Prežila smrť. Aký bude teraz jej život?

Teraz je tu pokračovanie, ktoré zatočí s vašimi pocitmi. „Surový, úprimný, naliehavý a nemilosrdný. Taký je román Sotva dýcham,“ tvrdí Tracey Garvis Graves, autorka New York Times bestselleru Na ostrove,

Pred šiestimi mesiacmi som bola mŕtva. Srdce v mojej hrudi nebilo. Z pier mi nevychádzali nádychy ani výdychy. Už nebolo nič a ja som bola mŕtva.
Nie je ľahké myslieť na to, že neexistujete – nezáleží na tom, ako veľmi som po celé tie roky túžila byť neviditeľná. Tak som sa rozhodla, že na nič z toho nebudem myslieť.
Úprimne, nepamätám si, čo sa v tú noc stalo. Jediné, čo mám, sú záblesky a momenty paniky, ktoré sa mi vracajú v nočných morách. Ale detaily zmizli. A ja tie biele miesta nechcem zaplniť...

Začalo sa to knihou Dôvod dýchať. Teraz na vás čaká pokračovanie young adult trilógie Dych. V novinke Sotva dýcham sa opäť stretnete s Emmou Thomasovou, ktorá prežila vlastnú smrť...
Príbeh je plný silných emócií, nečakaných zvratov a okamihov, ktoré hlavnej hrdinke menia život. Začítajte sa do Emminho osudu.

„V duchu som sa pripravovala na jazdu po horskej dráhe emócií a ukázalo sa, že zbytočne. Nikdy sa nebudete vedieť pripraviť na to, čo príde, a to je jeden z miliónov dôvodov, prečo milujem Rebeccu Donovanovú.“
Teen Readers’ Diary

Objednajte si novinku Sotva dýcham hneď teraz.

Emma dostala šancu žiť a podarilo sa jej dostať sa z pekla, ktoré dennodenne zažívala so svojou tetou. Pomaly sa spamätáva zo strašnej traumy a skúša žiť bez strachu. Každú noc ju však prenasledujú strašidelné sny.

Po čase strávenom v Sarinom dome sa rozhodne presťahovať sa k svojej matke. Emmina dobrota a viera v ľudí  jej dlho bráni uvedomiť si pravdu o svojich blízkych. To, že ani život s vlastnou matkou Emme nedodá pocit šťastia a pokoja, po ktorom celý život túži, ju trápi a ponára sa čoraz hlbšie do ponurých zákutí svojej duše. O jej tajomstve už vie celý Weslyn, navyše s matkou po boku ju čakajú ďalšie nepríjemné situácie. Modriny síce zmizli, ale jazvy sa nezahoja.

Budú Evan a Sara stačiť na to, aby si Emma uvedomila, že aj ona si zaslúži ozajstný život? Čo všetko si ešte bude musieť vytrpieť, kým bude naozaj šťastná? A podarí sa jej vôbec niekedy spať pokojne, bez nočných môr?

„Cítila som smútok, nádej, radosť a zúfalstvo...
Na konci som bola absolútne vyčerpaná, ale tiež neskutočne zvedavá, čo sa bude diať ďalej.“
A Dream of Books

Prečítajte si krátky úryvok z novinky Sotva dýcham:
PROLÓG

Pred šiestimi mesiacmi som bola mŕtva. Srdce v mojej hrudi nebilo. Z pier mi nevychádzali nádychy ani výdychy. Už nebolo nič a ja som bola mŕtva.

Nie je ľahké myslieť na to, že neexistujete – nezáleží na tom, ako veľmi som po celé tie roky túžila byť neviditeľná. Tak som sa rozhodla, že na nič z toho nebudem myslieť.

Môj psychológ mi kázal zapísať do tohto denníka všetky myšlienky a pocity. Po mesiacoch, počas ktorých som sa tejto úlohe vyhýbala, som sa rozhodla skúsiť to – možno mi to pomôže konečne zaspať. Pochybujem o tom, ale skúsim všetko.

Úprimne, nepamätám si, čo sa v tú noc stalo. Jediné, čo mám, sú záblesky a momenty paniky, ktoré sa mi vracajú v nočných morách. Ale detaily zmizli. A ja tie biele miesta nechcem zaplniť.

Zobudila som sa v nemocničnej izbe, s tmavou modrinou na krku, neschopná slova. Mala som obväzy na zápästiach, aby chránili odretú kožu. Vykĺbené rameno mi viselo na háku a zlomený členok po operácii som mala v sadre. Neviem, čo sa stalo, že to dopadlo takto. Jediné, na čom mi záleží, je to, že dýcham.

Policajti mi dávali otázky. Doktori mi dávali otázky. Právnici mi dávali otázky. Vždy, keď chceli hovoriť o detailoch, zatvorila som im dvere pred nosom, alebo som odišla z miestnosti. Evan a Sara mi sľúbili, že ani oni predo mnou nebudú hovoriť o podrobnostiach. Síce so mnou v tú noc neboli, ale na súde boli prítomní po celú dobu – bolo to také krátke, ako sa len dalo.

Carol...

I napísať jej meno je pre mňa neuveriteľne ťažké. Prosila o milosť. Nevidela som ju. Nemusela som svedčiť. Nemusela som počúvať výpovede svedkov. Predvolali Saru a Evana, ale ja som to nedokázala – hoci právnici moju prítomnosť vyžadovali.

A George... Z toho mála, čo som zachytila, viem, že tam v tú noc bol. Bol to on, kto zavolal sanitku. Nevzniesli proti nemu obvinenia. Prosila som ich, aby to nerobili. Leyla a Jack predsa potrebujú svojho otca. A teraz... Teraz ani neviem, kde sú. Je mi to tak ľúto. Nemohla som. Bolí ma, keď si na nich pomyslím.

Sara a Evan ma v tú noc takmer opustili. Snažila som sa ich presvedčiť, že som v pohode, ale len čo zbadali moje kruhy pod očami, vedeli, že nie som. Popravde, nechcela som byť sama.

O prípad sa zaujímali aj médiá, ale bol to uzatvorený proces, a pretože som maloletá, záznamy zostali zapečatené (som si istá, že mi pomohol Sarin otec) – takže noviny nemali až tak veľmi o čom písať.

Mesto bolo plné správ o pokuse o vraždu a človek si ani nedokáže predstaviť, aké to bolo vrátiť sa do školy, alebo stretnúť hocikoho z Weslynu. Šepkanie. Ukazovanie. Pohľady, ktoré ma prenasledovali na každom kroku. Stala som sa morbídnou celebritou – dievčaťom, ktoré prežilo svoju smrť.

Dokonca aj učitelia sa ku mne začali správať inak, akoby čakali, kedy sa zrútim. Skupinka učiteľov, ktorá ma v ten deň videla, je neskutočne opatrná. Práve ich správanie dalo celú vec do pohybu. Oni zavolali úradom skôr, ako hovorili so mnou, a zavolali aj Georgovi, keď som odišla zo školy.

Carol musela zistiť, že volali Georgovi, alebo jej kvôli obvineniu zavolal niekto z úradov. Je to však jedno, pretože sa ma nesmierne túžila zbaviť– už naveky. Už nezáleží na tom, prečo to spravila. Už mi nemôže ublížiť.

Ja ubližujem. Nebudem to popierať. Najmä preto, že tento denník nikto nikdy neuvidí. Môj členok už nikdy nebude ako predtým a neustále mi bude pripomínať, čím som prešla. Snažila som sa uzdraviť a napriek očakávaným následkom som sa po štyroch mesiacoch vrátila do futbalového tímu. Zo začiatku som po každom tréningu či zápase plakávala v sprche. Bolesť bola neznesiteľná, ale teraz ju už takmer neregistrujem.

Nič nevyzerá ako predtým. Nič nie je také ako predtým. Neviem si predstaviť, ako to vysvetlím Sare a Evanovi. Neviem, či to pochopia. A nie som si istá, či to vôbec spravím.

Chcela, aby som zomrela.

Neustále si opakujem, že tu už nie je. Je vo väzení, kde môže ostať navždy, presne tak dlho ako sa jej budem báť. Ale necítim sa v bezpečí. Najmä každú noc, keď zatváram oči a ona je tam, čaká na mňa.

Musím vypadnúť z Weslynu. Ďaleko od tých pohľadov. Ďaleko od tieňov, ktoré ma prenasledujú. Ďaleko od bolesti, ktorá ma ničí vtedy, keď to najmenej čakám. Ešte šesť mesiacov a bude po všetkom. Začnem odznovu, s dvomi ľuďmi, ktorých mám zo všetkých najradšej.

Ale čo sa stane v mojom živote, to sa nedá predvídať, a v priebehu šiestich mesiacov sa môže prihodiť ešte veľa vecí.

Milan Buno, 20.2.2015