Percival Everett dáva hlas mužovi, ktorého príbeh bol doteraz zamlčaný

V citlivo poňatom románe, prekypujúcom elektrizujúcim humorom a zdrvujúcimi postrehmi, sa zotročený Jim a mladý Huck Finn snažia dostať na vytúžený sever. Cestou pritom spoznávajú nielen seba navzájom, ale aj krajinu, ktorú nazývali domovom. Hlboké a vytrvalé hľadanie ľudskosti prerozprávané tentoraz Jimovými slovami odhaľuje jeho prenikavý intelekt, ale aj ľudský súcit a túžbu po pokoji a slobode, ktorú cíti každý človek.

Percival Everett nie je v americkej literatúre žiadnym nováčikom. Je známy svojou odvahou a intelektuálnou hĺbkou – a v románe James dosiahol nový vrchol.

Jeho verzia Jima nie je len „otrok túžiaci po slobode“. Je to muž, ktorý číta, rozmýšľa, analyzuje, no zároveň musí predstierať, že je negramotný a jednoduchý, aby prežil v rasovo rozdelenej spoločnosti. Everett tak otvára tému jazykovej masky. Jim sa učí hovoriť tak, aby ho bieli páni nepovažovali za hrozbu.

Percival Everett sa v posledných rokoch zaradil medzi najvýznamnejších amerických autorov – a James potvrdzuje, že právom.
Kritici o ňom píšu ako o „majstrovskom prepisovaní klasiky“, o „románe, ktorý sa stane povinným čítaním pre novú generáciu“. The New York Times ho označil za „brilantný a odvážny literárny čin“, zatiaľ čo The Guardian ho vyzdvihol ako „najdôležitejšie dielo o americkom otroctve od čias Toni Morrisonovej“.

Román sa stal finalistom Bookerovej ceny 2024 a v Spojených štátoch vyvolal búrlivú diskusiu o rasových stereotypoch, historickej pamäti a úlohe klasickej literatúry v 21. storočí.

Cesta po Mississippi ako cesta k sebe

Na povrchu je James príbehom o úteku a dobrodružstve. V hlbšej rovine je to však román o identite, jazykovej slobode a vnútornej sile človeka. Everett sa nebojí ukázať, že aj v najväčšom ponižovaní sa môže skrývať vznešenosť – a že odvaha myslieť a cítiť je sama o sebe revolučná.