Nazývali ho Kremeľský mág. Bol záhadný a mocný...

Nazývali ho „kremeľský mág“, „nový Rasputin“. V tom čase nemal presne vymedzenú úlohu. V kancelárii panovníka sa objavil vždy až vtedy, keď boli bežné záležitosti dávno vybavené, a sekretariát ho nikdy neohlasoval. Možno ho cez priamu linku povolával Cár osobne. Alebo sám uhádol vhodný moment, vďaka svojmu úžasnému talentu, o ktorom každý hovoril, ale nikto nedokázal s určitosťou popísať, v čom vlastne spočíva.

Román Giuliana Da Empoliho netrpezlivo očakávali tí, ktorí sa snažia analyzovať rozhodnutia Kremľa v súčasnosti. Predobrazom hlavnej postavy príbehu Vadima Baranova bol údajne Vladislav Surkov, podpredseda vlády a neskôr až do roku 2020 Putinov poradca, ktorý zohral kľúčovú úlohu aj pri začatí vojny proti Ukrajine.

Príbeh nás zavedie do jadra ruskej moci, kde dvorania a oligarchovia ustavične vedú vojnu. Vadim ako expert na politickú propagandu zmení celú krajinu na politické divadlo. Jeho jediným cieľom je vyhovieť Cárovým želania. Zavlečený do čoraz temnejších tajomstiev systému, ktorý sám pomáhal budovať, urobí čokoľvek, aby mu unikol.

Od vojny Čečensku cez Olympijské hry v Soči až po ukrajinskú krízu. Kremeľský mág je strhujúci román o súčasnom Rusku, ktorý odhaľuje podhubie Putinove éry a ponúka výstižnú úvahu o moci.

Román je žánrovo na polceste medzi beletriou a politickou analýzou. Da Empoli ho dokončil v januári 2021. Román mal vyjsť ešte v tom roku, ale pre pandémiu COVID-19 vydanie odložili. Nakoniec vyšiel v apríli 2022, necelé dva mesiace po začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Da Empoliho pravidelne pozývajú do televízie a rozhlasu, aby predstavil svoj román v kontexte aktuálnych udalostí rusko-ukrajinského konfliktu. Alexandra Schwartzbrodová ho v článku pre denník Libération nazvala „príbehom s veľkou literárnou a historickou silou, ktorý si treba prečítať, ak chcete pochopiť to, čo sa z nášho pohľadu zdá nepochopiteľné".
Podľa Yannicka Velyho z Paris Match kniha „osvetľuje príčiny ukrajinského konfliktu".

Giuliano Da Empoli bol v rokoch 2006 až 2008 poradcom talianskeho ministra kultúry, potom zástupcom starostu Florencie a poradcom predsedu Rady ministrov Talianskej republiky Mattea Renziho. Zvyknutý pohybovať sa medzi kultúrou a politikou publikoval deväť esejí v taliančine a tri vo francúzštine vrátane veľmi zaujímavej knihy Les Ingénieurs du chaos (Inžinieri chaosu), preloženej do dvanástich jazykov. V nej dokazuje, že nové technológie vrátane internetu postavili pravidlá politickej hry na hlavu.