Úvodná stránka › Aktuality › „Ešte si to musím zakódovať v hlave“ (9.10.2009)

„Ešte si to musím zakódovať v hlave“ (9.10.2009)

Tvrdí prekvapená laureátka Nobelovej ceny

„Ešte stále tomu neverím, aj keď to viem,“ povedala v Nemeckom knižnom obchode čerstvá laureátka Nobelovej ceny za literatúru, nemecky píšuca prozaička, poetka, esejistka pochádzajúca z rumunského Banátu Herta Müllerová. Informáciu zo Štokholmu podľa vlastných slov ešte takpovediac nemá zakódovanú v hlave. ”Nečakala som to. Nedokážem o tom ešte hovoriť,” pokúšala sa odvrátiť záplavu otázok prítomných novinárov z Nemecka i zahraničia.

Aj keď nemecká prozaička nepatrila podľa stávkových kancelárií medzi hlavných favoritov na Nobelovu cenu za literatúru 2009, už niekoľko rokov sa jej meno objavovalo v širšom okruhu literátov, ktorých ocenenie nemôže byť považované za prekvapenie. laureátka Nobelovej ceny

Rodáčka z Nemcami obývanej oblasti rumunského Banátu pocítila svojho času na vlastnej koži mechanizmy útlaku rumunského režimu diktátora Nicolae Ceaušesca. Neprekvapuje preto, že sa vo svojich prácach opakovane vracia k utrpeniu, vylúčeniu zo spoločnosti a ohrozeniu ľudí v totalitných režimoch. Popri diktatúre sa autorka venuje vo svojich dielach aj problematike národnostných menšín vo východnej Európe. Aj preto ju označujú ako kronikárka všedného života v podmienkach diktatúry.

Po štúdiu rumunskej literatúry a germanistiky na univerzite v Temešvári pracovala Müllerová ako prekladateľka v strojárskom závode. Keď tam odmietla spoluprácu s obávanou rumunskou tajnou službou Securitate, prišla o zamestnanie a živila sa ako učiteľka nemčiny. Jej literárny debut sa na trhu objavil v cenzurovanej podobe; napokon po celom rade represívnych opatrení, vrátane výsluchov a domových prehliadok, sa mohla v roku 1987 presídliť do Berlína.

Jej najnovší román Atemschaukel, nominovaný na Nemeckú literárnu cenu 2009, je príbehom dvoch hlavných postáv - rozprávača rumunského Nemca Lea, ktorý informuje o piatich rokoch v sovietskom pracovnom tábore, a v jeho predstave existujúcu postavu charakteru akéhosi ducha, s ktorým chce ako hladujúci zápasiť. Nejde tu o literatúru faktu, ale o metaforami sa hemžiaci špičkový román. Nechýbajú v ňom autorkine vlastné skúsenosti z pobytu v tábore nútených prác na Ukrajine v roku 1945.

Nie je prehnaním tvrdiť, že po zisku Nobelovej ceny za literatúru, dotovanej sumou desať miliónov švédskych korún (1,09 milióna eur), dosiahla Herta Müllerová v oblasti ocenení takmer všetko, na čo autor literárnych textov vôbec môže pomýšľať. Doma už má Európsku literárnu cenu Prix Aristeion, Cenu Franza Kafku, Literárnu cenu Nadácie Konrada Adenauera. Jej diela preložili doteraz do 24 jazykov.

Zdroj a foto: DPA, APA, New York Times, TASR