Príbeh, ktorý vás pohladí po duši. Jedna dobrá vec

Život je ako horská dráha.
Už keď ste na vrchole môže vás nepríjemne prekvapiť strmý pád.
No rovnako keď sa vám nedarí, hádžu vám polená pod nohy, trápite sa...môže prísť jedna dobrá vec a tá vám otočí život o stoosemdesiat stupňov.
Presne o tom je feel-good príbeh od Alexandra Potterovej – Jedna dobrá vec.

Liv Brooksová po rozvode impulzívne vymení svoj londýnsky mestský život za hornatý Yorkshire. Chce začať odznova. No to nie je vždy jednoduché. Z miestneho útulku sa rozhodne adoptovať psíka Harryho, aby jej nebolo tak smutno. Každý deň sa spolu prechádzajú po okolí, aby Liv lepšie spoznala svoj nový domov, a postupne zisťuje, že nie je jediná, ktorej by prospel nový štart. Spoznáva staršieho osamelého pána Valentína, mladého bojazlivého chlapca Stenleyho a Mayu, tínedžerku, ktorá je nahnevaná na celý svet. A veci sa pomaly začínajú meniť.

Liv odhalila jedno veľké tajomstvo:

"Všetko, čo potrebujeme k tomu, aby sa nám oplatilo znovu žiť, je aspoň jedna svetlá stránka. Jedna dobrá vec, náhodné ľudské gesto - ako napríklad úsmev neznámeho človeka, priateľské objatie alebo nejaká náhodná a nečakaná láskavosť, ako keď ti v kaviarni urobia do kávovej peny škoricové srdiečko. Alebo aj starý zanedbaný pes, ktorý nemá meno. Jedna dobrá vec, jediná svetlá stránka, dokáže úplne zvrátiť chod udalostí. Má silu uzdraviť naše srdcia, inšpirovať odvahu a radosť, vytvoriť skutočné priateľstvo, ktoré dokáže znovu zjednotiť celú komunitu. Alebo dokonca niekomu zachrániť život..."

Alexandra Potterová o svojej knihe:

Jedna dobrá vec je pozitívna, pohodová kniha, ktorá je akoby vaším priateľom. A miestami aj veľmi zábavná, vtipná a Liv sa nebojí zo seba uťahovať. Ako v scéne s rohožkami, keď bola v obchode a ktosi si ju poplietol s predavačkou...

„Prepáčte, kde nájdem rohožky?“
 „Prosím?“ prestanem pozerať do zoznamu a vidím, že na mňa spýtavo hľadí akýsi chlap.
„Hľadám rohožky,“ vysvetľuje a ďalej na mňa vypliešťa oči. Ako to myslí, že hľadá rohožky? „Uhm... ale ja tu nepracujem.“
„Och, v poriadku, tak prepáčte.“ Chlapík náhlivo odkráča a ja cítim, ako mi očervenejú líca. V skutočnosti sa nepomýlil. Ak niekto vie všetko o rohožkách, tak som to určite ja. Manžel mi ušiel s mladučkou babou, ktorá by mohla byť jeho dcéra, a čo som urobila ja? Vyžehlila som mu košele. Ale aspoň som to bola ja, kto požiadal o rozvod. Cítiť sa ako rohožka, o ktorú si obtierajú nohy, je jedna vec, byť obeťou je niečo oveľa horšie...

Milan Buno, knižný publicista