka síce nemám, ale priateľ áno a je to obrovský maznák :) hlavne na ňom (a aj iných psoch) zbožňujem to vrtenie chvostom, keď sa tak tešia až sa im krúti celá zadná polovica tela :D

(25. januára 2017 v 20:53)

Máme doma dvoch psíkov...sučku sharpeja Busy a maličkého kríženčeka Flokyho :) Havkáčov máme radi, sami sme ich zopár zachránili :) Mojim rodičom som priniesla sučku NO z našej karanténnej stanice Borku, pár sme ich prichýlili, keď bolo treba. Niekedy pomôžeme aj finančne psíkom, ktorým treba pomôcť :) Psia láska je nádherná, verná, nekonečná a bezpodmienečná :)

(25. januára 2017 v 21:04)

My máme Kenyho, je to pyrenejský horský pes. Skvelý, prítulný, len trochu tvrdohlavý.

(25. januára 2017 v 21:14)

Mala som psíka Ajdu, v apríly minulého roku zomrel, bol to pre mňa najsmutnejší deň, stále na neho spomínam, a hĽadám odvahu zohnať si náhradu.

(25. januára 2017 v 21:52)

Ja mám doma jedného psa, Buddyho. Má niečo vyše roka a je to úžasný pes :)Jeho matka je jazvečík, ale otca nevieme, no z výzoru nezdedil nič. Takže žiadne krátke nohy :D Pred ním som mala tiež kríženca, mal v sebe niečo z jazvečíka a špica, dožil sa 14 rokov, avšak bol už chorý a nedalo sa mu pomôcť. Museli sme ho utratiť. Nemohla som sa ani pozrieť z okna, aby mi ho niečo nepripomínalo. Jedného dňa som si povedala, že chcem druhého psíka. Po chvíli hľadania som si uvedomila, že nehľadám nového psa, ale takého čo by bol presnou kópiou môjho Rexa. Nakoniec som predsa len našla nového priateľa.

(26. januára 2017 v 1:59)

Od malička milujem psy. Milujem ich tak moc, že v živote netúžim po ničom tak ako po tom aby som mohla naplno pomáhať nájsť správnu cestu medzi majiteľom a psom pri výcviku a výchove týchto štvornohých miláčikov. Milujem ich tak moc, že som sa rozhodla pre štúdium na strednej odbornej škole so zameranim na kynológiu. Na začiatku štúdia som si kúpila šteniatko Labradorského retrievra - Freddyho, ktorý so mnou celé 4 roky štúdia býval na internáte. S Freddym sme sa vybrali na záchranársku cestičku. Začali sme chodiť na záchranárske tréningy v ruinách a v lese. Freddy sa naučil vyhľadávať ľudí v rôznych terénoch za rôznych podmienok a robi to s veľkou radosťou a nadšením. Spolu sme zvládli pár školských súťaži a neskôr sme zvládli aj základnú záchranársku skúšku. Máme za sebou aj niekoľko ostrích pátracích akcií po nezvestných osobách. Teraz má Freddy už 7 rokov a má aj nového kamoša Louisianského leopardieho psa - Balbíra, ktorý tiež trénuje aby bol aspoň tak dobrý ako jeho veľký brat Freddy. :-) Ja mám svoje občianske združenie prostredníctvom ktorého sa počas môjho voľného času snažím trénovať základu poslušnosť so psikmi a ich majiteľmi, ktorý to potrebujú.

(26. januára 2017 v 6:09)

Mám rada psíkov. Doma máme maltezáčku Šumný, aj keď je trochu drsnej povahy a má už skoro 11 rokov, nedala by som ju za nič. Keď si postavíme domček, tak budeme mať nemeckého ovčiaka.

(26. januára 2017 v 12:24)

Moji psy nie sú zvieratá, moji psy sú rodina! Vždy boli súčasťou našej rodiny psy. Poväčšine boli vždy dvaja, jeden čas sme mali aj troch. Boli a sú považované za skvelých spoločníkov a rodinných príslušníkov. Pre mňa je pes stvorenie,ktorému sa vždy môžem pozrieť do očí a vidím v nich tú neskutočnú úprimnosť, lásku a vernosť. Oni patria medzi najdôležitejších v mojom živote. Vždy strata niektorého štvornohého člena strašne bolí. Pred Vianocami sme prišli o milovaného štvornohého člena čivavu Lacka, bola to a ešte stále je pre nás veľká rana, pretože to prišlo z ničoho nič. Nikto sme na to neboli pripravení. Stále veľmi chýba a každý deň naňho myslíme. Ale verím, že sa ešte spolu stretneme, presne ako to je v príbehu Psia duša. Mám ešte border kóliu Chica (maximálny blázon do aportov), je mu jedno čo má v papulke na aportovanie, či loptu, kameň, papuču. Ale vždy v nej niečo má. Neviem síce ako to robí, ale dokáže mať aj aport v papulke aj štekať. Zaujímavé zároveň smiešne pre tých čo ho nepoznajú :D. Vždy a všade má svoje lopty. Miluje frisbee, skákanie do vody, vozenie v aute (výletník). Keby sa mi dalo pomohla by som všetkým chlpáčom v útulkoch, ale žiaľ to je nemožné, preto sa snažím prispievať útulkom, či už pošlem nejaké peniažky alebo sa zapojím do aukcii, ktoré organizujú útulky. Psy pre mňa vždy boli, sú a budú tými najúžasnejšími stvoreniami na zemi. A verím, že sa raz spolu zo všetkými svojími vernými stvornohými miláčikmi, ktorých som mala a budem mať stretneme. :*

(26. januára 2017 v 12:46)

Ma máme doma maznáčika.Volá sa Aslan a je to kríženec vlčiaka s huskym.V našej domácnosti máme heslo že pokial chceme psa pohladit nemali by sme sa k nemu zohýnat.Párkrát sme už aj nejakých maznáčikov našli,postarali sa o nich a pátrali po majiteloch(stále sa našli a boli nadšený že maznáčik neskončil niekde v útulku).A moj najoblúbenejší film so psíkmi je Hatchiko(nie som si istá či sa správne meno píše takto)...krásny film ktorý ma rozplakal a dojal k slzám.

(26. januára 2017 v 18:17)

Z môjho psieho miláčika menom ROI mám radosť už takmer 4 roky, ktoré bude onedlho oslavovať. Je to rotvajler a mnohí si už len pri vyslovení tohto slovíčka predstavia krvilačnú "šelmu", keďže toto plemeno je považované za bojovné. Moje čierne zlatíčko je však skôr taký mojkáčik ako dravec :) je to nesmierne učenlivý, hravý a inteligentný psík, s ktorým sme ako jedna duša. Je to môj najlepší priateľ, môj blízky, moja opora, moje všetko. Roi je moja spriaznená duša, a hoci pri týchto slovách by sa veľa ľudí len schuti zasmialo, tí, ktorí doma majú takéhoto miláčika, mi dokonale rozumejú. Roi pre mňa nie je len psom, je moje všetko. Keď sa smejem, usmieva sa so mnou, keď plačem, zotiera mi slzy jazykom a rozumie mi viac ako hociktorý človek. Šantíme spolu, chodíme na prechádzky, hráme futbal (mimochodom, Roi je strašne dobrý brankár a loptu vie zachytiť lepšie ako ktorákoľvek futbalová hviezda :)), mojkáme sa a vymýšľame hlúposť za hlúposťou. Odmala je to veľké šidlo, a najradšej počuje vetu: "Roičok, ideme vonku?" Vtedy je za sekundu na všetkých štyroch a usilovne vrtí chvostíkom. Skrátka, Roi je neodmysliteľnou súčasťou môjho každodenného života a neviem si bez neho predstaviť život. Ľúbim to moje čierne zlatíčko s iskričkami v očiach viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť a už navždy bude mojou súčasťou...

(26. januára 2017 v 19:09)

Mam nemeckeho spica je dokonaly nasa laska chodime stale na prechadzky je mi luto psikov z utulku lubim kazdeho psa

(26. januára 2017 v 20:07)

Mame doma 10-rocneho irskeho setra Alexa...je to pravoplatny clen nasej rodiny, lubime ho, je to totaaaaalny milacik... ma nas vsetkych omotanych okolo prsta,vsetko si vie vyzobronit :)

(26. januára 2017 v 20:57)

Ja osobne mám psíkov veľmi rada. Myslím si, že sú veľmi dobrými spoločníkmi a taktiež aj "terapeutmi". Avšak žiadneho psíka nevlastním, pretože bývam v byte a myslím si, že pes potrebuje svoj priestor. Mám totiž rada väčších typ plemien. Prichádzam do kontaktu so psom nášho suseda a mám ho veľmi rada a je asi kúsok pravdy o tom, že pes je naozaj najvernejšie stvorenie na svete. Vidno mu to na očiach :) Dúfam, že jedného dňa, keď budem mať pre psíka k dispozícii veľký dvor na šantenie, isto si nejakého zaobstaram.

(26. januára 2017 v 21:02)

Tak moj vzťah ku psíkom je veľmi dobrý. Ked som bola malá, mali sme píska, ktorý potom umrel, pretože už bol starý a mal za sebou aj nejaké tie dedinské bitke. Neskutočne sme ho oplakali a dlho sme sa pre ďalšieho nevedeli odhodlať. ... Až do doby spred asi 5 rojov, kedy sme sa rozhodli, že to so psíkom skúsime znovu. Na internete sme našli obrázok krásneho píska, ktorého nedávno prijali do útulku. Vyzeral presne ako náš starý psík a preto sme neváhali ani sekundu. O pár dní sme si ho boli vyzdvihnúť. Vyzeral ešte milšie ako na fotkach. Ale upozernili nás, že ho začiatku to bude ťažšie, pretože bol očividne týraný. Mal rany pod krkom a aj vytrhnúť srsť a bol chuducky. Keď sme ho priviezli, strašne sa bál a nechcel jesť nič iné iba piškóty a mlieko. Tak sme ho nakŕmili a nechali na dvore, aby sa vybehal. Lenže bol zvyknutý na ulicu a tak nám ušiel. Naháňali sme ho po celej dedine a našťastie sme ho chytili. Pre istotu sme ho potom dali na dvor na dlhú reťaz, aby nám už neušiel, pretože u susedov majú vlčiakom, ktorí by ho roztrhali. Po čase si na nás zvykol a naučil sa jesť všetko. (Veľmi mu chutí kuracie mäsko, babovka a bublanina) už je to niekoľko rokov čo je u nás a ja ho každým dňom zbožňujem viac a viac. Ale sanozrejme, na nášho bývalého píska nezabúdame a stále naňho myslíme.

(26. januára 2017 v 21:27)

Môj vzťah k psíkom je veľmi pozitívny, no nie vždy to tsk bolo. Keď som bola malá uhryzol má pes a od vtedy som sa bála každého jedného psa ktorý prešiel okolo mňa. Jedného dňa nám na záhradu dedo priniesol psíka malého vlčiaka, ktorého polícia nechcela lebo nebol ten pravý. Asi 2 týždne keď bol pusteny som nevychadzala s chaty. No raz som sa chcela ísť hojdat vonku na hombalku ktorú sme mali pripevnenu na strome a všetci ma uistili že pes nieje pusteny a že sa nemám čoho báť. Keď som sa hojdala pes sa cez malú skarku v búdi dostal von a sadol si k stromu. Ja som ostala sedieť na tej hojdalke bez toho aby som sa pohla. Potom podišiel ku mne a dal mi labku na moju nohu.Hrozne som sa bála ale keď som videla ten nevinný pohľad hneď som sa doňho zamilovala... Od vtedy sme boli najlepší kamaráti. Vďaka nemu som prekonala svoj strach a už sa nebojím :-) Doma psa nemáme pretože mamka má alergiu ale keď raz budem bývať bo vlastnom spoločnosť mi byde robiť bernský salašnícky psik :-)

(26. januára 2017 v 21:38)

Mám psíka maltezáka. Tento rok to bude 6 rokov a som rada, že ho vôbec ešte mám keďže minulý rok nám zo dňa na deň ochrnul. Bolo to popri štátniciach naozaj ťažké obdobie,samé návštevy veterinára, rehabilitácie, cestovanie len aby sme pomohli ako vieme. Stále nášho drobčeka máme, užíva lieky a dúfame že sa z toho dostane aj keď už nikdy to nebude ako predtým. Stále nám však dáva lásku ako aj my jemu. Snažíme sa pre neho spraviť všetko, pomôcť ako sa dá. V tejto situácii sa vo mne zrodila myšlienka pomáhať aj iným psíkom a tak som sa začala venovať pečeniu psích maškŕt a z predaja podporujem útulky na Slovensku. Nie je toho toľko koľko by som im najradšej dala ale keď vidím tú radosť v tých očiach stojí to za to.

(27. januára 2017 v 1:16)

Máme čierneho labradora Blackyho, maznáka a miláčika rodiny, ktorý je stále s nami v dome a von ide len keď sám chce :) Predtým sme mali rotweilera Bruna a dobermana Barta, osobne som skôr zaťažený na takéto plemená, aj keď ľudia sa ich často boja. Zastávam názor: pes je taký, ako si ho majiteľ vychová :)

(27. januára 2017 v 7:15)

Psy tvoria celý môj život :) Mám 10 ročnú fenku kríženca. Od malého decka som zbožňovala psov, no mama mi ich vždy zakazovala, pamätná veta: ,,Tu žiadny pes nikdy bývať nebude!" Mám ju od svojich 14tich, takže sme si spoločne preskákali kadečo, je pre mňa ako moje dieťa :) Nerozumiem úplne ľuďom, ktorí nemajú radi psov, lebo.. To je rodina, to je láska, ktorá nezradí, osobnosť, ktorú nikdy neprestaneš milovať, ba dokonca láska každým jedným dňom rastie a rastie, je to parťák, priateľ, ktorý nikdy nepovie nie. Ten pes je tu pre človeka stále, narozdiel od niektorých ľudí. Keď som ešte nemala svoju Leu, chodievala som aj do útulku venčiť psíkov, teraz už len občas vypomôžem nejakými staršími vecami po mojej Ley, typu staré peliešky, obojky, vodítka, misky, a dokúpim granule, konzervy, maškrty. Vždy sa veľmi v útulku potešia a ja mám z toho dobrý pocit :) Mali sme aj tzv. dočaskárov doma, bol to super pocit takto pomôcť, dnes už na to žiaľ nie je popri práci a každodenných starostiach bohužiaľ čas, a okrem toho rešpektujem mamin názor. Iné to bolo keď so mnou lomcovala puberta :D robila som všetko napriek :D Ale musím povedať, že môj tajný nesplnený sen je zlatý retriever :) Jednoducho zbožňujem všetko okolo psov (a labky!! všetko musí mať labky!! :D ) a veľmi rada by som si knižku prečítala :) :)

(27. januára 2017 v 8:45)

My sme "čerství" psíčkari. Pred dvomi mesiacmi k nám pribudla Lusy. Je to mopslík a je úžasná. Už dlhšie sme s manželom rozmýšľali, kedy si ho prinesieme....či je to dobré na zimu, či nepočkáme do leta. Rozhodla veta nášho 8-ročného syna: "Ja sa vzdám všetkých vianočných darčekov, ak nám kúpite psíka." A bolo rozhodnuté, sadli sme si k internetu a hľadali a hľadali a do týždňa bola Lusy u nás. Najskôr u mňa prevládali obavy, či to zvládneme, predsa je to zodpovednosť, ale an na chvíľu sme to neľutovali. Deti ju zbožňujú a my s manželom tiež. Keď mali v škole nakresliť najkrajší zážitok, tak syn nakreslil, ako sme si šli po nášho maznáčika.

(27. januára 2017 v 8:53)

Ja nemám psíka, pretože nemôžem kvôli alergiám. Moja mamka má však yorkhsíra a je to taký malý miláčik. Stále keď šli niekam napr. na dovolenku strážila som ho (aj napriek alergií, veď to chvíľku vydržím). On malá láska sa úplne zamiloval, dokonca a stalo, že keď sa vrátili z dovolenky ku nim ani nechcel ísť (držal sa mi pri nohe a nereagoval na volania), ale chcel ostať so mnou :D, čo bolo veľmi veľmi milé až som mala slzy v očiach. Doteraz keď prídem k rodičom na návštevu tak sa teší, že si až kúsok cvrkne. Pre mňa je však akékoľvek plemeno to najkrajšie, pretože ja zvieratá milujem celým svojim srdcom a dokážem ich lásku nie len prijímať, ale aj im dávať. Myslím,že zvieratá aj vycítia ak ich niekto má rád.

(27. januára 2017 v 9:32)

Psíky milujem, máme doma momentálne 5 mesačné šteniatko dlhosrstej kólie. Bola to moja vysnívana rasa psíka a konečne v 30tke sa mi splnil sen :-) Je to naše zlatíčko, člen rodiny :) Na to, že má iba 5 mesiacov je veľmi múdra, inteligentná, šikovná a hlavne, výborne si rozumie s našou 3 r dcérkou Simonkou. Stala sa z nich nerozlučná dvojica :-)

(27. januára 2017 v 10:02)

Teraz psíka nemáme, kvôli mojim zdravotným problémom, ale mali sme už troch, všetko pouličné zmesy, dvaja z nich boli z útulku a boli to tie najvernejšie a najmilšie stvorenia na svete. Keď sa mi zas raz pdodará mať štvornohého kamoša, opäť zavítam do útulku, pretože nemám vysnenú rasu a takto jednak pomôžem jednej opustenej duš a zároveň získam vereného kamaráta na celý život.

(27. januára 2017 v 11:40)

mame psika,teda fenku zlateho retrivera,je uplne uzasna,sice uz ma 12rokov,ale je neskutocna spolocnicka :)Obe dcerky ju zboznuju a vedia snou riadne vyvadzat,Miluje dlhe prechadzky a kupanie sa :)

(27. januára 2017 v 15:16)

Je škoda, že medzi výhercami sú ľudia, ktorí nesplnili druhú podmienku a to neoznačili nikoho v zdieľanom príspevku ale ho len zdieľali sebe na stranke, správne by takýto ľudia nemali byť zaradený do žrebovania lebo nesplnili podmienku buď niekomu zdieľať alebo aspon označiť niekoho v zdieľanom príspevku.