bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







V srdciach detí i dospelých (2.3.2011)

Podjavorinská Jej rozprávky poznáme všetci.
Asi všetci poznáme nezbedného vrabčiaka Čima a jeho krásnu žienku Čin. Príbeh ich vrabčej lásky sprevádza celé generácie rodičov a detí. Veselá rozprávočka o nezbedných vrabcoch nechýba v nejakej forme snáď v žiadnej domácej knižnici. A čo Žabiatko alebo Zajko Bojko? Či Veršíky pre maličkých? Aj tie poznáte? Ľudmila Podjavorinská sa usadila v srdciach mnohých z nás, nech už sme deti alebo dávno dospelí. Dnes uplynulo presne 60 rokov od je úmrtia.
Podjavorinská V poézii sa ako najmladšia príslušníčka stala prvou slovenskou poetkou knižne vydaných básní. Podjavorinská je jednou zo štvorlístka slovenských spisovateliek (Šoltésová Podjavorinská Vansová Timrava), ktoré v druhej polovici 19. storočia svojimi dielami pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň.

Podobne ako jej kolegyne, Podjavorinská prežila život skromný, materiálne chudobný, no o to bohatší duchovne. Narodila sa v Horných Bzinciach (dnes Bzince pod Javorinou) a už základné vzdelanie si dopĺňala sústavným čítaním a v literárnom talente ju podporoval aj strýko, bibliograf Ľudovít Rizner.

Písať začala už skoro, v pätnástich rokoch jej vyšla vo vládnych Slovenských novinách práca Turecká svadba, o rok zas črta Na Štedrý večer. Potom už písať neprestala. Publikovala pod rôznymi pseudonymami, no pseudonym Podjavorinská zatienil aj jej občianske meno. Keď vyšla jej básnická prvotina Z vesny života (1895), kritika ju privítala ako prvú slovenskú poetku. Uznanie mladej poetke vyslovovali aj Terézia Vansová, Pavol Orságh Hviezdoslav, Božena Slančíková-Timrava, ktorá hlavne vysoko vyzdvihovala jej detskú poéziu.

Podjavorinská Podjavorinská napísala niekoľko veršovaných poviedok (Po bále, Na bále, Prelud), balady (Balady a Balady a povesti), v próze od začiatku čerpala námety z dôverne blízkeho dedinského prostredia. Veľký prínos má aj pre dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež. Verše pre deti uverejňovala v rôznych detských periodikách (Zornička, Včielka, Priateľ dietok) a bola kmeňovou autorkou časopisu Slniečko.

Nádherné sú zveršované anekdoty zo života ľudí, zasadené do sveta zvierat, napríklad Medový hrniec, potom celé príbehy zvieracích hrdinov vo veršovaných rozprávkach, ako Zajko-Bojko, Čin-Čin, symbolické a realistické rozprávky Čarovné skielka či novela Baránok boží. Ako jedna z prvých uverejnila už koncom 19.storočia niekoľko prekladov z ruštiny. V roku 1947 jej udelili titul národná umelkyňa. Zomrela 2. marca 1951 v Novom Meste nad Váhom.

Zdroj a foto: Slovenský biografický slovník, Encyklopédia Slovenska, TASR