Po Pasažierovi je tu Pútnik

Alexandra Brackenová je momentálne podľa New York Times najpredávanejšou autorkou a v pokračovaní série Pasažier čitateľom opäť prináša nádherne detailnú a napínavú cestu časom. Zavedie nás z New Yorku či San Francisca až do rímskeho Kartága, cisárskeho Ruska či k vatikánskym katakombám.

Etta Spencer netušila, že je cestovateľkou, kým sa neocitla na míle a roky vzdialená od svojho domova. V pokračovaní napínavého príbehu o cestovateľoch v čase Pútnik sa mladá talentovaná huslistka znova vydáva na dobrodružné putovanie, aby ako prvá našla astroláb - mocný nástroj, ktorý dokáže navždy zmeniť minulosť aj budúcnosť. Získať sa ho však snažia aj Tiene - tajuplní nepriatelia, ktorí sú pripravení zabiť každého, kto sa im postaví do cesty. Ettu aj Nicholasa, ktorý sa ju zúfalo snaží vypátrať v čase, čaká tvrdý súboj nielen o astroláb, ale aj o právo na ich lásku.

Začítajte sa do novinky Pútnik:

Kedysi mala bábiku s namaľovaným úsmevom, svetlými vlasmi a očami, ktoré sa podobali na jej vlastné. Dlhý čas ju sprevádzala úplne všade – bola jej spoločníčkou pri čaji, keď Alice cestovala s jej otcom, dôverníčkou, keď náhodou počula, ako si jej rodičia šepkajú tajomstvá, niekým, kto ju musel vypočuť vždy, keď to neurobil nikto iný. Volala sa Zenobia – tak ako bojovná kráľovná z púšte, o ktorej jej rozprával starý otec. No jedného dňa, keď ju Henry Hemlock naháňal po záhrade, jej bábika spadla, ona jej šliapla na krk a krehký porcelán sa rozbil na márne kúsky. Pri tom desivom zvuku jej srdce vyskočilo až do hrdla.
Teraz, keď počula, ako krk jej mamy praská pod pätou toho muža, jej obrátilo žalúdok a vyvracala sa do vlastných rúk. Po miestnosti sa prevalila vlna ohnivej energie a niesla v sebe všetok drvivý chaos najbližšieho priechodu, ktorý skolaboval. Tlaková vlna ju vrhla o stenu. Pri tom chvení vzduchu sa jej roztriasli kosti a rozboleli ju zuby.
Mŕtva.
Rose zadržala dych a pevne zavrela oči. Jej otec zareval z miesta, kde ho ten zahalený muž pripichol o podlahu mečom, ktorý mu zabodol do pleca. Vedela, že nemá zmysel kričať spolu s ním alebo pokúšať sa dosiahnuť na matku tak, ako po nej siahal otec. Tajná skriňa zabudovaná do steny za policami na knihy ju ochráni, tak ako jej to sľuboval starý otec, no iba ak bude potichu a ani sa nepohne. Tenká prasklina medzi zadnou stenou knižnice a skriňou bola práve taká veľká, aby nikto nevidel ju, ale ona sa mohla pozerať von.
Popoludnie sa nebadane zmenilo na večer. Obed dolu v jedálni stále ležal na stole takmer nedotknutý – ich jediným varovaním pred votrelcami bolo vrčanie a štekanie susedovho psa, no to veľmi rýchlo utíchlo. Jej otec mal len toľko času, aby zasvietil lampy a zapálil oheň v kozube a mama ju stihla skryť, kým sa na schodisku ozvali kroky. Teraz mala pre teplo a žiaru v miestnosti pocit, akoby temnota dýchala.
„Vravel som, že máš spolupracovať.“ Ten muž mal na sebe drahý čierny kabát so striebornými gombíkmi s vyrytými symbolmi, ktoré však Rose v tej tme nerozoznávala. Spodnú polovicu tváre mu zakrýval tenký čierny šál, no vôbec netlmil zamatový zvuk jeho hlasu.
„Nemusím byť takýto. Vzdaj sa svojho nároku na astroláb, daj mi ho a tým sa to medzi nami uzavrie.“
Rozbité sklo a rozhádzané papiere mu vŕzgali pod nohami, keď prešiel okolo jej mamy... okolo jej...
Nie. Starý otec sa čoskoro vráti zo stretnutia. Vravel, že ju ukryje a starý otec plnil svoje sľuby. On dá zase všetko do poriadku. Toto bola... toto všetko bola iba nočná mora. Bola to len jej hlúpa malá myseľ, čo si vysnívala všetky tie príbehy o Tieňoch, ktoré si prišli po deti cestovateľov. Toto všetko sa čoskoro skončí a ona sa zobudí.
„Odporné – monštrá – vy všetci!“ Otec sa pokúsil vytiahnuť meč zo svojho pleca držiac ho za čepeľ, no zanechal na nej len krvavé stopy. Muž stojaci nad ním sa vzápätí oprel o ozdobnú rukoväť meča, čím ho zatlačil ešte hlbšie. Otcom myklo a nohy mu vystrelili do vzduchu.
Mama sa nehýbala.
Rose sa z hrdla tlačilo ostré, horúce nutkanie vykríknuť. Prúd páchnucej krvi presakoval do koberca a pomaly si razil cestu k svetlým vlasom jej mamy.
Otec sa znova snažil dostať na nohy a jednou rukou zovrel ťažidlo na papier, ktoré na začiatku potýčky spadlo z neďalekého stola. Z pľúc sa mu vydral výkrik, ako vrhol kameň smerom na hlavu maskovaného muža. Ten ho však ľahko chytil a potom od ďalšieho maskovaného muža, ktorý strážil pri dverách, vzal druhý meč s tenkou čepeľou. S potlačeným výkrikom ho zabodol do otcovej ruky, ktorú tým tiež znehybnil. Keď jej otec skríkol od bolesti, jeho rev nebol dosť hlasný na to, aby prehlušil smiech maskovaného muža. Musíš sa pozerať, pomyslela si Rose a pritiahla si kolená k brade. Musíš povedať starému otcovi, čo sa stalo.

Milan Buno, 16.9.2017