bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka







Prečo ľudia veria nezmyslom?

Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov...

Práve vyšla nová kniha Prečo ľudia veria nezmyslom, ktorá sa touto témou zaoberá.

Dozviete sa o prirodzených konšpirátoroch, prečo trollovia trollujú a ako redukovať nepodložené presvedčenia pomocou kritického myslenia.
Kniha sa venuje aj mladým a deťom – ako sa vyvíja ich kritické a vedecké myslenie?
A aké sú zákernosti posudzovania rizika a pravdepodobnosti?

„Mohlo by sa zdať, že zápas s nepodloženými presvedčeniami je zápas s veternými mlynmi. Ako môžeme dúfať, že sa nám podarí vyhrať zápas nad demagógmi, ktorí majú k dispozícii množstvo financií na vedenie kampane, alebo nad trollmi, ktorí šíria nenávisť na internete z relatívneho bezpečia a beztrestnosti anonymity?“ pýta sa v úvode jeden zo spoluautorov Marek Jurkovič.

Je zaujímavé, paradoxné a zároveň alarmujúce, že aj keď o svete dnes vieme viac než kedykoľvek predtým, ľudia stále často dôverujú nepodloženým informáciám. Nie overeným vedeckým poznatkom.

Jedným z cieľov knihy Prečo ľudia veria nezmyslom je informovať. Informovať o povahe našich problémov s nepodloženými presvedčeniami a o dôvodoch, prečo sa u nás tieto problémy vyskytujú: ako nás často klame naša vlastná myseľ (1. kapitola), že náš postoj k zdrojom informácií je často veľmi povrchný a jednostranný (2. kapitola), prečo nás často nezmysly priťahujú (3. kapitola) a prečo je ťažké sa ich vzdať (4. kapitola).

História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo „záhrobia“, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme.

Kniha Prečo ľudia veria nezmyslom je určená všetkým, ktorých zaujíma téma ľudskej psychológie a najmä téma psychológie viery v nepodložené presvedčenia. Napísaná bola tak, aby jej porozumenie nevyžadovalo nadpriemernú znalosť odbornej terminológie alebo schopnosť interpretovať komplikované tabuľky a dáta.

Prečítajte si úryvok z kapitoly Prirodzení konšpirátori:

Konšpiračné teórie dnes zažívajú svoj zlatý vek a to na viacerých úrovniach: z pohľadu ich popularity a viditeľnosti, z intenzity odporu voči nim v časti spoločnosti i z miery záujmu o ich vedecké skúmanie. Posledné desaťročia priniesli vďaka internetu a sociálnym sieťam zmeny v spôsobe ich šírenia a ovplyvnili ich viditeľnosť a dostupnosť. Internet umožňuje okamžité, globálne a v zásade nekontrolované zverejnenie akejkoľvek informácie takmer bez nákladov. Konšpiračné teórie sú tak prístupné oveľa väčšiemu publiku ako v minulosti. Napriek tomu nie sú konšpiračné teórie ničím novým a poznáme ich z dávnej histórie. Práve príklady z minulosti nám ukazujú, ako ľahko môžu konšpiračné teórie viesť ku tragickým dôsledkom. Súčasné konšpiračné teórie sú osadené do moderných reálií a kontextu, no samotné témy, ktoré prinášajú, a spoločenské situácie, v ktorých sa vyskytujú, sa opakujú naprieč časom a priestorom. Z toho sa dá usúdiť, že existujú aj isté všeobecné a od kontextu nezávislé príčiny tohto javu.

Pre zrozumiteľnosť je potrebné si najprv vyjasniť, čo konšpiračné teórie vlastne sú. Na to sa treba pozrieť na dve veci. Po prvé na to, čo je ich obsahom – aký druh informácie prinášajú. A po druhé, aká je ich sociálna dynamika – ako sa šíria v spoločnosti. Obsah konšpiračných teórií vyplýva už z toho, ako sa nazývajú. Sú to predstavy kladúce za príčinu rôznych javov tajné sprisahania, teda plánované a skryté pôsobenie skupín ľudí a organizácií, zacielené na poškodenie alebo ovládanie verejnosti. Okrem toho sa konšpiračné teórie radia medzi tzv. fámy. Za fámy sa považujú také informácie, ktoré si pravdivosť síce nárokujú, no nie sú dostatočné na jej posúdenie a z hľadiska sociálnej dynamiky sa prejavujú rýchlym a spontánnym šírením od jednotlivca k jednotlivcovi.

V tejto kapitole sa pokúsim vysvetliť, ako spolu súvisí sprisahanecký obsah a spontánnosť, s akou sa konšpiračné teórie šíria. Pokúsim sa vysvetliť paradox, prečo sa práve neoverené informácie vyznačujú takou naliehavosťou a presvedčivosťou...

Milan Buno, knižný publicista

 

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.