Niekedy musíte prepísať svoj vlastný príbeh... Kníhviazačka z Jericha

Mladá žena z Veľkej Británie pracuje ako kníhviazačka, keď sa jej naskytne šanca získať poznanie i lásku, no prvá svetová vojna jej prevráti život naruby. Píše sa rok 1914 a keďže prvá svetová vojna vzala Británii mladých mužov do boja, chod krajiny musia udržiavať ženy. Medzi ne patria aj Peggy a Maude, dvojčatá, ktoré žijú v Oxforde na úzkom riečnom člne a pracujú v kníhviazačskej dielni v univerzitnom vydavateľstve.

Ambiciózna a inteligentná Peggy väčšinu svojho života počúva, že jej prácou je knihy viazať, nie ich čítať. No keď ich strany falcuje a ukladá na kôpky, v myšlienkach lieta na Walton Street, kde študentky Somervillu majú na dosah celú knižnicu.
Maude, naopak, netúži po ničom inom, než už má. Chce tráviť dni falcovaním strán kníh spolu s ostatnými kníhviazačkami. Je zvláštna, no zraniteľná, a Peggy cíti, že na ňu musí dohliadať.

Utečenci prichádzajúci z vojnou poznačených miest v Belgicku rozčeria hladiny miestnej komunity a zasiahnu aj do života dvoch sestier. Peggy začína vnímať, že na ňu môže čakať aj iná budúcnosť. Taká, v ktorej by sa mohla vzdelávať a využívať aj svoj intelekt, nielen svoje ruky. Keď však vojna a choroba prevrátia jej svet hore nohami, hrozí, že jej láska k belgickému vojakovi (a aj s ňou spojené záväzky) bude musieť ustúpiť.

Román Kníhviazačka z Jericha je o vzdelaní. O tom, kto ho poskytuje, kto má k nemu prístup a o tom, čo všetko sa počas tohto procesu stráca. Podobne ako v medzinárodnom bestselleri Slovník stratených slov, Pip Williamsová aj v tejto knihe ženskými očami premyslene odhaľuje ďalší, sotva vnímaný kúsok.

„Podmanivý, nádherne vyrozprávaný príbeh plný živých postáv. Podáva uveriteľné a dojímavé svedectvo o tom, ako vojna priniesla nielen hrôzu a nedostatok, ale niektorým – najmä ženám – aj nové slobody a príležitosti, ktorých sa po skončení bojov nechceli vzdať. Fantastické čítanie!“ napísala Ruth Hogan, autorka románu The Keeper of the Lost Things.

Pip Williamsová sa narodila v Londýne, vyrastala v Sydney a teraz žije v austrálskom Adelaide Hills. Okrem kníh píše aj články o cestovaní, krátke prózy, poéziu a recenzuje knihy. Vo svojom románe Slovník stratených slov sa ponára do archívov Oxfordského slovníka anglického jazyka a nachádza príbehy chýbajúcich slov a žien, ktoré žili medzi jeho riadkami. Jej knižka sa začala dvomi jednoduchými otázkami: „Znamenajú slová pre mužov a ženy niečo rozdielne? A ak áno, je možné, že sme v procese ich definovania niečo stratili?“