Obľúbená rodinná sága Kaviareň U anjela je v závere

V kaviarni U anjela je pokojnejšie. Vonku sedí len jedna dvojica pri víne, sú pohrúžení do rozhovoru a občas si odpijú z pohára. Svetlana dnes večer vypomáha a už dvakrát sa opýtala, či si ešte niečo želajú, ale tým dvom očividne nič ku šťastiu nechýba...

Wiesbaden 1959.
V kaviarni U anjela teraz šéfuje dcéra Hilda a prináša do tradičného podniku čerstvý vietor. Boj s konkurenciou si vyžaduje nové nápady a zmeny. Prijme teda nového cukrára, ktorého lahodné tortičky lákajú do podniku čoraz viac hostí. Osobný život Hildy i jej sesternice Luisy sa však otriasa v základoch. Hildin manžel Jean-Jacques si kúpil v blízkom okolí vinicu a s rodinou trávi iba víkendy. Jeho nová pomocníčka, príťažlivá Francúzka Simone, mu pomáha nielen vo vinici, ale obsluhuje aj turistov, ktorí s obľubou navštevujú vinárničky v Porýní. Zatiaľ čo sa tejto dvojici darí, Hilda začína na Simone žiarliť.

Aj Luise má starosti, jej manžel hudobník Fritz očividne pred ňou niečo tají. Prečo jej zamlčal, že už nehrá v orchestri na prvé husle? Hildina švagriná Svetlana si nevie dať rady s dospievajúcim synom Mišom, ktorý prejavil túžbu spoznať rodinu svojho nebohého otca, nadporučíka wehrmachtu, ktorý sa zaľúbil do Rusky. Obsah neočakávaného listu otvorí staré rany z vojnových čias a dotkne sa všetkých členov rodiny. Existencia kaviarne U anjela je ohrozená...

Kaviareň U anjela: Dcéry nádeje je krásny, pútavý, romantický i napínavý príbeh o tom, aké spletité môžu byť naše cesty, no nikdy sa nemožno vzdávať. Že treba pristupovať k iným úctivo, neurážať a nehaniť, ale vedieť odpúšťať. Že na rodine záleží, musí byť súdržná, nech sa vzťahy vyvíjajú akokoľvek.
Brať ľudí takých, akí v skutočnosti sú a rešpektovať ich. Pretože každý sme iný, no navzájom sa vieme skvele inšpirovať a posúvať dopredu.

Ráno ju Jean-Jacques zobudí krásnym, nežným spôsobom, hoci dnes má naponáhlo. Ľúbostná predohra je kratšia ako na dovolenke, napriek tomu si Hilda užíva jeho vášeň. Keď príde na vec, jej milovaný je stále divý a nespútaný, ako to má rada. Musí však priznať, že aj ona sa činí. Keď napokon vyčerpaní a uspokojení ležiavedľa seba, pohľad jej padne na hodiny na nočnom stolíku a zistí, že je iba pol šiestej.
„Nedá sa nič robiť,“ vzdychne si Jean-Jacques a odhrnie prikrývku.
„Musím vstať. Objednal som robotníkov, ma colombe. Hor sa do roboty...“
Samozrejme. V jeho vinici narástla burina a treba viazať mladé výhonky. Dovolenka sa skončila – znovu sa začína bežný manželský život, to znamená: ona sa stará o kaviareň a Jean-Jacques pracuje vo svojej malej vinici. Tak to je od jari do neskorej jesene, predvlani oberali posledné hrozno až v decembri. Na ľadové víno. Jean-Jacques nebol s výsledkom spokojný, ale neodradí ho to, aby to skúsil znovu.