Príbeh O chlapcovi, ktorý rozumel psom

O chlapcovi, ktorý rozumel psom je dobrodružný príbeh o psoch a o veciach, ktoré niekedy nechceme vidieť. Gabika Futová prichádza tentoraz s dobrodružným príbehom o neľahkej téme pre staršie deti.
Chlapec, ktorý rozumel psom je príbeh o láske k zvieratám, ale aj o rôznych formách ich týrania. Keď učiteľka zobrala svoju triedu do útulku venčiť psov, chlapec, o ktorom je tento príbeh, si vybral toho najškaredšieho. Bola to iba školská úloha, no len do chvíle, kým pes Jety naňho neprehovoril. Tým sa spustila séria spoločných dobrodružstiev. A išlo naozaj o krk.

Vypočujte si úryvok z knihy.
Číta Daniel Fischer:

Začítajte sa do knižky:

Rodinná legenda vraví, že keď ma priniesli z pôrodnice, náš pes Beny – rasa pouličný mix –, si ľahol k mojej postieľke a odmietal sa od nej pohnúť. Stačilo, že som sa zamrvil, a bol okamžite na nohách. Neštekal. Iba pozorne sledoval, či sa budím, alebo sa mrvím len tak. Ak som sa budil, utekal po mamu, takže som vraj ani nemal šancu zaplakať. Bol to náš bejby alarm.
          Keď som podrástol, Beny ma naučil chodiť. Trpezlivo ma vodil, aj keď som ho určite kvákal, ako som sa ho držal, aby som nespadol. A potom, keď som dostal riadnu posteľ, spal mi pri nohách. Oficiálne spal v pelechu pri posteli, ale len čo sa za mamou zavreli dvere, vyskočil na posteľ a ležal tak, aby sa ma aspoň trochu dotýkal.
          Keď umrel, bol som vlastne ešte malý. Vraj som za ním tri dni nariekal. A odvtedy som vraj málovravný. Ďalšieho psa som odmietal. A odmietam ho dodnes, pretože Beny bol jedinečný. A nenahraditeľný. A ja mám jednoducho zlý pocit, že ak sa do nejakého psa zamilujem, budem to raz veľmi ľutovať.
          Všetko sa začalo, keď nás naša učka vzala cez vyučko do útulku. Priznala sa nám, že tam chodieva pomáhať, hlavne venčiť psíkov, aby netvrdli celé dni v klietkach. A že nás tam berie v nádeji, že psíkov začneme venčiť aj my.
          Bolo mi jedno, ktorého psa mi dajú, a tak sa mi ušiel malý strapatý oriešok. Vcelku škaredý. Nemal som v úmysle získať si ho. Ani som ho nepohladkal. Chcel som splniť učkino želanie, psíka vyvenčiť, vrátiť ho a nikdy viac sa do útulku nevrátiť.
          Pes sa volal Jety. Kráčal vedľa mňa na vôdzke, sem-tam čosi ovoňal, sem tam zdvihol nohu.